znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 433/2015-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich Paľko, s. r.   o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD.,   vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Chartyzákladných práv Európskej   únie postupom Okresného súdu Levice a jeho uzneseniamisp. zn.   7   Er   232/2007   zo   7.   októbra   2011   (Rvp   22458/2013),   sp.   zn.   11   Er   135/2007z 29. marca   2012   (Rvp   22459/2013),   sp.   zn.   11   Er   861/2006   z   5.   januára   2012(Rvp 22460/2013), sp. zn. 16 Er 117/2007 zo 7. mája 2012 (Rvp 2597/2014), sp. zn. 12 Er873/2006 z 25. februára 2013 (Rvp 2598/2014), sp. zn. 11 Er 355/2003 z 22. novembra2011 (Rvp 12944/2014), Okresného súdu Nové Zámky a jeho uzneseniami sp. zn. 15 Er886/2006 z 18. mája 2012 (Rvp 22461/2013), sp. zn. 14 Er 319/2005 z 10. mája 2012(Rvp 3456/2014), sp. zn. 14 Er 1068/2005 z 27. apríla 2012 (Rvp 3835/2014), sp. zn. 10 Er180/2007 z 20. októbra 2011 (Rvp 3836/2014), sp. zn. 15 Er 1180/2006 z 18. mája 2012(Rvp 3837/2014), sp. zn. 14 Er 1069/2005 zo 14. mája 2013 (Rvp 5710/2014), sp. zn. 15 Er618/2004 zo 7. decembra 2011 (Rvp 8086/2014), sp. zn. 15 Er 542/2008 z 18. mája 2012(Rvp 8203/2014), sp. zn. 13 Er 749/2006 zo 6. februára 2012 (Rvp 8588/2014), sp. zn. 5 Er1113/2010 zo 4. septembra 2013 (Rvp 8799/2014) a postupom Krajského súdu v Nitrea jeho uzneseniami sp. zn. 25 CoE 137/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 22458/2013), sp. zn.11 CoE 123/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 22459/2013), sp. zn. 25 CoE 130/2013 z 31. júla2013 (Rvp 22460/2013), sp. zn. 25 CoE 100/2013 z 21. júna 2013 (Rvp 22461/2013),sp. zn. 11 CoE 261/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 2597/2014), sp. zn. 7 CoE 167/2013z 29.   novembra   2013   (Rvp   2598/2014),   sp.   zn.   6   CoE   53/2013   z   30.   októbra   2013(Rvp 3456/2014), sp. zn. 26 CoE 9/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 3835/2014), sp. zn.11 CoE   276/2013   zo   17.   decembra   2013   (Rvp   3836/2014),   sp.   zn.   15   CoE   158/2013z 27. júna   2013   (Rvp   3837/2014),   sp.   zn.   11   CoE   230/2013   z   28.   novembra   2013(Rvp 5710/2014), sp. zn. 11 CoE 249/2013 z 28. novembra 2013 (Rvp 8086/2014), sp. zn.7   CoE   177/2013   z   30.   decembra   2013   (Rvp   8203/2014),   sp.   zn.   5   CoE   44/2014z 21. februára   2014   (Rvp   8588/2014),   sp.   zn.   8   CoE   224/2013   z   31.   januára   2014(Rvp 8799/2014), sp. zn. 5 CoE 11/2014 z 21. februára 2014 (Rvp 12944/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod sp.   zn.Rvp 22458/2013, Rvp 22459/2013, Rvp 22460/2013, Rvp 22461/2013, Rvp 2597/2014,Rvp   2598/2014,   Rvp   3456/2014,   Rvp   3835/2014,   Rvp   3836/2014,   Rvp   3837/2014,Rvp 5710/2014, Rvp 8086/2014, Rvp 8203/2014, Rvp 8588/2014, Rvp 8799/2014 a sp. zn.Rvp 12944/2014   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn.III. ÚS 433/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. novembra2013,   17.   marca   2014,   1.,   7.   apríla   2014,   14.   mája   2014,   7.,   11.,   21.,   28.   júla   2014a 6. októbra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalejlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a právana účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných právEurópskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Levice a jeho uzneseniamisp. zn. 7 Er 232/2007 zo 7. októbra 2011 (Rvp 22458/2013), sp. zn. 11 Er 135/2007z 29. marca   2012   (Rvp   22459/2013),   sp.   zn.   11   Er   861/2006   z   5.   januára   2012   (Rvp22460/2013), sp. zn. 16 Er 117/2007 zo 7. mája 2012 (Rvp 2597/2014), sp. zn. 12 Er873/2006 z 25. februára 2013 (Rvp 2598/2014), sp. zn. 11 Er 355/2003 z 22. novembra2011 (Rvp 12944/2014), Okresného súdu Nové Zámky a jeho uzneseniami sp. zn. 15 Er886/2006 z 18. mája 2012 (Rvp 22461/2013), sp. zn. 14 Er 319/2005 z 10. mája 2012 (Rvp3456/2014), sp. zn. 14 Er 1068/2005 z 27. apríla 2012 (Rvp 3835/2014), sp. zn. 10 Er180/2007 z 20. októbra 2011 (Rvp 3836/2014), sp. zn. 15 Er 1180/2006 z 18. mája 2012(Rvp 3837/2014), sp. zn. 14 Er 1069/2005 zo 14. mája 2013 (Rvp 5710/2014), sp. zn. 15 Er618/2004 zo 7. decembra 2011 (Rvp 8086/2014), sp. zn. 15 Er 542/2008 z 18. mája 2012(Rvp 8203/2014), sp. zn. 13 Er 749/2006 zo 6. februára 2012 (Rvp 8588/2014), sp. zn. 5 Er1113/2010 zo 4. septembra 2013 (Rvp 8799/2014)   a postupom Krajského súdu v Nitre(ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 25 CoE 137/2013 z 31. júla 2013 (Rvp22458/2013), sp. zn. 11 CoE 123/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 22459/2013), sp. zn. 25 CoE130/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 22460/2013), sp. zn. 25 CoE 100/2013 z 21. júna 2013 (Rvp22461/2013), sp. zn. 11 CoE 261/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 2597/2014), sp. zn.7 CoE   167/2013   z   29.   novembra   2013   (Rvp   2598/2014),   sp.   zn.   6   CoE   53/2013z 30. októbra 2013 (Rvp 3456/2014), sp. zn. 26 CoE 9/2013   z 31. januára 2013 (Rvp3835/2014), sp. zn. 11 CoE 276/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 3836/2014), sp. zn.15 CoE   158/2013   z   27.   júna   2013   (Rvp   3837/2014),   sp.   zn.   11   CoE   230/2013z 28. novembra 2013 (Rvp 5710/2014),   sp. zn. 11 CoE 249/2013 z 28. novembra 2013(Rvp 8086/2014), sp. zn. 7 CoE 177/2013 z 30. decembra 2013 (Rvp 8203/2014), sp. zn.5 CoE 44/2014 z 21. februára 2014 (Rvp 8588/2014), sp. zn. 8 CoE 224/2013 z 31. januára2014 (Rvp 8799/2014), sp. zn. 5 CoE 11/2014 z 21. februára 2014 (Rvp 12944/2014) (ďalejaj „uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnostizaoberá   inter alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci svojej   činnostiposkytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinnívrátiť podľa   podmienok dojednaných v   úverových zmluvách.   Vzhľadom na skutočnosť,že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   vočisťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverovýchzmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkouzačaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne bolina základe   rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v   týchto   konaniach   začaté   exekučnékonania.   V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmipri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktorésa taktiež stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začatéexekučné   konania.   