znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 433/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Š.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   Ing.   Pavlom Korytárom,   Advokátska   kancelária   Korytár   s. r. o.,   Sladovnícka   13,   Trnava,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 12 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 5 Obdo 42/2012 z 18. apríla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2013 doručená   sťažnosť   M.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo veci   namietaného   porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   v   spojení s porušením   čl.   1 ods.   1,   čl.   12   a čl.   20   ods.   1   ústavy rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn. 5 Obdo 42/2012 z 18. apríla 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   29   Zm   148/2007   sa   Ľ.   K.   (ďalej   len   „pôvodný žalobca“), žalobou z 26. októbra 2007 domáhal proti M. K. (ďalej len „žalovaný“), vydania zmenkového   platobného   rozkazu,   ktorým   by   okresný   súd   uložil   žalovanému   povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 69 707,23 € s príslušenstvom.

Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil najmä tým, že je majiteľom zmenky vystavenej žalovaným (dlžníkom)   2.   júla 2004   v prospech   A.   H.   [(veriteľa)   ďalej len „remitent“], na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk (69 707,23 €) s dátumom splatnosti 29. október 2004 a platobným miestom... (ďalej len „zmenka“), pričom remitent ako postupca a pôvodný žalobca   ako   postupník   uzavreli   zmluvu   o   postúpení   pohľadávky   z   26.   októbra   2007, predmetom ktorej bol prevod zmenky vrátane všetkých práv s ňou spojených (v priebehu konania bola predložená aj zmluva o postúpení   pohľadávky   z   24.   apríla   2008   uzavretá medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a sťažovateľom ako postupníkom, predmetom ktorej bol ďalší prevod zmenky vrátane všetkých práv s ňou spojených, pozn.).

Keďže okresný súd bol toho názoru, že túto zmenku vystavenú na rad nebolo možné z remitenta previesť na pôvodného žalobcu postúpením (cessiou), ale iba prostredníctvom rubopisu   (indosamentom),   zmenkový   platobný   rozkaz   pre   nedostatok   aktívnej   vecnej legitimácie pôvodného žalobcu nevydal.

Pôvodný   žalobca   18.   júna   2008   predložil   (založil)   na   okresnom   súde   „prívesok zmenky“ (allonge), na ktorom boli uvedené dva indosamenty.

Podľa   prvého   indosamentu   remitent   rubopisoval   26.   októbra   2007   zmenku   „sine obligo“ na rad pôvodného žalobcu.

Podľa druhého indosamentu pôvodný žalobca rubopisoval 24. apríla 2008 zmenku „sine obligo“ na rad sťažovateľa.

Na   základe   návrhu   pôvodného   žalobcu   z   11.   júna   2010   okresný   súd   uznesením sp. zn.   29   Zm   148/2007   z   8.   júla   2010   rozhodol   o   pripustení   sťažovateľa   do   konania na miesto pôvodného žalobcu.

Okresný   súd   po   prerokovaní   veci   na   pojednávaní   a   vykonanom   dokazovaní rozsudkom sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 22. júla 2011 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 69 707,23 € s príslušenstvom.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) však na základe riadne a včas podaného odvolania (riadneho opravného prostriedku) žalovaným rozsudkom sp. zn. 26 CoZm 5/2011 z 1. marca 2012 rozsudok okresného súdu sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 22. júla 2011 z dôvodu nepreukázania   aktívnej   vecnej   legitimácie   sťažovateľa,   resp.   z   dôvodu,   že   zmenka indosamentmi na sťažovateľa prevedená nebola, zmenil tak, že žalobcu zamietol.

Sťažovateľ   síce   podal   proti   rozsudku   krajského   súdu   sp.   zn.   26   CoZm   5/2011 z 1. marca 2012 dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok), toto dovolanie však najvyšší súd   rozsudkom   sp.   zn.   5   Obdo   42/2012   z   18.   apríla   2013   zamietol.   Tento   rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 27. mája 2013.

Sťažovateľ porušenie označených základných práv odôvodňuje okrem iného takto: «...   Ad   1.:   K   názoru   Porušovateľa,   že   prívesok   zmenky,   na   ktorom   je   rubopis vyznačený   s   touto   zmenkou   nebol   nikdy   vôbec   spojený,   nakoľko   bol   súdu   doložený dodatočne

