znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 437/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť L. K., Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. D. M., B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nt/61/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta 2011   doručená   sťažnosť   L.   K.,   Česká   republika   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. D. M., B., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nt/61/2010.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ podal 26. júla 2010 na okresnom súde návrh, ktorým sa domáhal zahladenia odsúdenia z roku 2002. Vo veci zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a okresný súd nevykonal ani žiadny úkon smerujúci voči sťažovateľovi.

Sťažovateľ ďalej uvádza: „... Sťažovateľ istý čas vydržal aj bez podania akejkoľvek sťažnosti vzhľadom na to, že si podal aj žiadosť o milosť v kancelárii Prezidenta Slovenskej republiky, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté, no od podania samotného návrhu na zahladenie odsúdenia, ktorým sa domáha   zahladenia   odsúdenia   trestu   odňatia   slobody,   ktorého   výkon   bol   podľa   nášho názoru premlčaný a túto skutočnosť sme aj súdu uviedli, ubehlo v čase podania už 13 mesiacov...

Jedná   sa   o   veľmi   jednoduchú   trestnú   vec,   ktorá   mohla   byť   už   aj   právoplatne rozhodnutá, no vzhľadom na nečinnosť súdu vo veci k tomuto nedošlo a preto sa už z vyššie uvedených dôvodov obraciame na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby vo veci v zmysle písomného podania sťažnosti vyhovel.“

Sťažovateľ   podal   14.   júla   2011   na   okresnom   súde   urgenciu,   ktorou   žiada   sudcu o začatie konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza návrh na rozhodnutie vo veci jeho sťažnosti, zo sťažnosti však vyplýva, že žiada, „aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že došlo   k   porušeniu   čl.   48   ods.   2   Ústavy,   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, ako aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a aby v zmysle čl.   127 ods.   2 - vyslovil voči Okresnému súdu Košice II   zákaz pokračovať v porušovaní jeho základného práva a prikázal mu konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá“.

Ďalej sťažovateľ žiada „finančné zadosťučinenie ako peňažnú protihodnotu utrpenej nemajetkovej ujmy v sume 5.000,- €“ a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a tiež porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Nt/61/2010.

Ústavný   súd vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne vychádza   z názoru, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).

Z   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   konanie   bez   zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. m. m. IV. ÚS 147/04).

Zistený   skutkový   stav   neindikuje   podľa   názoru   ústavného   súdu   možnosť   prijatia záveru   o   takom   postupe   okresného   súdu,   z   ktorého   by   bolo   možné   vyvodzovať   vecnú súvislosť s označeným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z toho dôvodu by bolo opodstatnené aj odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy, ktorý   mu   náš   právny   poriadok   poskytuje,   a   to   sťažnosť   predsedovi   súdu   v   zmysle ustanovení § 62 až § 68 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd považuje podanie sťažnosti predsedovi súdu za nevyhnutný predpoklad meritórneho   preskúmania   sťažnosti,   ktorou   sa   sťažovateľ   domáha   vyslovenia   porušenia základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (vzhľadom   na   skutočnosť,   že   predseda okresného   súdu   mal   a   má   v   zmysle   citovaných   ustanovení   možnosť   prijať   adekvátne opatrenia na urýchlenie prerokovania veci). Z toho dôvodu mohol sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj z dôvodu jej neprípustnosti (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd k veci zároveň dodáva, že v prípade, ak by okresný súd pokračoval v nečinnosti,   resp.   neefektívnom   postupe   vo   veci,   mohlo   by   to   v   budúcnosti   viesť k porušeniu základných práv sťažovateľa a k úspešnému uplatneniu ochrany jeho práva v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. októbra 2011