SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 429/2020-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2021 v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Baucona, s. r. o., Hliny 1412, Považská Bystrica, IČO 47 599 162, zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Dragulom, advokát, Centrum 23, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ek 77/2020 o návrhu na zastavenie exekúcie takto
r o z h o d o l :
Ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti Baucona, s. r. o., n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 429/2020-8 z 12. novembra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Baucona, s. r. o., Hliny 1412, Považská Bystrica, IČO 47 599 162 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Dragulom, advokát, Centrum 23, Považská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Ek 77/2020 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Proti sťažovateľke ako povinnej bolo začaté exekučné konanie. Sťažovateľka 27. januára 2020 podala návrh na zastavenie exekúcie. Keďže jej bol exekútorom zablokovaný podnikateľský účet v banke, rozhodnutie priebežne telefonicky urgovala. To však k rozhodnutiu neviedlo, preto 14. augusta 2020 podala sťažnosť predsedovi súdu. Vyšší súdny úradník o návrhu sťažovateľky rozhodol uznesením z 19. augusta 2020 tak, že sčasti o zaplatenie istiny 1 000 eur bola exekúcia zastavená a vo zvyšku bol návrh sťažovateľky na zastavenie zamietnutý. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažovateľka 25. augusta 2020 sťažnosť, o ktorej sudca rozhodol 24. novembra 2020.
II.
3. Podľa sťažovateľky prieťahmi v napadnutom konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, k čomu došlo nečinnosťou okresného súdu, ktorý bol od podania návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie 6 mesiacov nečinný až do podania sťažnosti predsedovi súdu.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie 1 000 eur a trovy konania.
5. K ústavnej sťažnosti sa po jej prijatí na ďalšie konanie vyjadril okresný súd tak, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Súčasťou stanoviska bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že v danej veci nešlo o právne ani skutkovo zložitú vec, ktorá by mala vplyv na doterajší priebeh konania, a ani sťažovateľka neprispela významnejšou mierou k prieťahom v konaní. Zároveň však uviedla, že sťažovateľka mohla uplatniť svoju obranu už v pôvodnom súdnom konaní. Ďalej uviedla, že konajúci súd bol počas doby 6 mesiacov nečinný až do doby podania sťažnosti sťažovateľky predsedovi súdu, avšak následne súd rozhodoval plynule, čo viedlo k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. V čase podania ústavnej sťažnosti už nedochádzalo k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V závere uviedla, že všetky veci konajúci súd vybavuje priebežne bez ohľadu na urgencie účastníkov konania, pričom nemá lehotu na vydanie rozhodnutia. Zároveň poukázala aj na to, že z dôvodu pandémie došlo k výraznému pracovnému zaťaženiu exekučného súdu.
6. Sťažovateľka k stanovisku okresného súdu uviedla, že okresný súd v ňom priznal, že vo veci bol nečinný 6 mesiacov. Poukázala na to, že od podania sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka až do dňa rozhodnutia sudcu uplynuli tri mesiace, pričom odo dňa posledného úkonu súdu až do dňa rozhodnutia veci sudcom uplynuli viac ako dva mesiace. Uviedla tiež, že samotné vedenie exekučného konania je pre ňu neúnosné, pretože má blokovaný podnikateľský účet v banke.
III.
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
8. Otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
9. Dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci. Po právnej stránke možno danú vec, rozhodovanie súdu v exekučnom konaní, považovať za štandardnú. O spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v exekučnom titule (I. ÚS 78/02). Sťažovateľka žiadnym spôsobom neprispela k predĺženiu konania.
10. Konanie sa na okresnom súde začalo 20. januára 2020, keď bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému sťažovateľovi. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sťažovateľka 27. januára 2020 podala návrh na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník o návrhu sťažovateľky rozhodol uznesením z 19. augusta 2020 tak, že sčasti o zaplatenie istiny 1 000 eur bola exekúcia zastavená a vo zvyšku bol návrh sťažovateľky na zastavenie zamietnutý. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažovateľka 25. augusta 2020 sťažnosť, o ktorej sudca rozhodol 24. novembra 2020.
11. Postup okresného súdu vo veci nebol optimálny, keďže medzi jeho jednotlivými rozhodnutiami ubehla doba niekoľkých mesiacov. Z hľadiska komplexného posúdenia dotknutého konania s dôrazom na obsahovú stránku exekučného konania postup okresného súdu neviedol k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Tak to bolo aj v tomto prípade, keďže o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie bolo rozhodnuté do jedného roka. Skutočnosť, že exekúcia viedla k obmedzeniu práv sťažovateľky, však nebola primárne následkom nečinnosti okresného súdu, ale toho, že si sťažovateľka svoje povinnosti podľa exekučného titulu nesplnila riadne a včas. Intenzita zásahu do práv sťažovateľky nečinnosťou okresného súdu pri zohľadnení ich prvotnej príčiny nie je taká, aby bolo možné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky, preto ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2021
Robert Šorl
predseda senátu