K uvedenému tvrdeniu Porušovateľa v prvom rade treba uviesť, že... zmenka ako taká   je   pevne   pripojená   (kancelárskou   zošívačkou)   s   príveskom   zmenky,   na   ktorom   sú vyznačené rubopisy, v zmysle ktorých dňa 26. 10. 2007 došlo k prevodu (rubopisovaniu) zmenkových práv sine obligo najprv na rad Ľ. K. a následne dňa 24. 04. 2008 sine obligo na rad M. Š. -Sťažovateľ. O pripojení prívesku k zmenke svedčí úradný záznam zo dňa 18. 06. 2008. Prívesok k zmenke obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované ZZŠ s poukazom   na ust.   §   13   ZZŠ.   Predmetný   prívesok   pritom   obsahuje   dva   samostatné jednostranné adresované právne úkony indosantov, ktoré predstavujú písomné vyjadrenie prejavu ich vôle rubopisovať zmenku na oprávneného nadobúdateľa, t. j. ku dňu 26. 10. 2007 na rad Ľ. K. a ku dňu 24. 04. 2008 na rad Sťažovateľa. Je zrejmé, že prívesok zmenky obsahujúci   uvedené   právne   úkony   je   prejavom   vôle   indosantov   smerujúci   k   prevodu zmenky, t. j. k vzniku takých následkov, ktoré zákon s takýmto prejavom spája. Navyše tieto úkony   vyjadrujú   okamih,   ku   ktorému   zamýšľané   právne   následky   mali   prejavom   vôle indosantov nastať. Ide pri tom o platné právne úkony, ktorých následkom je prevod zmenky, resp. zmenkových práv. Prevod zmenky indosamentom nastane už v prípade, ak sú splnené formálne predpoklady stanovené ZZŠ na prevod zmenky rubopisom, t.j. k prevodu dôjde už splnením   formálnych   kritérií.   V   uvedenom   prípade   boli   bez   ďalšieho   splnené   formálne predpoklady   na   prevod   zmenky   rubopisom   a   preto   je   nesprávny   záver   Porušovateľa o nedostatku aktívnej legitimácie Sťažovateľa z dôvodu, že k prevodu zmenky rubopisom nikdy   nedošlo,   nakoľko   bol   súdu   predložený   dodatočne.   Takýto   záver   Porušovateľa   je nedôvodný najmä vzhľadom na formálne požiadavky ZZŠ na prevod zmenky indosamentom, ktoré boli v tomto konkrétnom prípade splnené, o čom svedčí aj prívesok k zmenke pevne pripojený, pričom prívesok k zmenke je možné pripojiť kedykoľvek (Z. Kovařík, Směnka a šek   v   České   republice,   5   vyd.,   s.   135).   Sťažovateľ   tak   v konaní   uplatnil   zákonom aprobovaný   postup   prevodu   zmenky   indosamentom,   indosament   obsahuje   formálne náležitosti   požadované   zákonom,   je   vyznačený   na   prívesku,   ktorý   je   pevne   spojený so zmenkou.   Z   uvedeného   je   zrejmé,   že   boli   splnené   tak   formálne   ako   aj   materiálne predpoklady prevodu zmenky indosamentom, čím nastali skutočnosti, s ktorými zákon spája prevod zmenkových práv, zmenka bola indosovaná zákonom dovoleným spôsobom a to aj s poukazom   na   ustálenú   judikatúru   Najvyššieho   súdu   Českej   republiky,   a to   judikát 29 Odo 903/2003   v   zmysle   ktorého   skutočnosť,   že   je   zmenka   uložená   v súdnej   úschove pritom   žalobcovi   nebráni   dostaviť   sa   na   súd   a   rubopisy   na   zmenke   vyznačiť,   ako aj rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   ČR,   29   Cdo/1510/2008   zo   dňa   29.   10.   2008   (ako aj Rozhodnutie súdu 29 Cdo 5052/2007): „... námietku žalovaného, že zmenku nemožno indosovať v dobe v jej uloženia „v depozite“ súdu, uznal súd neopodstatnenou, keď prevod zmenky   indosamentom   je   hmotnoprávny   úkon   účastníka   konania,   pričom   žiadne ustanovenie zákona nebráni vykonať uvedený úkon v priebehu konania.“

Vzhľadom na vyššie uvedené je tak ústavne neudržateľný právny názor Porušovateľa, že listina označená ako prívesok k zmenke zo dňa 02. 07. 2004 nie je príveskom ku zmenke v zmysle ust. § 13 ods. 1 ZZŠ.

Elementárnym posúdením zákonnej úpravy aplikovanej v uvedenom konaní nemožno dospieť k inému záveru ako k takému, že k prevodu zmenkových práv na Sťažovateľa došlo. Nemožno súhlasiť so záverom Porušovateľa, že indosament nebol napísaný na zmenku ani na   list   s   ňou   spojený   (prívesok)   (a   preto   nie   je   Sťažovateľ   v   konaní   aktívne   vecne legitimovaný), keď takýto záver z prejednávanej veci s poukazom na súdny spis nevyplýva. Naopak,   zo   spisu   bez   ďalšieho   vyplýva,   že   zmenka   je   platná   a   prevoditeľná.   Nakoľko v konaní na prvom stupni nebolo možné vydať zmenkový platobný rozkaz, súd bol povinný nariadiť pojednávanie, pričom v priebehu súdneho konania bol k zmenke pevne pripojený prívesok, prezentujúci vôľu indosantov previesť práva vyplývajúce zo zmenky a z ktorého vyplýva, že nastala skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod práv. Taktiež ako Sťažovateľ niekoľko krát uviedol, prívesok pevne pripojený k zmenke je preukázaním prevodu zmenky indosamentom na nadobúdateľa a preto záver Porušovateľa o tom, že prívesok k zmenke pripojený nie je príveskom v zmysle ZZŠ je ústavne nekonformným výkladom, keď zmenka ako aj prívesok k nej pripojený spĺňajú   formálne a materiálne požiadavky,   prívesok je možné k zmenke pripojiť kedykoľvek, a to aj počas súdneho konania, pričom rozhodujúca je skutočná vôľa indosantov zmenkové práva prevádzať, čo bolo v danom prípade nepochybne splnené   a   pripojením   prívesku   k   zmenke   došlo   ku   konvalidácii   postavenia   Sťažovateľa a k odstráneniu   hmotnoprávnej   vady,   ktorá   bránila   vydaniu   zmenkového   platobného rozkazu...

