znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 433/08-23

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. M., Z., zastúpeného Advokátskou kanceláriou U.,   s.   r.   o.,   Z.,   pre namietané   porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 7/2008 z 22. mája 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta 2008 doručená sťažnosť Ing. M. M., Z. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou U., s. r. o., Z., pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 7/2008 z 22. mája 2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Rozsudkom porušovateľa zo dňa 22. 05. 2008, č. k. 8 Sžo 7/2008, porušovateľ podľa nášho názoru, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy....

Obvodný pozemkový úrad vo Z. (ďalej len „OPÚ“) ako príslušný orgán v zmysle § 5 ods.   5 zákona č. 330/1991 Zb.   o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,   obvodných   pozemkových   úradoch,   pozemkovom   fonde   a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a podľa § 18 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon“) zo dňa 23. 04. 2007, číslo 2007/00565 OPÚ (ďalej len „rozhodnutie“) rozhodol, že:

1.   podľa   §   16   ods.   1   zákona   schvaľuje   vykonanie   projektu   pozemkových   úprav na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade špecifikovanej v tomto bode rozhodnutia

2.   podľa   §   17   ods.   1   zákona   na   základe   tohto   rozhodnutia   sa   dňom   jeho právoplatnosti   nadobúda   vlastníctvo   k pozemkom   v   samostatnom   obvode   zriadenej záhradkovej   osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov tak,   ako to vyplýva z projektu pozemkových úprav schváleného rozhodnutím OPÚ č. 2007/00042 zo dňa 11. 01. 2007, aktualizovaného na právny stav ku dňu 09. 03. 2007

3. podľa § 16 ods. 2 zákona určuje Slovenskému pozemkovému fondu lehotu 30 dní od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia   na   poskytnutie   náhrady   v   peniazoch   vlastníkom, o ktorých spôsobe náhrady OPÚ rozhodol podľa § 10 ods. 3 zákona tak, ako je to v tomto bode rozhodnutia špecifikované

4.a)   v   zmysle   §   15   ods.   2   zákona   na   základe   tohto   právoplatného   rozhodnutia Katastrálny úrad Správa katastra Z. vykoná zmeny v katastri nehntuteľností a to formou záznamu podľa § 34 a nasl. zákona č. 192/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov

4.b) v zmysle § 15 ods. 2 zákona Katastrálny úrad Z. pri zápise vlastníckeho práva zapíše   do   katastra   nehnuteľností   aj   povinnosť   užívateľov   zachovať   doterajší   spôsob využívania pozemku v zriadenej záhradkovej osade do času, kým sa nerozhodne o jeho inom využití.

Proti   uvedenému   rozhodnutiu   OPÚ   podal   žalobca   dňa   18.   05.   2007   odvolanie. Krajský pozemkový úrad v B. rozhodnutím č. 2007/00163 zo dňa 13. 06. 2007 odvolaniu žalobcu nevyhovel a potvrdil rozhodnutie OPÚ.

Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu v B. podal sťažovateľ dňa žalobu v správnom súdnictve.

Sťažovateľ vo svojej žalobe tvrdil, že k začatiu konania nebola doložená zmluva, ktorá by jednoznačne umožnila uznať legálnosť zriadenia záhradkadkovej osady v zmysle § 2   ods.   1   zákona,   nakoľko   spisový   materiál   neobsahuje   doklad   o   súhlase   okresného národného   výboru   s   uzavretím   zmluvy   o   dočasnom   užívaní   poľnohospodárskej   pôdy. Vzhľadom na túto skutočnosť bol sťažovateľ presvedčený, že dohoda o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy uzavretá medzi A., n. p. Z. a S.,... dňa 30. 03. 1984 neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 3 zákona č. 123/1975 Zb., a teda že k zriadeniu záhradkovej osady   v   zmysle   §   2   ods.   1   nedošlo.   Sťažovateľ   tvrdil,   že   dohoda   o   dočasnom   užívaní poľnohospodárskej   pôdy   uzavretá   medzi   V.,   n.   p.   Z.   a S.,  ...   dňa   17.   08.   1973   zanikla uplynutím dojednanej doby dočasného užívania 10-tich rokov, t. j. dňom 17. 08. 1983. Sťažovateľ tvrdil, že dohoda o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy uzavretá medzi A., n. p. Z. a S.,... dňa 30. 03. 1984 je pre absenciu elementárnej zákonnej náležitosti absolútne neplatná, nakoľko nebola uzavretá so súhlasom okresného národného výboru. Okresný   národný   výbor   súhlas   s   uzavretím   dohody   medzi   A.,   n. p. Z.   a S.,  ...   neudelil. Preto aj doplnenie v tomto odseku uvedenej dohody dňa 25. 05. 1984 je absolútne neplatné. Tvrdenie sťažovateľa, že k uzatvorenej dohode v zmysle predchádzajúceho odseku sa súhlasne vyjadrila Okresná poľnohospodárska správa vo Z. a dohoda bola schválená rozhodnutím ONV OPLVH č. 1487/212/2/84 dňa 22. 06. 1984 nie je pravdivé.

