znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 432/2014-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudkyne   Jany   Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti P. M. – T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1 A, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miroslav Stopka, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Čadca   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 8/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 Ro 111/2009) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. M. – T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 8/2010 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 10 C 8/2010 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. M. – T. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť   P.   M.   –   T.   trovy   konania v sume 309,55   €   (slovom   tristodeväť   eur   a   päťdesiatpäť   centov)   na   účet   Advokátskej kancelárie   JUDr.   Stopka,   JUDr.   Blendovský,   JUDr.   Strapáč,   PhD.,   s. r. o., Potočná 2835/1 A, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. III. ÚS 432/2014 z 24. júla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. M. – T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 8/2010 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 Ro 111/2009; ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 10. septembra 2009 okresnému súdu návrh na   vydanie   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   pohľadávky   za   neuhradené   stavebno-inštalačné práce a po podaní odporu bola vec prevedená do registra „C“ a bola jej pridelená sp. zn. 10 C 8/2010.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € a úhrady trov konania.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr   1760/14   doručeným   ústavnému   súdu   17.   septembra   2014,   v ktorom   okrem uvedenia prehľadu procesných úkonov dosiaľ vykonaných uvádza, že „V čase, keď bol konajúcim   sudcom   Mgr.   Golis   vo   veci   boli   spôsobené   zbytočné   prieťahy   v konaní. Od 7. 1. 2014 sudkyňa JUDr. Žideková vo veci koná.“.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 11. septembra 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 8/2010 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

-   10.   september   2009   –   okresnému   súdu   bol   spolu   s   prílohami   doručený   návrh na začatie konania (ďalej len „návrh“), ktorým sa sťažovateľ domáhal, aby okresný súd (platobným rozkazom) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 3 233, 15 € s príslušenstvom z titulu neuhradenej ceny stavebno-inštalačných prác (diela), návrh bol okresným súdom zaevidovaný pod sp. zn. 15 Ro 111/2009,

- 21. september 2009 — okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým návrh v časti petitu (úrokov z omeškania) opravil,

- 23. september 2009 – okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 15 Ro 111/2009-11, ktorým žalobe (návrhu) sťažovateľa vyhovel,

-   9.   október   2009   –   okresnému   súdu   bol   spolu   s   prílohami   doručený   odpor žalovaného   zastúpeného   advokátom   S.   Z.   (ďalej   len   „právny   zástupca   odporcu“),   proti platobnému rozkazu,

-   13.   október   2009   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   15   Ro   111/2009-16   uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume 193,50 € a zároveň vyzval sťažovateľa, aby sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadril,

- 21. december 2009 – odporca zaplatil súdny poplatok za odpor,

-   11.   január   2010   –   okresný   súd   danú   vec   (návrh)   previedol   z   registra   „Ro“ do registra „C“, pričom táto bola zaevidovaná už pod sp. zn. 10 C 8/2010,

- 18. marec 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. apríl 2010,

-   14.   apríl   2010   –   na   okresnom   súde   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo na žiadosť účastníkov konania prerušené do 30. júna 2010 pre účely uzavretia mimosúdnej dohody,

- 20. júl 2010 – právny zástupca sťažovateľa z dôvodu, že k uzavretiu mimosúdnej dohody (zmieru) nedošlo, žiadal o nariadenie pojednávania,

- 26. január 2011 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. marec 2011,

- 9. marec 2011 – na okresnom súde sa uskutočnilo pojednávanie v neprítomnosti odporcu,   ktoré   bolo   na   žiadosť   právneho   zástupcu   odporcu,   ako   aj   právneho   zástupcu sťažovateľa bez prerokovania veci odročené na 13. apríl 2011,

-   13.   apríl   2011   –   na   okresnom   súde   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo po prerokovaní veci odročené na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

-   22.   január   2013   –   právny   zástupca   sťažovateľa   písomným   podaním   urgoval nariadenie znaleckého dokazovania, prípadne pojednávania vo veci,

- 8. júl 2013 – okresný súd uznesením č. k. 10 C 8/2010-66 nariadil vykonanie znaleckého   dokazovania   znalcom   z   odboru   energetiky,   odvetvia   vykurovania a vykurovacích zariadení, za ktorého ustanovil J. B. (ďalej len „znalec“), ktorým okrem iného   uložil   sťažovateľovi,   ako   aj   odporcovi   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania, a to každému z nich v sume 300 €,

-   28.   august   2013   –   okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi   pre   účely   vypracovania znaleckého posudku,

- 22. október 2013 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok č. 01/2013 z 21. októbra 2013 (ďalej len „znalecký posudok“) vypracovaný znalcom,

- 24. október 2013 – okresný súd zaslal účastníkom znalecký posudok pre účely vyjadrenia,   súčasne   ich   vyzval,   aby   predložili   ďalšie   prípadné   dôkazy,   prípadne   podali návrh na doplnenie dokazovania,

- 18. november 2013 – okresný súd uznesením č. k. 10 C 8/2010-84 rozhodol tak, že vylučuje   vyššiu   súdnu   úradníčku   JUDr.   Zuzanu   Blendovskú   z   ďalšieho   konania a rozhodovania v tejto veci, zároveň uznesením č. k. 10 C 8/2010-86 rozhodol o priznaní odmeny a náhrady hotových výdavkov (znalečného) pre znalca,