Vyššie   uvedené   zákonné   ustanovenia   sú   podľa   názoru   Sťažovateľa   jednoznačné, zrozumiteľné,   dostatočne   určité,   pričom   k   uvedenej   problematike   zaujala   stanovisko   aj súdna   prax   (Porušovateľ   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   konštatoval,   že   vyznačiť rubopis na zmenke je možné aj počas súdneho konania ako aj to, že pre rozhodovanie súdu je   rozhodujúci   stav   v   čase   vydania   rozhodnutia   -   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   ČR, 29 Odo 1083/2004 zo dňa 14. 09. 2005...). Je preto neudržateľný názor Porušovateľa, že k prevodu   zmenky   na   Sťažovateľa   nedošlo,   keď   je   zrejmé,   že   k   prevodu   zmenky   došlo v súlade   s   formálnymi   a   materiálnymi   požiadavkami   na   prevod   zmenky   indosamentom. Prívesok k zmenke s obsahom rubopisov bol k nej riadne (pevne) pripojený, možno ho k zmenke pripojiť kedykoľvek, rubopisy možno ako hmotnoprávny úkon vyznačiť aj počas súdneho   konania,   pričom   rozhodujúca   je   vôľa   indosantov   previesť   práva   zo   zmenky na nadobúdateľa.   Taktiež   je   neudržateľný   názor   Porušovateľa,   že   listina   k   zmenke pripojená označená ako prívesok k zmenke nie je príveskom v zmysle ZZŠ, nakoľko táto listina spĺňa všetky náležitosti požadované ZZŠ (aj keď bola súdu predložená dodatočne, s poukazom na ustálený názor, že prívesok je možné k zmenke pripojiť kedykoľvek, t. j. aj počas súdneho konania), tzn. nie je udržateľný názor Porušovateľa, že prívesok zmenky, na ktorom je vyznačený rubopis nebol vôbec nikdy so zmenkou spojený, nakoľko bez ďalšieho prívesok k zmenke pevne pripojený bol (o čom svedčí aj úradný záznam) a ako vyplýva z vyššie uvedeného ustáleného názoru, možno ho k zmenke pripojiť kedykoľvek. Máme tiež za to, že nie je správny názor Porušovateľa, že Sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že prívesok k zmenke na ktorom je vyznačený rubopis nie je príveskom v zmysle ZZŠ,   nakoľko   bol   súdu   predložený   dodatočne,   a   to   z   dôvodu,   že   prívesok   ako   taký, na ktorom   sú   vyznačené rubopisy je   formálne   a materiálne   správny   a úplný,   k zmenke riadne   pripojený,   preto   nie   je   zákonný   dôvod   vyvodiť   záver   o   neexistencii   aktívnej legitimácii   Sťažovateľa.   Na   prevod   zmenky   rubopisom   pritom   nie   je   rozhodujúci   údaj o dátume prevodu, ale predovšetkým tri základné časti, ktoré musí rubopis obsahovať, a to: časť prevodná (transportná), ktorou dáva indosant najavo svoj úmysel zmenku prevádzať, ďalej časť, ktorá určuje indosatára (ako nového majiteľa zmenky) a poslednou základnou časťou je podpis indosanta/ov. Údaj o dátume prevodu zmenky je len možná (nie nutná) doložka   rubopisu,   ktorej   význam   spočíva   v   odstránení   pochybností   o   čase,   kedy   došlo k prevodu zmenkových práv. Máme za to, že aj v prípade, ak by dokonca absentoval dátum prevodu zmenky je takýto prevod platný a účinný v zmysle ZZŠ a rovnako tak zastávame názor,   že údaj   o   dátume   prevodu   zmenky   nemusí   byť   dokonca   pravdivý,   ale   musí   byť dodržaná vnútorná logika zmenky (per analogium Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2005, sp. zn. 1 M Obdo V13/2004.

