znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 428/08-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. R., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 258/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2008 doručená sťažnosť J. R., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 258/05.

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu 12. októbra 2005 sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „súd vo veci doposiaľ nerozhodol. Na základe vzájomného návrhu   žalovaného   zo   dňa   8. 06. 2006,   ktorým   žiadal,   aby   súd   vydal   rozsudok,   ktorým určuje, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti... súd konanie č. 16 C/258/05 prerušil a začal pojednávať vo veci protinávrhu žalovaného pod č. k. 16 C/148/06. Ani v tejto veci doposiaľ nebolo rozhodnuté. Ako z uvedeného vyplýva, súd bol v konaní nečinný, konanie neúmerne predlžoval, čím porušil moje základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky...

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 3. 6. 2008 som podal sťažnosť na prieťahy v konaní... predsedovi súdu, ktorý na sťažnosť odpovedal tak, že súdu mi listom zo dňa 2. 7. 2008 mi oznámil, že mnou uvádzané nedostatky v postupe súdu sú dôvodné a za vzniknuté prieťahy v konaní sa mi ospravedlňuje.

Tým som splnil podmienku ustanovenú v § 53 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 258/05 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ   odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorá mu „... spôsobila nielen materiálnu ujmu, ktorá spočíva v tom, že na parcele, ktorá je predmetom konania chcem postaviť rodinný dom,   pričom   cena   materiálu   a prác   sa   stále   zvyšuje   a dom   už   mohol   byť   za   2 roky postavený, ale aj nemateriálnu ujmu“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom   sťažnosť   adresovaná   predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   zistil,   že   sťažovateľ   podal   sťažnosť na prieťahy   predsedovi   okresného   súdu   3.   júna   2008.   Predseda   okresného   súdu   listom z 2. júla   2008   oznámil   sťažovateľovi,   že   prešetril   dôvody   podanej   sťažnosti   a zistil, že sťažovateľom uvedené nedostatky v postupe okresného súdu sú dôvodné. Za vzniknuté prieťahy v konaní sa ospravedlnil a oznámil sťažovateľovi, že vo veci je nariadený termín pojednávania na 12. september 2008.

Ústavný   súd   opakovane   vo   svojich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   podanie   sťažnosti na prieťahy   podľa   §   62   zákona   o súdoch   považuje   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne   príslušnému   súdu   dostatočný   priestor   na   prijatie   opatrení   za   účelom   nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Na základe uvedených zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (sťažnosť z 9. septembra 2008, doručená ústavnému súdu   19.   septembra   2008),   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu (3. júna 2008),   takéto   využitie   právneho   prostriedku   nápravy   podľa   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom súde sťažovateľom so zreteľom na to, že predseda okresného súdu odpovedal na sťažnosť vyjadrením z 2. júla 2008, v ktorom uznal sťažnosť za dôvodnú, nepredstavuje dostatočný   časový   priestor   na   poskytnutie   možnosti   napadnutému   všeobecnému   súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd zastáva   stanovisko,   že   podanie   predmetnej   sťažnosti   bolo   v danom   prípade   zo   strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní   (m.   m.   IV.   ÚS   278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Pokračujúca   nečinnosť   okresného   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 ústavy, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa na základe týchto zistení   dospel   k záveru,   že   v   zmysle   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008