znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 433/2021-28

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti spoločnosti MH Manažment, a. s., Turbínová 3, Bratislava, IČO 50 088 033, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ECKER – KÁN & PARTNERS, s. r. o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5ECdo/16/2017 z 27. januára 2021 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. Z a k a z u j e Okresnému súdu Bratislava II vydať rozhodnutie o uznaní a výkone rozhodcovského rozsudku č. 102 vydaného 20. septembra 2000 rozhodcovským súdom Ženevskej Obchodnej a priemyselnej komory do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. apríla 2021 domáha vyslovenia porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, priznať náhradu trov konania a odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu.

2. Oprávnená spoločnosť COMPAŇÍA ESPAŇOLA DE SEGUROS DE CREDITO A LA EXPORTACION, S. A., sa domáhala proti povinnému Fondu národného majetku Slovenskej republiky (súčasne proti sťažovateľke) v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 37Er/3016/2005 zaplatenia sumy 1 502 530,26 eur spolu s prísl. (suma ku dňu podania ústavnej sťažnosti dosahuje 4 155 000 eur) na základe rozhodcovského rozsudku súdu Ženevskej Obchodnej a priemyselnej komory vydaného 20. septembra 2000. Okresný súd uznesením z 18. januára 2010 odoprel uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku.

3. Medzi predávajúcim KELVO, S. A., Madrid (právny predchodca oprávneného) a kupujúcim NOVOFRUCT, š. p. Nové Zámky (právny nástupca NOKO FRUIT, s. r. o.), bola 30. apríla 1992 uzavretá kúpna zmluva na dodávku strojov na odšťavovanie dužiny. Súčasťou kúpnej zmluvy bola rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že prípadne spory sú v právomoci rozhodcovského súdu s aplikáciou švajčiarskeho práva. Fond národného majetku Slovenskej republiky nebol zmluvnou stranou kúpnej zmluvy ani účastníkom dohody o rozhodcovskej doložke. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný (v súčasnosti sťažovateľka) zaviazaný titulom ručenia.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 20CoE/124/2010 z 26. mája 2011 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom závery okresného súdu považoval za predčasné z dôvodu, že sa nevysporiadal s otázkou aplikácie zmluvou dohodnutého rozhodného švajčiarskeho práva. Najvyšší súd uznesením č. k. 5Cdo/41/2012 z 26. januára 2015 napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd po vrátení veci najvyšším súdom uznesením č. k. 18CoE/132/2015 z 28. júna 2016 uznesenie okresného súdu z 18. januára 2010 výrok I potvrdil a v časti priznania náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo zrušené potvrdzujúce uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie okresného súdu, ktorým bolo odopreté uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. februára 2021.

5. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu vytýka nasledujúce skutočnosti: (i) napadnuté uznesenie je nedostatočné odôvodnené, nepreskúmateľné a arbitrárne, (b) oprávnený nepresne vymedzil právnu otázku pred dovolacím súdom, a tým šiel nad rámec svojich zákonných oprávnení, (c) rozhodcovský rozsudok je nevykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v rámci arbitrážneho konania nebolo spoľahlivo zodpovedané, na základe akých skutočnosti bola založená hmotnoprávna zodpovednosť FNM (v súčasnosti sťažovateľka), (d) neprípustnosť výkonu exekúcie z dôvodu rozporu s verejným poriadkom, (e) zmluvne strany kúpnej zmluvy si dohodli právomoc rozhodcovského súdu a aplikáciu švajčiarskeho právneho poriadku a tým, že vzniklo zákonne ručenie, má záväzok akcesorickú povahu, (f) nesúhlasí s argumentáciou najvyššieho súdu, že na ručiteľa sa bude vzťahovať aj osobitné zmluvné dojednanie – rozhodcovská doložka, dohoda o voľbe práva uzavretá medzi stranami hlavného záväzku, (g) sťažovateľka nebola zmluvnou stranou dohody o arbitráži ani dohody o voľbe práva, (h) spor medzi ručiteľom by bolo možné rozhodovať v rámci rozhodcovského konania iba v prípade, ak by veriteľ a ručiteľ prejavili vlastnú vôľu preniesť právomoc o rozhodovaní sporu medzi nimi pod rozhodcovské konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 23Cdo/111/2009 z 23. februára 2011).

6. Návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia sťažovateľka odôvodnila tým, že právnymi následkami napadnutého uznesenia jej hrozí závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejnými záujmami.

II.

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8. Ústavný súd zistil, že vo vzťahu k niektorým sťažnostným dôvodom sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie a jej meritórne preskúmanie, preto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

K dočasnému opatreniu

9. Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a dôvodov sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľka osvedčila predpoklady na zabezpečenie toho, aby sa prípadný výsledok konania pred ústavným súdom nezmaril v dôsledku napadnutého uznesenia, ktorým najvyšší súd v časti zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bez tohto zabezpečovacieho prostriedku by totiž podľa názoru ústavného súdu mohlo dôjsť v prípade vyslovenia neústavnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu k vážnej ujme na strane sťažovateľky v dôsledku vykonania exekúcie napriek jej silnému spochybneniu a ujma by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla vzniknúť následkom odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

10. Ústavný súd dospel k záveru, že návrh sťažovateľky nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a podľa jeho obsahu spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v § 130 zákona o ústavnom súde. Preto ústavný súd návrhu sťažovateľky vyhovel a rozhodol o dočasnom opatrení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2021

Robert Šorl

predseda senátu