znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 427/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., B., zastúpeného spoločnosťou S. s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. P. P., pre namietané porušenie jeho základného práva   na súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14 C/47/2012-224 z 5. apríla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2013 doručená sťažnosť Ing. P. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   uznesením   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“) č. k. 14 C/47/2012-224 z 5. apríla 2013.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«... Odporca Rozhodnutím vylúčil vzájomný návrh sťažovateľa zo dňa 14. 03. 2013, ktorým si sťažovateľ v konaní vedenom odporcom pod sp. zn. 14 C/47/2012 uplatnil voči p. RNDr. T. P., bytom Česká republika, (ďalej len „RNDr. T. P.“) z dôvodu porušenia povinností p. RNDr. T. P. ako záložného veriteľa pri výkone záložného práva na akciu sťažovateľa v spoločnosti K. a. s., B., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská   Bystrica...   (ďalej   len   „K.“)   nárok   na   náhradu   škody   minimálne   vo   výške 1.060.392,65 EUR.

Pričom odporca svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil. Konanie o vylúčenom vzájomnom návrhu sťažovateľa je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13 C/143/2013...»

Sťažovateľ je toho názoru, že uznesením okresného súdu č. k. 14 C/47/2012-224 z 5. apríla 2013 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Porušenie svojich práv vidí v tom, že okresný súd vzájomný návrh sťažovateľa, na základe ktorého má navrhovateľ zaplatiť sťažovateľovi 1 060 392,65 € s prísl. z titulu náhrady   škody,   vylúčil   na   samostatné   konanie.   Podľa   názoru   sťažovateľa   je namietané rozhodnutie okresného súdu arbitrárne.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy Slovenskej   republiky)   bolo   porušené   rozhodnutím   Okresného   súdu   Banská   Bystrica č. k.: 14 C/47/2012-224   o   vylúčení   vzájomného   návrhu   sťažovateľa   v   konaní   vedenom pod sp. zn.: 14 C/47/2012 na samostatné konanie.

2. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.: 14 C/47/2012-224 o vylúčení vzájomného návrhu sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn.: 14 C/47/2012 na samostatné konanie sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

3.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica zastaviť konanie vedené pod sp. zn.: 13 C/143/2013.

4.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   ukladá   Okresnému   súdu   Banská   Bystrica povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 7 dni odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,   ale   v odôvodnení   riadne   neodôvodnil   a nekonkretizoval,   v čom   vidí   porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Zdôraznil, že „Rozhodnutie Odporcu vykazuje znaky nezákonného   rozhodnutia,   pretože (i)   vykazuje procesnú   vadu,   (ii)   bolo vydané   hrubo   v   rozpore   so   zásadou   hospodárnosti,   účelnosti   a rýchlosti   civilného konania.“.

Takéto   vyjadrenie   odôvodnenia   nie   je   spôsobilé   ústavnoprávnemu   prieskumu, sťažnosť neobsahuje náležitosti požadované § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde napriek tomu, že je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným odborníkom spôsobilým na jej riadne odôvodnenie,   inými   slovami,   odôvodnenie   sťažnosti,   ktoré   sa   zaoberá   iba   právnymi názormi sťažovateľa na interpretáciu Občianskeho súdneho poriadku, nemožno považovať za zdôvodnenie ústavnoprávnej námietky.

Ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde [bez toho, aby preskúmal   namietané   rozhodnutie   (uznesenie)   okresného   súdu]   odmietol   pre   nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne III. ÚS 604/08, III. ÚS 571/2012 a iné).Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   takýto   rozsah   nedostatkov zákonom   predpísaných   náležitostí,   aký   vyplýva   z podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný odstrániť z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný   súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov konania (napr. III. ÚS 357/2010, I. ÚS 594/2012 a iné).

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších   predpisov   advokát   je povinný   dôsledne   využívať všetky   právne   prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na to   splnené   zákonom   ustanovené   predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom.“   Aj vzhľadom   na to naďalej zostáva v platnosti   zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa (odloženie vykonateľnosti uznesenia okresného súdu č. k. 14 C/47/2012-224 z 5.   apríla   2013,   nariadenie   dočasného   opatrenia   spočívajúceho   v   uložení povinnosti okresnému   súdu   zdržať   sa   akýchkoľvek   úkonov   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 13   C/143/2013,   zrušenie   uznesenia   okresného   súdu   č.   k.   14   C/47/2012-224 z 5. apríla 2013 a vrátenie veci na ďalšie konanie, uloženie povinnosti okresnému súdu zastaviť   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   13   C/143/2013,   priznanie   náhrady   trov   konania sťažovateľovi) v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013