Vzhľadom na uvedené možno Rozsudok... Porušovateľa, ktorým zamietol Dovolanie, považovať za svojvoľný a v priamom rozpore s relevantnými zákonnými ustanoveniami, čo podľa názoru Sťažovateľa zjavne vyústilo do porušenia základných práv Sťažovateľa... Ad 2.: K posúdeniu otázky legitimácie účastníka konania Sťažovateľ   ďalej   poukazuje   na   skutočnosť,   že   uznesením   Okresného   súdu   Nitra č. k. 29   Zm/148/2007-79   zo   dňa   08.   07.   2010   (dňa   27.   10.   2010   Krajský   súd   v   Nitre uznesením,   č.   k.   15   CoZm/6/2010-89   potvrdil   uznesenie   Okresného   súdu   Nitra   zo   dňa 08. 07. 2010),   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   dňa   03. 01. 2011,   bol   pripustený do predmetného konania ako účastník konania na strane navrhovateľa, pričom dôvodom pripustenia je skutočnosť, že po začatí konania nastala skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod práv, t. j. že došlo k riadnemu rubopisovaniu zmenky na rad Sťažovateľa. Sťažovateľ má za to, že právoplatné uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania nie je uznesením o vedení konania a preto bol Porušovateľ predmetným uznesením viazaný, vrátane v ňom uvedeného právneho názoru. V prípade, ak by prvostupňový súd (a následne odvolací súd), ktorý   rozhodoval   o pripustení   zmeny   účastníka   konania   na   strane   navrhovateľa (Sťažovateľa) za preukázané, že nenastala skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod práv zo zmenky,   nemohol   by   dokonca   takúto   zmenu   pripustiť.   Sťažovateľ   má   za   to,   že Porušovateľ bol viazaný aj právnym názorom judikovaným v predmetných uzneseniach, v zmysle ktorých bol Sťažovateľ pripustený do konania ako účastník na strane navrhovateľa, nakoľko   rubopisovaním   zmenky   došlo   ku   konvalidácii   jeho   procesného   postavenia   v konaní...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1   a   čl.   12   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   SR   zo   dňa 18. 04. 2013 sp. zn. 5 Obdo/42/2012 porušené bolo.

Rozsudok   Najvyššieho   súdu   SR   zo   dňa   18. 04. 2013   sp.   zn.   5   Obdo/42/2012   sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR je povinný uhradiť Sťažovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške   275,94   EUR,   k   rukám   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   troch   dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením ustanovení čl. 1 ods. 1, čl. 12   a   čl.   20   ods.   1   ústavy   rozsudkom   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   5   Obdo   42/2012 z 18. apríla 2013   tým,   že   ako   najvyšší   súd,   tak   aj   krajský   súd   v   rozpore   s   právne relevantnými ustanoveniami zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení účinnom   v rozhodujúcom   období   (ďalej   len   „zmenkový   a šekový   zákon“)   dospeli k právnemu názoru, podľa ktorého „indosamentmi“ uvedenými na „prívesku zmenky“ k jej prevodu na sťažovateľa nedošlo, dôsledkom čoho nesprávne právne uzavrel, že v právnej veci žaloby nie je daná aktívna vecná legitimácia sťažovateľa, a to napriek tomu, že otázka aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa bola už záväzne vyriešená vtedy, keď okresný súd uznesením sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 8. júla 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. januára 2011, súc toho názoru, že v priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy   spájajú   prevod   práva,   o   ktorom   sa   koná,   rozhodol   o   pripustení   sťažovateľa do konania na miesto pôvodného žalobcu, čím bol sťažovateľovi žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 69 707,23 € s príslušenstvom arbitrárne odopretý.

V   zmysle   čl.   46   ods.   1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

V   zmysle   čl.   1   ods.   1   ústavy   Slovenská   republika   je   zvrchovaný,   demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

V zmysle čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...

V   zmysle   č.   12   ods.   2   ústavy   základné   práva   a   slobody   sa   zaručujú   na   území Slovenskej   republiky   všetkým   bez   ohľadu   na   pohlavie,   rasu,   farbu   pleti,   jazyk,   vieru a náboženstvo,   politické   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

V zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   judikatúrou   konštatuje,   že   obsahom   základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   sú   obdobné   záruky,   že   vec   bude spravodlivo   prerokovaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   postupom   ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).

Citovaný čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu   ochranu   zakotvených   v   siedmom   oddiele   druhej   hlavy ústavy   (čl.   46   až čl.   50 ústavy). Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z citovaného článku ústavy tak, že postupujú   v   konaní   súc   viazané   procesnoprávnymi   a   hmotnoprávnymi   predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

Ústavný   súd   vzhľadom   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   považuje   za   potrebné   tiež pripomenúť,   že   nie   je   zásadne   oprávnený   preskúmavať   a   posudzovať   právne   názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,   či   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol   alebo   nebol   náležite   zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne   medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie   všeobecného   súdu   v   prípade,   ak   v   konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo samotným   rozhodnutím   došlo   k   porušeniu   základného   práva   alebo   slobody.   Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).

Najvyšší   súd   v   odôvodnení   napadnutého   rozsudku   sp.   zn.   5   Obdo   42/2012 z 18. apríla   2013   sa   s   námietkami   sťažovateľa,   ktorými   v   podstate   odôvodňuje   aj   túto sťažnosť, vysporiadal okrem iného takto:

«...   Z   obsahu   spisu   vyplýva,   že   žalobca   -   Ľ.   K...   sa   žalobou   domáhal   vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 2 100 000 Sk, úroky vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 30. 10. 2004 až do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je oprávneným majiteľom   zmenky   vystavenej   žalovaným.   Ako   remitent   na   zmenke   je uvedený   A.   H... Zmenka bola vystavená dňa 02. 07. 2004 na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk s dátumom splatnosti zmenky 29. 10. 2004... Ako žalobca bol uvedený Ľ. K. Dňa 26. 10. 2007 bola uzatvorená zmluva o postúpení zmenky a zmenkovej pohľadávky medzi remitentom A. H. na strane postupcu a žalobcom (Ľ. K.) na strane postupníka. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky   (cesia)   sú   práva   zo   zmenky   vrátane   celého   príslušenstva   z   remitenta   na žalobcu. Zmenku odovzdal remitent žalobcovi ako novému majiteľovi zmenky...