Je síce pravdou, že okresný národný výbor vo Z., odbor poľnohospodárstva, lesného a   vodného   hospodárstva   dňa   22.   06.   1984   vydal   pod   č.   1487/212/2/84   rozhodnutie (z ktorého podľa presvedčenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že dohoda o dočasnom užívaní poľnohospodárskej   pôdy   uzavretá   medzi   A.,   n.   p.   Z.   a S.,  ...   bola   dňa   30.   03.   1984 nepochybne uzavretá bez súhlasu okresného národného výboru), avšak jeho obsahom je:

a)   povolenie   vykonania   zmeny   kultúry   v   poľnohospodárskom   pôdnom   fonde pre S.,...,

b) zmena užívateľa pozemkov zmenených kultúr,

c) predchádzajúci súhlas s odňatím poľnohospodárskej pôdy, a nie teda schválenie dohody o dočasnom užívaní poľnohospodárskej pôdy uzavretej medzi A., n. p. Z. a S.,....

Je   taktiež   potrebné   uviesť,   že   vyššie   uvedené   rozhodnutia   okresného   národného výboru   č.   1487/212/2/84   sa   odvoláva   na   Dohodu   uzavretú   medzi   A.,   n.   p.   Z.   a S.,  ... dňa 22. 06. 1984 na okresnom výbore, avšak takáto písomná dohoda sa v spise nenachádza. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových okolností Krajský súd   Banská   Bystrica   svojim   rozhodnutím   zo   dňa   24.   10.   2007,   č.   k.   23S/169/2007-37 rozhodol tak, že rozhodnutie Krajského pozemkového úradu B. zrušil podľa § 250j ods. 2 a) a c) O. s. p. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o zrušení rozhodnutia Krajského   pozemkového   úradu   B.   rozhodol   na základe   absolútnej   neplatnosti   zmluvy o dočasnom užívaní pozemku.

Proti   rozsudku   Krajského   súdu   Banská   Bystrica,   č.   k.   23S/169/2007-37   podal Krajský pozemkový úrad B. odvolanie. Sťažovateľ vo vyjadrení sa k odvolaniu Krajského pozemkového   úradu   B.   uviedol,   že   za   skutočnosti   preukazujúce   správnosť   rozhodnutia Krajského súdu ako i pravdivosť tvrdení uvedených v podanej žalobe považuje vyjadrenia samotného Krajského pozemkového úradu vo svojom odvolaní, ktorý uviedol, že predmetná dohoda o dočasnom užívaní zo dňa 30. 03. 1984 „postráda vyjadrenie ONV“. Súčasne Krajský pozemkový úrad uviedol, že dohodou o dočasnom užívaní zo dňa 22. 06. 1984 záhradková osada bohužiaľ nedisponuje.

Rozsudkom porušovateľa č. k. 8Sžo 7/2008 zo dňa 22. 05. 2008 porušovateľ rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, č. k. 23S 169/2007-37 z 24. 10. 2007 zmenil tak, že žalobu sťažovateľa zamietol.

Porušovateľ   v   odôvodnení   svojho   rozhodnutia   najmä   uviedol,   že   pokiaľ   žalobca námietku spochybňujúcu legálnosť zriadenia záhradkovej osady uplatnil až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, pričom až v žalobe proti rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu ju špecifikoval ako námietku absolútnej neplatnosti predmetnej dohody pre chýbajúce súhlasné stanovisko ONV, nebolo možné   na   takúto   námietku   prihliadnuť   a   správnym   orgánom   nebolo   možné   vyčítať, že nedostatočne zistili skutkový stav vo veci.

