SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 43/08-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., D., toho času v Ústave na výkon väzby N., zastúpeného advokátom JUDr. J. F., G., ktorou namieta porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3 Tp 140/07 z 25. októbra 2007, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť P. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2008 doručená sťažnosť P. M. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Tp 140/07 z 25. októbra 2007.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresného súdu „vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 odsek 1 písm. a), c) Trestného poriadku s tým, že väzba sa mi započítava od 22. 10. 2007. Väzbu vykonávam až do súčasnosti v ÚVV N. Proti tomuto uzneseniu som si podal v zákonnej lehote sťažnosť, pričom Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13. 11. 2007, sp. zn. 5 Tpo 44/2007 v plnom rozsahu potvrdil rozhodnutie okresného súdu.“
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej podrobne poukazuje na to, v čom vidí nezákonné postupy orgánov činných v trestnom konaní už pri samotnom vznesení obvinenia a tiež pri vykonaní prehliadky nebytového priestoru, ktorá bola vykonaná bez súhlasu vlastníka a prokurátora.
V závere sťažnosti uvádza:
„Nakoľko sa nazdávam, že Okresný súd v Nových Zámkoch svojím uznesením zo dňa 25. 10. 2007, sp. zn. 3 Tp 140/2007 porušil moje práva garantované Ústavou SR, žiadam, aby Ústavný súd, po preskúmaní veci rozhodol nasledovným n á l e z o m :
Okresný súd v Nových Zámkoch uznesením zo dňa 25. 10. 2007 pod sp. zn. 3 Tp 140/073 porušil právo P. M.,... byť stíhaný a pozbavený osobnej slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a vzatý do väzby iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy SR.
Ruší sa uznesenie Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 25. 10. 2007 pod sp. zn. 3 Tp 140/07.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 142 ods. 1 prvej vety ústavy súdy rozhodujú o občianskoprávnych a trestných veciach.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 3 Tp 140/07 z 25. októbra 2007, ktorým vzal sťažovateľa do väzby.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. III. ÚS 207/04, I. ÚS 34/05, I. ÚS 127/05).
Ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy teda limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Uvedený princíp sa nepochybne týka prípadov, v ktorých sa sťažovatelia ako účastníci súdneho konania môžu domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd, k porušeniu ktorých malo dôjsť pochybením vo veci konajúceho súdu využitím opravných prostriedkov, ktoré im na tento účel dáva k dispozícii zákon (v danom prípade Trestný poriadok).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa mohol ochrany svojich označených práv a slobôd domáhať vo vzťahu k namietanému prvostupňovému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 3 Tp 140/07 z 25. októbra 2007 využitím riadneho opravného prostriedku (sťažnosti podľa § 72 ods. 1 v spojení s § 83 ods. 1 Trestného poriadku) v konaní pred Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“), čo aj využil, a proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 5 Tpo 44/2007 z 13. novembra 2007.
Bolo teda v právomoci krajského súdu ako odvolacieho súdu poskytnúť ochranu označeným základným právam a slobodám sťažovateľa. Právomoc všeobecného súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho základných práv a slobôd v danej veci preto vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne prerokovanie tejto časti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu odmietol po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 2008