Dňa 18. 06. 2008 založil žalobca na súde prívesok (alonž) zmenky, na ktorom boli v zmysle   čl.   I.   §   13   (náležitosti   blanko,   blankoindosamenty)   ods.   1   ZZŠ   vykonané   dva indosamenty. Podľa prvého indosamentu na prívesku remitent zmenky A. H. rubopisoval dňa 26. 10. 2007 zmenku zo dňa 02. 07. 2004 „sine obligo“ na rad Ľ. K. Podľa druhého indosamentu na   prívesku remitent   zmenky   Ľ.   K.   rubopisoval   dňa 24.   04.   2008   zmenku zo dňa 02. 07. 2004 „sine obligo“ na rad M. Š. Dňa 11. 06. 2010 podal žalobca návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu z Ľ. K. na M. Š. Uznesením zo dňa 08. 07. 2010, č. k. 29 Zm 148/2007-79, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 01. 2011 Okresný súd Nitra pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Ľ. K. a do konania na jeho miesto žalobcu vstúpil M. Š.

Predmetom konania sú práva a povinnosti zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 02. 07. 2004 na rad remitenta A. H.

Dovolací   súd   sa   stotožnil   so   záverom   súdu   prvého   stupňa,   že   zmenka   zo   dňa 02. 07. 2004 má všetky zákonom vyžadované náležitosti vlastnej zmenky podľa čl. I. § 75 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „ZZŠ“) v spojení s čl. I. § 76 (ak chýba   náležitosť)   ods.   1   a   4   ZZŠ.   Súd   prvého   stupňa   dospel   k   správnemu   záveru, že zmenka je platná. Z dokazovania vyplynulo, že išlo o zabezpečovaciu zmenku. Žalovaný počas konania nenamietal, že predmetnú zmenku zo dňa 02. 07. 2004 vystavil a na zmenke je jeho vlastnoručný podpis.

Z   obsahu   spisu   a   z   vykonaného   dokazovania   vyplýva,   že   žalobca   v   konaní preukazoval   svoju   aktívnu   legitimáciu   zmluvou   o   postúpení   zmenky   a   zmenkovej pohľadávky zo dňa 24. 04. 2008, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka vo výške 69 707,23 eur, ktorá vznikla zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 02. 07. 2004, na ktorej bol ako remitent uvedený A. H. Touto zmluvou mala byť postúpená... zmenková pohľadávka ako aj samotná zmenka. V zmluve bol ako postupník uvedený žalobca a ako postupca Ľ. K. Postupca nadobudol predmetnú zmenku a zmenkovú pohľadávku tiež na základe zmluvy o postúpení zmenky a zmenkovej pohľadávky zo dňa 26. 10. 2007 a pohľadávka mu bola postúpená postupcom - remitentom zo zmenky A. H.

Zo samotného návrhu na začatie konania, ako aj z obsahu oboch zmlúv o postúpení pohľadávky vzniknutej zo zmenky vyplýva, že pôvodný žalobca Ľ. K. i žalobca M. Š. získali pohľadávku   vzniknutú   nezaplatením   zmenky   na   základe   zmluvy   o postúpení   pohľadávky teda cessiou. Ani v návrhu vo veci samej a ani v zmluvách o postúpení pohľadávky sa neuvádza, že by práva zo zmenky boli postúpené na základe indosamentu. Až po doručení vyjadrenia žalovaného k návrhu vo veci samej bol súdu predložený prívesok zmenky zo dňa 02. 07. 2004 vystavenej M. K... v prospech remitenta A. H. o zmenkovej sume 2 100 000 Sk, miestom   vystavenia:   bydlisko   vystaviteľa   s   dátumom   splatnosti   zmenky   29.   10.   2004 a platobným miestom... (č. l. 30), na ktorom je uvedené:

1/ dňa 26. 10. 2007 „sine obligo“ rubopisujem na rad Ľ. K., dátum nar.:..., bytom..., podpis indosanta A. H., bytom...,

2/ dňa 24. 04. 2008 „sine obligo“ rubopisujem na rad M. Š., dátum nar:..., bytom..., štátna príslušnosť SR, podpis indosanta Ľ. K., dátum nar.:..., bytom...

Zo spisu vyplýva, že originál zmenky bol súdu predložený a založený do trezoru dňa 29. 10.2007. Súčasťou tejto zmenky nebol prívesok, na ktorom by bol vyznačený indosament zmenky, pričom prvý indosament z 26. 10. 2007, t. j. ešte pred prevzatím zmenky súdom (č. l. 9 Úradný záznam o prevzatí zmenky súdom). Ďalší indosament je zo dňa 24. 04. 2008, hoci zmenka bola odo dňa 29. 10. 2007 uložená v trezore Okresného súdu Nitra a v spise sa nenachádza žiaden úradný záznam, zo spisu to nevyplýva a ani to nikto netvrdil, že by bola vybratá z trezoru súdu poskytnutá k indosácii.

