znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 430/08-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a zo sudcov   Jána   Auxta   a Ľubomíra   Dobríka prerokoval sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. P. E., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 18/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo spoločnosti S., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 18/2006 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 33 Cb 18/2006 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume   650   €   (slovom   šesťstopäťdesiat   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 430/08-10 zo 16. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 33 Cb 18/2006.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 2. júna 2006 okresnému súdu doručila návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom žiadala zaviazať odporcu v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne   zaplatiť   jej   sumu   152   856,36   Sk   s príslušenstvom.   Na základe   výzvy okresného súdu z 1. augusta 2006 uhradila sťažovateľka súdny poplatok. Dňa 22. septembra 2006 bola vyzvaná na odstránenie nedostatkov návrhu, pričom na výzvu reagovala v rámci poskytnutej lehoty 2. októbra 2006. Z dôvodu, že okresný súd v lehote šiestich mesiacov nevydal zmenkový platobný rozkaz ani nevykonal žiaden iný úkon, sťažovateľka podaním z 29. marca 2007 požiadala o odstránenie prieťahov v konaní. Keďže v konaní ani po tejto žiadosti   nedošlo   k žiadnemu   úkonu,   adresovala   sťažovateľka   okresnému   súdu   sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresný súd následne určil termín pojednávania na 30. november 2007,   ktorý   však   bol   zrušený   z dôvodu   ospravedlnenia   odporcu   v 2.   rade   a z dôvodu nedoručenia ďalších predvolaní.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky okresný súd od decembra 2007 vo veci opätovne nevykonal   žiaden   úkon,   preto   ho   13.   mája   2008   požiadala   o odstránenie   prieťahov v konaní a určenie termínu pojednávania. Okresný súd jej listom z 15. mája 2008 oznámil, že zisťuje pobyt odporcu v 2. rade a následne určí termín pojednávania.

Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd svojím postupom porušuje jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na   základe   svojej   argumentácie   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 18/2006 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznal   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 100 000 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu z 29. januára 2009 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky. List sp. zn. Spr 3109/09 zo 17. februára 2009 doručený   ústavnému   súdu   23.   februára   2009   obsahoval   chronológiu   vykonaných procesných   úkonov,   ako   aj   vyjadrenie,   ktorým   predsedníčka   okresného   súdu   uznala dôvodnosť sťažnosti a uviedla, že prieťahy v konaní boli spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonného sudcu. Predsedníčka okresného súdu v liste zároveň   oznámila,   že   súhlasí   s   prerokovaním   sťažnosti   bez   nariadenia   ústneho pojednávania.

K vyjadreniu   okresného   súdu   predložila   12.   marca   2009   svoje   stanovisko   aj sťažovateľka   a uviedla   v ňom,   že   podľa   jej   názoru   objektívne   dôvody,   na   ktoré   sa vo svojom   stanovisku   odvoláva okresný   súd „nemôžu byť   na úkor   účastníka   konania“. Sťažovateľka   zároveň   ústavnému   súdu   oznámila,   že   súhlasí   s   prerokovaním   veci bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa s ich stanoviskami,   ako   aj   s obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   týkajúceho   sa posudzovaného   konania   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   a k nej   priložených   písomností,   z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu   zistil   tento priebeh a stav konania v predmetnej veci:

Sťažovateľka   podala 2.   júna 2006   okresnému   súdu   návrh   na vydanie platobného rozkazu voči odporcovi v 1. a 2. rade.

Okresný súd 1. augusta 2006 vyzval sťažovateľku na úhradu súdneho poplatku, ktorý uhradila 3. augusta 2006.

Uznesením zo 14. septembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov podania. Sťažovateľka na výzvu reagovala a nedostatky odstránila podaním doručeným okresnému súdu 2. októbra 2006.

Okresný   súd   vyzval   21.   februára   2007   a   2.   marca   2007   odporcov   vyjadriť sa k podanému návrhu. Títo reagovali na výzvu 14. marca 2007.

Okresný súd uskutočnil 30. novembra 2007 pojednávanie, ktoré odročil na neurčito z dôvodu   zistenia   adresy   odporcu   v   2. rade   (účastníci   konania   ani   právny   zástupca sťažovateľky sa pojednávania nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili, sťažovateľka ospravedlnila   svoju   neprítomnosť   z dôvodu   predbežného   oznámenia   odporcu   v 2.   rade, že sa pojednávania nezúčastní).