Sťažovateľ   považuje   odôvodnenie   rozhodnutia   sťažovateľa   za   nepochopiteľné a účelové. Porušovateľ sa úplne nesprávne vyporiadal s povahou sťažovateľom uplatnenej námietky absolútnej neplatnosti právneho úkonu keď uviedol, že na námietku absolútnej neplatnosti   nebolo   možné   prihliadnuť,   teda   jej   uplatnenie   podľa   názoru   sťažovateľa protiprávne   časovo   obmedzil   a   rozhodnutiami   OPÚ   a   Krajského   pozemkového   úradu absolútnu neplatnosť predmetnej dohody de facto konvalidoval...»

Sťažovateľ namieta, že   rozsudok   najvyššieho   súdu   porušuje   jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Vytýka, že zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. 23 S 169/2007-37 z 24. októbra 2007 v konaní   o preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   Krajského   pozemkového   úradu   v B. č. 2007/00163 z 13. júna 2007 tak, že jeho žalobu zamietol.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy rozsudkom   najvyššieho   súdu sp.   zn.   8   Sžo   7/2008   z 22.   mája   2008,   zrušil   rozsudok najvyššieho   súdu,   vec   vrátil   najvyšiemu   súdu   na   ďalšie   konanie   a   priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

K sťažnosti   sa   na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   listom   sp.   zn.   KP   8/08-109 zo 6. októbra 2008 vyjadril najvyšší súd, zastúpený jeho predsedom, v ktorom sa uvádza podstatná časť odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu a toto vyjadrenie:

«... Správny orgán skúma podmienky začatia konania v prvej etape, ktorá je súčasťou rozhodnutia,   ktorým   správny   orgán   schvaľuje   úvodné   podklady   projektu   pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva.

V etape schvaľovania projektu pozemkových úprav žalobca mal iba právo vyjadriť sa k otázke náhrady za pozemky.

Prvostupňový správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 23. 4. 2007, ktorým schválil projekt pozemkových úprav, už nezaoberal otázkou podmienok začatia konania, lebo o nej už bolo právoplatne rozhodnuté.

Nebolo   sporné,   že   v   priebehu   správneho   konania   žalobca   nepodal   žiadne námietky proti   úvodným   podkladom   a   rozhodnutiu   o   schválení   úvodných   podkladov, rovnako   sa nevyjadril   ani   k   výzve   OPÚ   o   spôsobe   náhrady   za   pozemky   po   obdržaní návrhu náhradných   pozemkov   od   SPF   a   k   návrhu   projektu   pozemkových   úprav ako ani k rozhodnutiu o nariadení vykonania projektu pozemkových úprav.

Námietka   žalobcu   spochybňujúca   legálnosť   zriadenia   záhradkovej   osady   nebola uplatnená   v   priebehu   prvej   etapy   konania,   v   ktorej   je   správny   orgán   povinný   skúmať podmienky začatia konania, ktorá je súčasťou rozhodnutia, ktorým správny orgán schvaľuje úvodné   podklady   projektu   pozemkových   úprav   na   vyporiadanie   vlastníctva,   pričom podľa odvolacieho súdu pochybnosti o platnosti dohody o dočasnom užívaní pozemkov, bolo možné uplatniť práve v tejto prvej etape konania.

Takáto námietka však musela byť uplatnená v prvej etape konania, a to zrozumiteľne a   jasne   s   uvedením   dôvodov,   z   ktorej   žalobca   ako   účastník   správneho   konania   takúto pochybnosť odvodzuje.

Podľa názoru najvyššieho súdu pokiaľ žalobca námietku spochybňujúcu legálnosť zriadenia   záhradkovej   osady   uplatnil   až   v   odvolaní   proti   prvostupňovému   rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, pričom až v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného   ju   špecifikoval   ako   námietku   absolútnej   neplatnosti   predmetnej   dohody pre chýbajúce   súhlasné   stanovisko   ONV,   nebolo   možné   na   takúto   námietku   prihliadnuť a správnym orgánom nebolo možné vyčítať, že nedostatočne zistili skutkový stav vo veci, aby mohli rozhodnúť....