Podľa § 11 (prevod) ods. 1 ZZŠ, každú zmenku i keď nebola vystavená na rad, je možné   previesť   indosamentom   (rubopisom)   podľa   čl.   I.   §   11   ods.   2   ZZŠ,   ak   uviedol vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postupu (cessie ).

Podľa   čl.   I.   §   12   (indosamenty   podmienené,   dielčie   a   na   majiteľa)   ods.   1   ZZŠ indosament musí byť bezpodmienečný.   Akákoľvek podmienka, na ktorej by bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa čl. I. § 13 (náležitosti, blankoindosamenty) ods. 1 ZZŠ indosament je potrené napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. 1, § 14 (prevodné účinky) ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že indosament je zmenkovou doložkou a ak má mať pre zmenku význam, musí byť umiestnený priamo na zmenkovej listine, alebo na prívesku k nej (analongy), tak ako to ustanovenie § 13 ods. 1 ZZŠ pripúšťa. Obvykle je indosament umiestnený na rube zmenky. Indosament je vo svojej podstate jednostranným prehlásením doterajšieho   majiteľa   zmenky,   že   práva   z   nej   prevádza   na   majiteľa   ďalšieho.   Toto prehlásenie musí byť písomné a z hľadiska obsahu musí byť z neho zrejmé, že ide o prevod a na koho sa práva zo zmenky prevádzajú. Bude teda označený indosatár. Rovnako ako všetky ostatné doložky na zmenke musí byť i rubopis podpísaný. V tomto prípade pôjde o podpis indosanta, teda osoby, ktorá bola doteraz majiteľom zmenky. Prvým kto môže zmenku indosovať je remitent uvedený na líci zmenky. Ďalší rubopis je potom oprávnený podpísať indosatár vyplývajúci z predchádzajúceho rubopisu. Tým vzniká nepretržitá reťaz jednotlivých rubopisov, ktorým sa dostáva zmenka až ku konečnému majiteľovi a práve tento   sled   za   sebou   nadväzujúcich   rubopisov   idúcich   v   nepretržitom   rade   legitimuje k výkonu práv zo zmenky.

Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ definuje prívesok ku zmenke a to tak, že ide o list so zmenkou spojený. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že vedľa zmenečnej listiny existuje iná listina (list papiera), ktorá sa k zmenke pripojí. Musí teda ísť o dve pôvodne oddelené súčasti, ktoré sú až dodatočne spojené, keď sa k pôvodnej zmenečnej listine táto listina prívesok) lepí, či inak pevne pripojí. Za prívesok nie je možné považovať oddelenú časť, oddelenú listinu - list papiera, ktorá nie je so zmenkou pevne spojená.

Zo zmenky založenej do spisu a z originálu zmenky založeného do súdneho trezoru vyplýva, že druhá strana zmenky je čistá a nie je na nej vyznačený žiadny rubopis. Prívesok zmenky, bol dodatočne doložený súdu, na ktorom je rubopis vyznačený s touto zmenkou nebol vôbec nikdy spojený, nakoľko bol súdu predložený až dodatočne, hoci prvý rubopis vyznačený na prívesku je zo dňa 26. 10. 2007, teda ešte pred založením do spisu a ešte predtým, keď sa zmenka nenachádzala na súde prívesok k zmenke nebol so zmenkou pevne spojený, a preto samostatná listina označená ako Prívesok zmenky zo dňa 02. 07. 2004 nachádzajúca   sa   na   č.   1.   30   súdneho   spisu,   ktorá   je   oddelená   od   zmenkovej   listiny a pripojená k zmenke (viď Úradný záznam na č. l. 27 spisu) nie je príveskom ku zmenke podľa čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje aj na   rozsudok   Vrchného   súdu   v   Prahe   zo   14.   03.   1996   pod   sp.   zn. 5 Cmo 385/1995soroč5/1996, podľa ktorého príveskom ku zmenke podľa čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ nie je časť zmenečnej listiny len graficky oddelená. Prívesok je pôvodne samostatný list papiera,   dodatočne   k   zmenečnej   listine   pevne   pripojený.   Ide   o   dve   najprv   samostatné ohraničené hmoty, následne pevne spojené, nie len priradené. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k prevodu predmetnej zmenky indosamentom (rubopisom). Preto M.   Š.   (žalobca)   sa   nestal   majiteľom   tejto   zmenky   a   nevstúpil   do   práv   a povinností pôvodného majiteľa zmenky A. H. Odvolací súd teda dospel k správnemu záveru, že žalobca