- 7. január 2014 – vec bola z dôvodu preloženia dovtedajšieho zákonného sudcu Mgr. Richarda   Golisa   na   základe   opatrenia   predsedníčky   okresného   súdu   pod   sp.   zn. Spr. 8/14   v súlade   s   rozvrhom   práce   na   rok   2014   v   znení   jeho   dodatku   č.   1   pridelená na prerokovanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. Laure Židekovej,

-   26.   február   2014   –   okresný   súd   zaslal   znalcovi   vyjadrenie   sťažovateľa k znaleckému posudku z 11. novembra 2013 pre účely vyjadrenia sa k ním vzneseným námietkam,

- 17. marec 2014 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie znalca k vyjadreniu (námietkam) sťažovateľa.

Ďalší   priebeh   napadnutého   konania,   ktorý   uviedla   predsedníčka   okresného   súdu vo svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   doručenom   ústavnému   súdu   17.   septembra   2014,   bol takýto:

„22.5.2014 - sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 17.6.2014

16.6.2014 - odporca požiadal o zrušenie termín pojednávania (zdravotné problémy jeho dcéry, návšteva Krajskej nemocnice v Zlíne na základe telefonického oznámenia dňa 13.6.2014)

17.6.2014 - pojednávanie, odročené na 25.7.2014

17.6.2014 - referát sudkyne (nariadila zaslať výzvu právnemu zástupcovi odporcu, aby predložil potvrdenie o tom, že odporca bol s dcérou na vyšetrení v KN v Zlíne)

17.6.2014 - právny zástupca navrhovateľa doručil podanie, ktorým žiada o priznanie sumy 100 € a 15 € (§ 147 0s.p.)

23.6.2014 - vyúčtovanie súdneho znalca (náhrada za cestovné na pojednávanie)

24.6.2014   -   uznesenie   (odporca   bol   zaviazaný   uhradiť   navrhovateľovi   sumu 15 a 100 €)

26.6.2014   -   sudkyňa   zrušila   termín   pojednávania   z   dôvodu   čerpania   dovolenky

22.7.2014 - odvolanie odporcu proti uzneseniu zo dňa 24.6.2014

8.8.2014 - pojednávanie, odročené na deň 17.10.2014

11.8.2014 - vyjadrenie navrhovateľka k odvolaniu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   vyplýva   z   § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod   na   odročenie   pojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli predvolaní   alebo   upovedomení.   Súd   spravidla   uvedie   deň,   kedy   bude   konať   nové pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o úhradu pohľadávky (v danom prípade ide o pohľadávku za vykonané stavebno-inštalačné práce) tvoria bežnú časť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Obdobne ústavný súd hodnotí aj sťažnosťou napadnuté konanie a poukazuje na to, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti na skutkovú ani právnu zložitosť veci nepoukázal.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní mohlo   dôjsť   k zbytočným   prieťahom,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   tohto súdneho konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a zistil, že okresný súd bol od 13. augusta 2011 vo veci úplne nečinný a až na základe podanej   urgencie   nariadenia   znaleckého   dokazovania   sťažovateľom   z 22.   januára   2013 okresný súd uznesením z 8. júla 2013 (teda po viac ako 2-ročnej nečinnosti) vykonanie znaleckého dokazovania nariadil. Uvedený postup okresného súdu nemožno podľa názoru ústavného súdu pokladať za taký, ktorý by plynulo smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa,   ktorý   sa   na   neho   obrátil   s návrhom   na   rozhodnutie,   a preto   ho   považuje za ústavne neakceptovateľný.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   vyhodnotil   postup   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 8/2010 ako konanie so zbytočnými prieťahmi, pričom poukazuje na to, že aj predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti pripustila zodpovednosť okresného súdu na spôsobenie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 8/2010 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd rozhodol,   že základné   právo   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupom okresného   súdu porušené,   prikázal   mu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov, a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania finančného   zadosťučinenia   v sume   1   000   € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal predovšetkým na „zdĺhavosť konania, ktoré trvá už štvrtý rok a počas ktorého nedošlo k odstráneniu právnej neistoty“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného pod sp. zn. 10 C   8/2010,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného   prípadu,   ako   aj skutočnosť,   že   posudzované konanie   vo   veci   nebolo   do   rozhodnutia   ústavného   súdu právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   1   000   €   za   primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v   konaní   o jeho   sťažnosti   Advokátskou kanceláriou   JUDr.   Stopka,   JUDr.   Blendovský,   JUDr.   Strapáč,   PhD.,   s. r. o., Potočná 2835/1 A, Čadca, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Miroslava Stopku.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty v sume 309,55 € je nižšia ako suma vypočítaná   ústavným   súdom   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnou zástupkyňou.

Priznanú úhradu   trov   konania je okresný súd   povinný zaplatiť na účet   právneho zástupcu   sťažovateľa — Advokátskej   kancelárie   JUDr.   Stopka,   JUDr.   Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1 A,   Čadca (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2014