Podľa   názoru   najvyššieho   súdu,   najvyšší   súd   v   napadnutom   rozsudku   správne aplikoval   a   vykladal   zákony.   Napadnutý   rozsudok   je   náležité   odôvodnený   a   nemožno ho považovať za arbitrárny, najvyšší súd zastáva názor, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,   sp.   zn.   8 Sžo 7/2008 zo dňa 22.   mája 2008 nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Najvyšší   súd   poukazuje   na   konštantnú   judikatúru   ústavného   súdu:   „Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti a nie ochrana zákonnosti, čo je aj prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať   zákony.   Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčin doň zasahovať“ (mutatis mutandis napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 50/04, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06, II. ÚS 127/07).

Vzhľadom   na   hore   uvedené   najvyšší   súd   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky navrhuje,   aby   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Predmetom námietky porušenia základného práva sťažovateľa je to, že najvyšší súd sa   v rozhodnutí   sp.   zn.   8   Sžo   7/2008   z 22.   mája   2008   nevysporiadal   s jeho   námietkou o absolútnej   neplatnosti   právneho   úkonu   zriadenia   záhradkovej   osady,   ktorému   chýba „súhlasné stanovisko ONV“ (bývalý Okresný národný výbor).

Ústavný súd preskúmal predloženú sťažnosť, vyjadrenie predsedu najvyššieho súdu, ale najmä rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 7/2008 z 22. mája 2008.

V odôvodnení citovaného rozsudku najvyššieho súdu sa uvádza:«Krajský súd   dospel   k záveru,   že rozhodujúcou   skutočnosťou   pre   konanie podľa zákona   č.   64/1997   Z.   z.   o   užívaní   pozemkov   v   zriadených   záhradkových   osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len zákon) bolo to, že záhradková osada musí byť zriadená do 24. 6. 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku. Podstatnou otázkou pre posúdenie zákonnosti jednak napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj celého postupu správneho orgánu, bolo vyriešenie otázky platnosti, resp. neplatnosti Zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov zo dňa 30. 3. 1984, resp. 22. 6. 1984. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 123/1975 Zb. podľa krajského súdu totiž jednoznačne definuje, za akých podmienok môže vzniknúť dočasné užívanie, pričom vyžaduje uzavretie písomnej   zmluvy   so   súhlasom   ONV   po   vyjadrení   príslušného   orgánu   štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva. Preto, ak zmluva nie je opatrená súhlasom ONV, podľa názoru krajského súdu, robí toto zmluvu o dočasnom užívaní neplatnou... Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný... Námietky bolo možné podať   do   30   dní   odo   dňa   doručenia   výpisov,   žalovaný   v   tejto   súvislosti   poukázal na § 9 ods. 1, podľa ktorého sa na námietky podané po tejto lehote neprihliada.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c OSP v spojení s § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle § 246c v spojení s § 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Predmetom   preskúmavacieho   konania   v   danej   veci   bolo   preskúmanie   zákonnosti rozhodnutia   a   postupu   správneho   orgánu   o   schválení   vykonania   projektu   pozemkových úprav na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade č. 26-79 P. Z. v KÚ Z. Predpokladom   začatia   konania   o   vykonanie   projektu   pozemkových   úprav je právoplatné   skončenie   konania   o   schválenie   projektu   pozemkových   úprav   v   zmysle ust. §§ 10 až 14 zákona...

Predpokladom začatia konania o vyhotovenie a schválenie projektu pozemkových úprav,   ktorého   súčasťou   je   aj   konanie   o   priznaní   náhrady   vlastníkom   pozemkov v záhradkovej osade, je právoplatné skončenie konania o schválení úvodných podkladov v zmysle § 6 až 9 zákona...

Z   predloženého   administratívneho   spisového   materiálu   v   danej   veci   zistil nasledovné:   Obvodný   pozemkový   úrad   vo   Z.   rozhodnutím   zo   dňa   23.   apríla   2007,   č. 2007/00565 podľa § 16 ods. 1 zákona schválil vykonanie projektu pozemkových úprav na vysporiadanie   vlastníctva   k   pozemkom   v   záhradkárskej   osade   č.   26-79   P.   Z. v KÚ Z., schváleného rozhodnutím OPÚ   č.   2007/00042   zo dňa 11.   1.   2007,   aktualizovaného   na právny   stav   ku dňu   9.   3.   2007,   ktorého   vykonanie   bolo   nariadené   rozhodnutím č. 2007/00190 zo dňa 9. 2. 2007...