Okresný   súd   vyzval 30. novembra 2007 odporcu   v 1.   rade,   aby okresnému súdu oznámil adresu odporcu v 2. rade.

Okresný   súd   požiadal   16.   mája   2008   Register   obyvateľov   Slovenskej   republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o zistenie adresy odporcu v 2. rade. Výzvu zopakoval opätovne 17. októbra 2008. Odpoveď bola okresnému súdu doručená 27. októbra 2008. Pojednávanie určené na 24. november 2008 okresný súd neuskutočnil a ku dňu doručenia spisu ústavnému súdu (23. februára 2009) nevykonal žiadny úkon vo veci.

Ústavný súd tiež zistil, že napadnuté konanie ku dňu rozhodovania vo veci nebolo právoplatne skončené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý   znamená nastolenie právnej istoty   inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Samosudca   je   podľa   § 117   ods. 1   OSP   povinný   robiť   vhodné   opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá,   ktorými sú   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje   aj   povahu   prerokúvanej   veci.   Tieto   tri   kritéria   zohľadňuje   pri   namietanom porušení práva na prejednanie záležitosti   súdom v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1. Predmetom   posudzovaného konania je žaloba o zaplatenie dlžnej   sumy   z titulu právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou medzi sťažovateľkou a odporcom v 1. rade. Po   oboznámení sa   s obsahom   súdneho spisu   ústavný súd konštatuje,   že   predmetnú   vec nemožno považovať za skutkovo ani za právne zložitú. Spory o zaplatenie dlžnej sumy tvoria totiž bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov.

2. Ústavný súd skúmajúc správanie sťažovateľky v posudzovanom konaní nezistil okolnosti   na   strane   sťažovateľky,   v   dôsledku   ktorých   by   došlo k   spomaleniu   postupu okresného súdu pri prerokovaní a rozhodnutí uvedenej právnej veci. Správanie sťažovateľky ako účastníka konania hodnotí ústavný súd ako aktívne a súčinnostné, keď sťažovateľka reagovala   na   výzvy   okresného   súdu,   v primeranej   dobe   zaplatila   súdny   poplatok, ako aj odstránila nedostatky podaného návrhu.

3. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   hodnotil,   či   v uvedenom   konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu je poznačené obdobiami jeho nečinnosti, ktoré sa premietli do zbytočných prieťahov v uvedenom konaní v celkovej dobe jedného roka.

V prvom rade ide o obdobie od 14. marca 2007, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie   odporcov   k podanému   návrhu,   do   30.   novembra   2007,   keď   okresný   súd uskutočnil vo veci pojednávanie (nečinnosť osem mesiacov).

Nečinnosť v trvaní štyroch mesiacov predstavuje úsek v období od 16. mája 2008, keď okresný súd zisťoval prostredníctvom registra obyvateľov pobyt odporcu v 2. rade, do 17.   októbra   2008,   keď   okresný   súd   opätovne   vyzval   register   obyvateľov   na zistenie adresy   odporcu   v 2.   rade.   V uvedenom   období   okresný   súd   neprimerane   dlho   čakal   na odpoveď registra obyvateľov bez toho, aby pristúpil k ďalšej výzve.

Z petitu   podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   žiadala   ústavný   súd   aj o vyslovenie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu pre ľudské   práva   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na prejednanie   veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07).

Uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   keď   tento   nekonal   bez   toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, nemožno považovať za ústavne akceptovateľné vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ani vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené (1. bod výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby konal vo veci bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (2. bod výroku nálezu).

III.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   žiadala   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk, ktoré odôvodnila tým, že sa nachádza v stave právnej neistoty, pretože s odstupom času sa môže zhoršiť solventnosť odporcov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie (obdobne III. ÚS 142/06).

Ústavný   súd   priznal   v tomto   prípade   finančné   zadosťučinenie   v sume   650 € (3. bod výroku   nálezu),   ktorá   podľa   jeho   názoru   zohľadňuje   predmet,   charakter   a dobu posudzovaného   konania,   dĺžku   zbytočných   prieťahov   v   konaní   a s   nimi   spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky.

Vzhľadom   na   čl. 133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009