- M. Š. nie je osobou oprávnenou z predmetnej zmenky, nestal sa ňou ani na základe zmluvy o postúpení zmenky zmenkovej pohľadávky, keďže v zmysle § 11 ods. 2 Zákona č, 191/1950 Zb. je cesia prípustná len v prípadoch, z ktorých z textu zmenky vyplýva, že ju nie je možné prevádzať na rad, čo nie je tento prípad, a preto dospel k správnemu právnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného   práva,   kedy   jeden   účastník   občianskeho   súdneho   konania   -   žalobca   je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je aktívne vecne legitimovaný a účastník na opačnej procesnej strane - žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, súd žalobu zamietne. Je preto nesprávny názor dovolateľa, že otázka aktívnej vecnej legitimácie bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Okresného súdu Nitra z 08. 07. 2010, č. k. 29 Zm 148/2007-79 potvrdený uznesením Krajského súdu v Nitre z 27. 10. 2010, č. k. 15 CoZm 6/2010-89. Návrhu na realizáciu procesného nástupníctva je možné vyhovieť (§ 93 ods. 2, 3, 4 O. s. p.), ak sú preukázané formálne podmienky, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinností doterajšieho účastníka konania a že nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinností, o ktorých v konaní ide. Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené, alebo mali prejsť na iného   existujú,   alebo,   že   skutočne   na   iného   prešli,   alebo   boli   prevedené,   sa   súd   môže zaoberať   len   v   rozhodnutí   vo   veci   samej,   nie   pri   skúmaní   procesného   nástupníctva. Rozhodnutie súdu o zmene, resp. zámene účastníkov konania podľa § 92 O. s. p. v žiadnom smere neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej.

Dovolací   súd   súhlasí   s tvrdením dovolateľa,   že   prevod zmenky indosamentom   je možné i počas súdneho konania, keď je zmenka uložená v úschove, čo nebráni dostaviť sa na   súd   a   vykonať   rubopis   na   zmenke.   V   danom   prípade   však   indosament,   ako jednostranné prehlásenie majiteľa zmenky, že práva z nej prevádza na ďalšieho majiteľa, nebol napísaný na zmenku ani na list s ňou pevne spojeným (prívesok). Práva zo zmenky vystavenej dňa 02. 07. 2004 na zmenkovú sumu 2 100 000 Sk, s dátumom splatnosti zmenky 29. 10. 2004... vystavenej žalovaným a na ktorej je ako remitent uvedený A. H., neboli prevedené indosamentom. M. Š... preto nie je v danom prípade aktívne vecne legitimovaný. Výrok rozsudku odvolacieho súdu,   ktorý je napadnutý dovolaním je z uvedených dôvodov vecne správny, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1 O. s. p.)...»

Ústavný   súd   však   nemá   v   okolnostiach   posudzovanej   veci   dôvod   pochybovať o správnosti   právneho   záveru   najvyššieho   súdu,   ktorý   tak,   ako   aj   krajský   súd,   právne uzavrel, že na základe „indosamentov“ uvedených na „prívesku zmenky“ k prevodu zmenky nedošlo, dôsledkom čoho nie je daná aktívna vecná legitimácia sťažovateľa. Tento záver v žiadnom   prípade   nemožno   považovať   za   arbitrárny   či   zjavne   neodôvodnený. Z namietaného   rozsudku   najvyššieho   súdu   totiž   nevyplýva   jednostrannosť,   ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

V   zmysle   ustanovenia   čl.   I   §   11   ods.   1   zmenkového   a šekového   zákona   každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

V zmysle ustanovenia čl. I § 11 ods. 2 zmenkového a šekového zákona ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doložku rovnakého významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

V zmysle ustanovenia čl. I § 12 ods. 1 zmenkového a šekového zákona indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

V zmysle ustanovenia čl. I § 13 ods. 1 zmenkového a šekového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

V   zmysle   ustanovenia   čl.   I   §   14   ods.   1   zmenkového   a šekového   zákona indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Najvyšší   súd   v   napadnutom   rozsudku   plne   zrozumiteľným   spôsobom   vysvetlil, z akého   dôvodu   nie   je   daná   aktívna   vecná   legitimácia   sťažovateľa,   keď   s   poukazom na požiadavku   spočívajúcu   v   tom,   že prívesok   musí   byť so   zmenkou   spojený,   uviedol, že keďže   „prívesok   k zmenke“   [počnúc od   vystavenia   zmenky,   t. j.   od   2. júla 2004   až do jeho (dodatočného) predloženia okresnému súdu, t. j. do 18. júna 2008 (zmenka bola okresnému súdu predložená ešte 29. októbra 2007), pozn.] nebol so zmenkou nikdy spojený a z tohto dôvodu na základe „indosamentov“ uvedených na „prívesku“ k prevodu zmenky na sťažovateľa nedošlo. Podľa názoru ústavného súdu táto vlastná úvaha najvyššieho súdu nijako nevybočuje z ústavných medzí výkladu označených zákonných ustanovení.

Teda aj keď sa možno stotožniť s tvrdením sťažovateľa o tom, že previesť zmenku prostredníctvom indosamentov a tiež aj pripojiť k zmenke prívesok bolo možné aj potom, ako   táto   (zmenka)   už   bola   predložená   okresnému   súdu,   avšak   ako   to   z   napadnutého rozsudku   najvyššieho   súdu   zjavne   vyplýva,   keďže   „prívesok   k   zmenke“   bol   opatrený (dvoma) „indosamentmi“ ešte pred jeho predložením okresnému súdu, t. j. v čase, keď prívesok nebol so zmenkou spojený, záver najvyššieho súdu o tom, že k prevodu zmenky indosamentmi   na   sťažovateľa   nedošlo,   podľa   názoru   ústavného   súdu   žiadne   znaky arbitrárnosti či svojvôle nevykazuje.