Keďže v zákonom stanovenej lehote neboli podané žiadne námietky, ktoré by mali povahu námietok podľa § 7 ods. 4 a § 8 ods. 3 zákona, prvostupňový správny orgán úvodné podklady schválil rozhodnutím č. 2006/00576 zo dňa 13. 3. 2006, rozhodnutie ktoré bolo žalobcovi doručené 20. 3. 2006. Odvolanie prípustné proti rozhodnutiu žalobca nepodal. Po   schválení   úvodných   podkladov   prvostupňový   správny   orgán   vyzval   vlastníkov na vyjadrenie k spôsobu náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade po obdržaní návrhu náhradných pozemkov od SPF. V 60 dňovej lehote na vyjadrenie k spôsobu náhrady (list od OPÚ prevzal dňa 29. 4. 2006) sa žalobca nevyjadril. Po uplynutí lehoty OPÚ rozhodol dňa 19. júla 2006 rozhodnutím č. 2006/01479 o spôsobe náhrady a určil obvod pozemkových úprav, rozhodnutie ktoré žalobca prevzal dňa 5. 8. 2006. Proti rozhodnutiu odvolanie nebolo prípustné.

Následne   OPÚ   v   spolupráci   so   SPF   zadal   vypracovanie   projektu   pozemkových úprav.   Návrh   projektu   bol   vyvesený   na   verejné   nahliadnutie   a   OPÚ   súčasne   doručil každému známemu účastníkovi konania výpis z návrhu pozemkov (žalobcovi doručený dňa 20. 11. 2006), ktoré sú alebo majú byť v jeho vlastníctve. Proti údajom uvedeným v ňom bolo možné podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia. Žalobca túto možnosť nevyužil. Proti   návrhu   projektu   pozemkových   úprav   neboli   podané   žiadne   námietky,   preto OPÚ projekt schválil rozhodnutím č. 2007/00043 zo dňa 11. 1. 2007. Rozhodnutie oznámil verejnou vyhláškou, zverejnenou od 12. 1. 007 do 29. 1. 2007, proti rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie.

OPÚ   rozhodnutím č.   2007/00190 zo dňa 9.   2.   2007 nariadil vykonanie projektu pozemkových   úprav.   OPÚ   považoval   rozhodnutie   za   doručené   žalobcovi   ako nezastihnutému adresátovi dňa 19. 2. 2007. Po právoplatnosti rozhodnutia boli vytýčené lomové body hraníc náhradných pozemkov na podklade rozdeľovacieho plánu.

Rozhodnutie   č.   2007/00565   zo   dňa   23.   4.   2007   o   schválení   vykonania   projektu pozemkových   úprav   napadol   odvolaním   žalobca,   v   ktorom   uviedol,   že   nemá   vedomosť o tom, či k návrhu na vyporiadanie vlastníctva k predmetným pozemkom bola doložená zmluva   o   dočasnom   užívaní   uvedených   pozemkov,   ktorá   bola   potvrdená   všetkými dotknutými stranami a ktorá obsahovala všetky náležitosti uvedené v zákone č. 123/1975 Zb. Žalobca súčasne v odvolaní uviedol, že mu nie je známe, či k návrhu bol doložený grafický podklad z obdobia vzniku záhradkovej osady a preto, či vôbec bolo možné posúdiť obvod záhradkovej osady v čase jej vzniku. Vyjadril tak pochybnosti o legálnosti zriadenia záhradkovej osady v zmysle zákona.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie OPÚ č.   2007/00565   zo   dňa   23.   apríla   2007   potvrdil.   V   dôvodoch   napadnutého   rozhodnutia poukázal na to, že žalobca počas takmer trojročného konania na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade č. 26-79 P. ako účastník konania, ktorého vlastníctvo k pozemkom je konaním podľa zákona dotknuté, konal pasívne. Nevyužil žiadnu možnosť zo zákona, aby mohli byť vylúčené pochybnosti o legálnosti zriadenia záhradkovej osady, pričom žalovaný zdôraznil, že svoje pochybnosti mohol žalobca vyjadriť už pri oznámení o začatí konania a doručení výpisu z úvodných podkladov...

Projekt pozemkových úprav sa schvaľuje rozhodnutím podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona po   právoplatnom rozhodnutí o   námietkach podaných účastníkmi   konania   podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona.