V   priebehu   exekučného   konania   bolo   uzneseniami   Okresného   súduKomárno, Okresného súdu Levice a Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresnésúdy“)   v sťažovateľkou   napadnutých   konaniach   rozhodnuté   o   zastavení   prebiehajúcichexekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdilnapadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúcez rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosťz hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušnýchprávnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a   zároveň   poskytujeústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedenékonania. V sťažnosti sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskychspoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipania spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2014, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7ods.   1   smernice   Rady   93/13/EHS   z 5.   apríla   1993   o nekalých   podmienkachv spotrebiteľských   zmluvách   sa   má   vykladať   v tom   zmysle,   že   vnútroštátny   súd,   ktorýkonštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiťdôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne,aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada   kontradiktórnosti   vo   všeobecnostizaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahuzmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomukontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý   na   tento   účel   ustanovujú   vnútroštátneprocesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako ajporušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práv podľa čl. 47 charty postupoma uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedenýchkonaniach, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, vecivráti   okresným   súdom   na   ďalšie   konanie   a   sťažovateľke   prizná   primerané   finančnézadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločnékonanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istýchúčastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlades citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavypoužiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn.Rvp 22458/2013, Rvp 22459/2013, Rvp 22460/2013, Rvp 22461/2013, Rvp 2597/2014,Rvp   2598/2014,   Rvp   3456/2014,   Rvp   3835/2014,   Rvp   3836/2014,   Rvp   3837/2014,Rvp 5710/2014, Rvp 8086/2014, Rvp 8203/2014, Rvp 8588/2014, Rvp 8799/2014 a sp. zn.Rvp 12944/2014 a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedenýchsťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorýmsťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to jeuvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súdmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami ibavtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automatickynezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súdpri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnymorgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jejprerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05,IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratioinštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatnýchorgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenalpopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahovústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konanío sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastaveníexekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmtouzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka ajvyužila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup,ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajskýmsúdom.   S prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuťpre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvodyzjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi,   ktorév nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012z 22. augusta   2012,   sp. zn.   I. ÚS 409/2012 z   22.   augusta 2012, sp. zn.   III.   ÚS 7/2014z 15. januára   2014   a   sp.   zn.   III.   ÚS   453/2014   z   26.   septembra   2014   pri   akceptovaníprávnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie,pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, ako to bolo v týchto prípadoch,na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodovspôsobilým   exekučným   titulom   na   vedenie   exekúcie. Na   uvedenom   nemení   nič   aniargumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivýproces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konaniatým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskejdoložky) ako nekalej nedali účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom,tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrtproti   Csaba   Cipani   a spol.   sp.   zn.   C-472/11   z 21.   februára   2014.   Ústavný   súd   v tejtosúvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala možnosť sa oboznámiť s dôvodmizastavenia   exekučného   konania   a   neprípustnosti   exekúcie   z už   uvádzaných   dôvodov   zuznesení okresného súdu, proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodomvyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcie, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkoupostavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriťsa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú,aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkouuplatnenými   argumentmi   sa   krajský   súd   v napadnutých   uzneseniach   náležite   zaoberala vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a uznesenia   postačuje,   aby   bolazásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konanína oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byťuvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súduv zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti konvalidovaťprípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súddospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciachprincíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím k porušeniu označených právdôjsť nemohlo.

Prihliadajúc   na   zásady   procesnej   hospodárnosti   preto   ústavný   súd   tieto   sťažnostiodmietol   z rovnakých   dôvodov   bez   odôvodnenia   (posledná   veta   §   25   ods.   2   zákonao ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015