SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 432/2024-12
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného kochan advokáti s.r.o., Wuppertálska 67, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/2091/2023 z 21. mája 2024 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. júla 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením exekučného súdu o zamietnutí jeho sťažnosti proti zamietnutiu jeho návrhu na zastavenie proti nemu vedenej exekúcie.
II.
2. Proti sťažovateľovi a ďalším trom žalovaným vydal upomínací súd platobný rozkaz, ktorým ich spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku. Vo vzťahu k trom žalovaným upomínací súd platobný rozkaz zrušil, keďže proti nemu podali odpor, no vo vzťahu k sťažovateľovi vyznačil právoplatnosť platobného rozkazu. Sťažovateľ porušenie ústavných práv identifikuje v postupe upomínacieho súdu, ktorý voči nemu platobný rozkaz namiesto toho, aby ho zrušil, správoplatnil.
3. Proti sťažovateľovi sa tak na základe platobného rozkazu vedie exekúcia, ktorú sťažovateľ navrhol zastaviť. Tento návrh okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka zamietol, keďže hoci sťažovateľ s troma žalovanými vystupoval na jednej strane, šlo o samostatné procesné spoločenstvo. Proti tomu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú okresný súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením sudcu zamietol. K porušeniu ústavných práv týmto ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením sťažovateľ uvádza, že svoju argumentáciu pre práceneschopnosť svojho advokáta doplní do piatich pracovných dní.
III.
4. Pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) možno prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti. Ústavný súd sa môže vecne zaoberať ústavnou sťažnosťou, len ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti.
5. Sťažovateľ porušenie ústavných práv zdôvodňuje vo vzťahu k postupu upomínacieho súdu, ktorý platobný rozkaz voči nemu správoplatnil. Ústavnou sťažnosťou však namieta porušenie ústavných práv uznesením okresného súdu v exekučnom konaní a k tomu uvádza, že svoju argumentáciu pre práceneschopnosť svojho advokáta doplní do piatich pracovných dní. K tomu treba uviesť, že osobitnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde sú aj konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Túto náležitosť ústavná sťažnosť sťažovateľa celkom zjavne nespĺňa, čo vyplýva aj z jeho vyjadrenia, že v tejto časti ju dodatočne doplní. Preto pre nesplnenie tejto zákonom ustanovenej náležitosti bola ústavná sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietnutá.
6. Na odmietnutí ústavnej sťažnosti by nič nezmenilo ani to, ak by sťažovateľ ústavnú sťažnosť o túto obsahovú náležitosť doplnil v ním určenej lehote. Je tomu tak preto, že sťažovateľ ústavnú sťažnosť podal 22. júla 2024, teda v posledný deň dvojmesačnej lehoty podľa § 124 zákona o ústavnom súde na podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. mája 2024. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť, ústavnú sťažnosť nemožno v lehote stanovenej si samým sťažovateľom dopĺňať či rozširovať o nové námietky porušenia základných práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. augusta 2024
Robert Šorl
predseda senátu