Inými slovami, keďže prívesok k zmenke slúži predovšetkým na jej predĺženie pre prípad,   že   rub   zmenky   už nepostačuje na umiestnenie ďalších   indosamentov (v   danom prípade   bola   zmenka   29.   októbra   2007   okresnému   súdu   predložená   bez   akýchkoľvek indosamentov, pozn.), pričom požiadavkou spočívajúcou v spojení prívesku so zmenkou sa sleduje zabezpečenie právnej istoty, že indosamenty uvedené už na prívesku k zmenke sa týkajú práve tej jednej určitej, a nie inej zmenky, názor najvyššieho súdu, podľa ktorého pre zriadenie „indosamentov“ na „prívesku“ ešte pred jeho predložením okresnému súdu, a tým pred jeho spojením so zmenkou, právne účinky prevodu zmenky na sťažovateľa nenastali, sa nijako neprieči obsahu, účelu ani zmyslu právne relevantných zákonných ustanovení.

Aj najvyššiemu súdu nemožno nič vytknúť, keď okolnosť právoplatného procesného rozhodnutia o pripustení sťažovateľa do konania na miesto pôvodného žalobcu uznesením okresného súdu sp. zn. 29 Zm 148/2007 z 8. júla 2010, ktoré bolo ako vecne správne potvrdené   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   15 CoZm   6/2010   z   27.   októbra   2010, nepovažoval za takú, ktorá by bola prekážkou res iudicata pre následný záver najvyššieho súdu, ako aj krajského súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa, a tým pre zamietnutie žaloby.

V zmysle § 92 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“) ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod... práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené..., navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené...

V zmysle ustanovenia § 92 ods. 3 OSP súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť   na   miesto   navrhovateľa...   Právne   účinky   spojené   s   podaním   návrhu   na   začatie konania zostávajú zachované.

Najvyšší   súd   sa   v   odôvodnení   napadnutého   rozsudku   opäť   jasne,   logicky a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa spočívajúcou v tvrdení, že   otázka   jeho   aktívnej   vecnej   legitimácie   už   bola   záväzne   vyriešená   označeným právoplatným rozhodnutím okresného súdu o pripustení sťažovateľa do konania na miesto pôvodného žalobcu, keď najvyšší súd uviedol, že toto procesné rozhodnutie sa viazalo, resp. bolo obmedzené iba na preukázanie formálnych podmienok procesného nástupníctva pre účely občiansko-právneho súdneho konania, t. j. „indosamentov“, inak ako právnych skutočností spôsobilých mať za následok prevod zmenky, avšak nepredstavuje prekážku res iudicata pre záver z hľadiska neskoršieho rozhodnutia o veci (žalobe), podľa ktorého sa sťažovateľ (nový žalobca) prostredníctvom „indosamentov“ uvedených na „prívesku“ nestal nositeľom   hmotno-právnych   oprávnení   vyplývajúcich   zo   zmenky   (pozri   už   uvedené), a z tohto   dôvodu   nie   je   daná   jeho   aktívna   vecná   legitimácia,   ktoré   je   podľa   názoru ústavného súdu plne ústavne konformné.

Ústavný súd napokon pripomína, že do obsahu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) dožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý účastník konania predkladá (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Vychádzajúc z uvedeného postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku   nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdu   dávať   do   takej   spojitosti   s   obsahom základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   ústavy,   resp.   práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý by mohol byť predmetom posudzovania ústavnosti postupu najvyššieho súdu v konaní o veci samej.

Keďže   sťažovateľ   namietané   porušenie   čl.   12   ústavy,   ako   aj   základného   práva vlastniť   majetok   zaručeného   v   čl.   20   ods.   1   ústavy   odvodzoval   práve   od   porušenia základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   ústavy,   ústavný   súd konštatuje,   že   ak   rozhodnutím   najvyššieho   súdu   v   označenom   konaní   nemohlo   dôjsť k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, potom už neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia čl. 12 a čl. 20 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd tu poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym   porušovateľom   základných   práv   a   práv   hmotného   charakteru,   ak   toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na   základe   uvedeného ústavný súd   podľa   § 25 ods.   2   zákona o   ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   namietal   porušenie   základného   práva   na   súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy aj v spojení s čl. 1 ods. 1, ktorý však nie je ustanovením o základných právach a slobodách, ale sú v ňom vyjadrené základné atribúty slovenskej štátnosti, ktorého prípadné porušenie vo vzťahu k sťažovateľovi by nevyhnutne „našlo“ svoj výraz v súčasnom porušení toho-ktorého konkrétneho základného práva alebo slobody zaručeného v druhej hlave ústavy. Keďže ústavný súd sťažovateľom namietané porušenie   ním   označeného   konkrétneho   základného   ako   ani   iného   práva   nezistil,   touto časťou sťažnosti sa už nezaoberal.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutého rozsudku   najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014