Po   schválení   projektu   správny   orgán   nariadi   rozhodnutím   vykonanie   projektu pozemkových úprav, ktoré je poslednou etapou konania o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom zriadených v záhradkových osadách (§ 15 a nasl. citovaného zákona).

Z   uvedenej   právnej   úpravy   vyplýva,   že   správny   orgán   skúma   podmienky   začatia konania v prvej etape,   ktorá je súčasťou rozhodnutia,   ktorým správny orgán schvaľuje úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva.

V etape schvaľovania projektu pozemkových úprav žalobca mal iba právo vyjadriť sa k otázke náhrady za pozemky.

Prvostupňový správny orgán sa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 23. 4. 2007, ktorým schválil projekt pozemkových úprav, už nezaoberal otázkou podmienok začatia konania, lebo o nej už bolo právoplatne rozhodnuté...

Námietka   žalobcu   spochybňujúca   legálnosť   zriadenia   záhradkovej   osady   nebola uplatnená   v   priebehu   prvej   etapy   konania,   v   ktorej   je   správny   orgán   povinný   skúmať podmienky začatia konania, ktorá je súčasťou rozhodnutia, ktorým správny orgán schvaľuje úvodné podklady projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva, pričom podľa odvolacieho   súdu   pochybnosti   o   platnosti   dohody   o   dočasnom   užívaní   pozemkov,   bolo možné uplatniť práve v tejto prvej etape konania.

Takáto námietka však musela byť uplatnená v prvej etape konania, a to zrozumiteľne a   jasne   s   uvedením   dôvodov,   z   ktorej   žalobca   ako   účastník   správneho   konania   takúto pochybnosť odvodzuje.

Preto   pokiaľ   žalobca   námietku   spochybňujúcu   legálnosť   zriadenia   záhradkovej osady   uplatnil   až   v   odvolaní   proti   prvostupňovému   rozhodnutiu   o   schválení   vykonania projektu   pozemkových   úprav,   pričom   až   v   žalobe   proti   rozhodnutiu   žalovaného   ju špecifikoval   ako   námietku   absolútnej   neplatnosti   predmetnej   dohody   pre   chýbajúce súhlasné   stanovisko   ONV,   nebolo   možné   na   takúto   námietku   prihliadnuť   a   správnym orgánom nebolo možné vyčítať, že nedostatočne zistili skutkový stav vo veci, aby mohli rozhodnúť.»

Ústavný   súd   zistil,   že   o podmienkach   začatia   konania   o pozemkových   úpravách (teda aj o tom, či záhradková osada bola zriadená na základe platnej zmluvy o dočasnom užívaní   pozemkov)   sa   rozhodovalo   v prvej   etape   konania   o pozemkových   úpravách, sťažovateľ v rámci tejto etapy námietky nepodal, o schválení úvodných   podkladov   bolo v tejto   etape   právoplatne   rozhodnuté   (prvostupňový   správny   orgán   úvodné   podklady schválil   rozhodnutím   č.   2006/00576   z   13.   marca   2006,   ktoré   bolo   žalobcovi   doručené 20. marca 2006) a v neskorších etapách konania o pozemkových úpravách už nebolo možné riešiť   námietky,   ktoré   sa   týkali   podmienok   začatia   konania   o pozemkových   úpravách, a námietky týkajúce sa schvaľovania úvodných podkladov, vzhľadom na to, že o týchto otázkach   už   bolo   rozhodnuté   v prvej   etape   konania   o pozemkových   úpravách. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemá zjavne neodôvodnený ani arbitrárny charakter, podal právny výklad problému a tento aj zdôvodnil. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo   7/2008   nie   je   v rozpore   so   zákonnou   úpravou,   a teda   ani   so   základným   právom na spravodlivý proces garantovaným čl. 46 ods. 1 ústavy.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti možno   hovoriť   vtedy,   ak namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   možno   preto   považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   reálnosť ktorej   by mohol   posúdiť   po jej   prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 56/03, I. ÚS 74/07).

Prvoradou úlohou ústavného súdu je ochrana ústavnosti a zákonnosti.

Je   v právomoci   všeobecných   súdov   vykladať   a aplikovať   zákony.   Pokiaľ   tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základného práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   nie   je   právo   na rozhodnutie   v súlade   s právnym názorom účastníka   súdneho konania,   resp.   právo   na úspech   v   konaní   (II. ÚS   218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008