SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 438/2022-8
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Tdo/73/2020 zo 16. decembra 2020 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu bola 20. júla 2022 doručená ústavná sťažnosť, ktorou sťažovateľ brojí proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uvedenému v záhlaví tohto uznesenia.
II.
Skutkové východiská
2. Sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3T/19/2018 z 5. decembra 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4To/3/2019 zo 7. februára 2019 právoplatne uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. b) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Sťažovateľovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ochranný dohľad vo výmere 2 roky a ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Krajský súd odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné uznesením zamietol.
3. Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c) a i) Trestného poriadku. Argumentoval nevedomosťou o tom, že poškodená je osoba vyššieho veku. Navyše, závažné skutočnosti týkajúce sa veku poškodenej bol okresný súd povinný zisťovať pri výsluchu sťažovateľa na hlavnom pojednávaní, k čomu však nepristúpil.
4. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Zdôraznil, že sťažovateľ urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal. Prvostupňovým výrokom o vine bol potom krajský súd viazaný a bol povinný z neho vychádzať pri rozhodovaní o treste, ktorý bol predmetom odvolania. Z tohto dôvodu sa preto ani dovolací súd nemohol zaoberať námietkou sťažovateľa v podanom dovolaní v súvislosti s aplikáciou § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, a to spáchanie trestného činu na chránenej osobe osobe vyššieho veku a z neho prameniacu trestnú sadzbu. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku najvyšší súd konštatoval, že sťažovateľ pri vyhlásení o vine a jeho prijatí súhlasil s právnou kvalifikáciou skutku vrátane spáchania trestného činu na chránenej osobe ako osobe vyššieho veku, a preto z tohto dôvodu okresný súd nebol povinný (a ani nemohol) v tomto smere vykonávať dokazovanie na vek poškodenej.
III.
Argumentácia sťažovateľa
5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opätovne argumentuje v prospech záveru, že vek poškodenej nepoznal, preto v jeho kauze nebolo možné posudzovať skutok prísnejšie z hľadiska § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Pri výpovedi v prípravnom konaní 22. mája 2018 síce uviedol, že poškodená je vo veku 67 – 70 rokov, ale prvýkrát ju videl až po spáchaní skutku.
6. Sťažovateľ informuje, že sa obrátil na ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti“) podnetom na podanie dovolania v jeho prospech, avšak s negatívnym výsledkom.
7. Sťažovateľ je toho názoru, že „NS SR pochybil sp. zn. 3Tdo/73/2020, preto žiadam ÚS SR aby sa zaoberal mojou sťažnosť, ktorá taktiež podľa môjho názoru aj článok 13 – dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na účinný prostriedok“.
IV.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
8. Podľa § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
9. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 16. decembra 2020 a sťažovateľovi bolo doručené 14. januára 2021. Ústavnú sťažnosť podal na poštovú prepravu 19. júla 2022, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde.
10. Posledná veta § 124 zákona o ústavnom súde spojená so zachovaním lehoty nie je v sťažovateľovom prípade použiteľná, pretože podnet na podanie dovolania ministerke spravodlivosti nie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Navyše, podnet nie je podľa § 369 ods. 1 druhej vety Trestného poriadku a contrario oprávnený podať obvinený.
11. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu odstraňovať ďalšie nedostatky podanej ústavnej sťažnosti (chýbajúci petit, nedostatok povinného právneho zastúpenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2022
Peter Straka
predseda senátu