SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 426/2015-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuĽubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obajabytom ⬛⬛⬛⬛, zastúpených spoločnosťou GARANTPARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľJUDr. Martin Dočár, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenompod sp. zn. 10 C 135/2003 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenompod sp. zn. 10 C 135/2003 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskejrepubliky sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v afinančnézadosťučinenie každému v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súdČadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Čadca j ep o v i n n ýuhradiťa ⬛⬛⬛⬛ trovy konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eura sedemdesiatdva centov) na účet spoločnostiGARANT PARTNERlegal s. r. o.,Einsteinova 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímsp. zn. III. ÚS 426/2015 z 8. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a(ďalej aj „sťažovatelia“, v citáciách aj „navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v obdobípo právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v predmetnom súdnom konaní účastníkmikonania v procesnom postavení navrhovateľov. Konanie, v ktorom sa sťažovateliadomáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy, začalo podaním návrhu 31. októbra 2003.Ústavný súd už nálezom sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 rozhodol,že v petite sťažnosti označené práva sťažovateľov boli postupom okresného súduv napadnutom konaní porušené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konalbez zbytočných prieťahov, a sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie každémuv sume 1 500 €, ako aj úhradu trov konania.
Sťažovatelia uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konaniev ich právnej veci právoplatne skončené.
Okrem toho, že sa sťažovatelia domáhali, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavyvyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanieich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň navrhli prikázaťokresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokonsa domáhali aj priznania finančného zadosťučinenia každému v sume 5 000 € a úhrady trovkonania.
Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanoviskovo vyjadrení sp. zn. Spr 1786/15 doručenom ústavnému súdu 22. októbra 2015, v ktoromokrem iného uviedol všetky procesné úkony vykonané od začiatku napadnutého konaniaaž do vyhlásenia rozsudku na pojednávaní uskutočnenom 12. októbra 2015, ktoré dosiaľnebolo právoplatne skončené. Vo vyjadrení okresný súd taktiež poukázal na procesné úkonyúčastníkov konania, v súvislosti s ktorými bolo potrebné súdny spis opakovane predkladaťna rozhodnutie súdom vyššieho stupňa.
K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia stanovisko nezaujali.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zobsahusťažnostiapredloženéhosúdnehospisuokresnéhosúdusp. zn. 10 C 135/2003 ústavný súd zistil v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdusp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011takýto priebeh napadnutého konania:
- 7. marec 2011:súdny spis bol z ústavného súdu vrátený okresnému súdu,
- ⬛⬛⬛⬛ 10. marec 2011:súdny spis bol predložený Krajskému súdu ⬛⬛⬛⬛ v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o vznesenej ⬛⬛⬛⬛ námietke zaujatosti,
- ⬛⬛⬛⬛ 3. máj 2011: okresnému súdu bol vrátený súdny spis, pričom ⬛⬛⬛⬛ krajský súd uznesením z 25. marca 2011 rozhodol, že zákonná ⬛⬛⬛⬛ sudkyňa nie je z rozhodovania vo veci vylúčená,
- 11. máj 2011:okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. júl 2011,
- ⬛⬛⬛⬛ 23. jún 2011: okresnému súdu bol doručený návrh odporcu v 1. ⬛⬛⬛⬛ rade na prikázanie veci inému súdu,
- ⬛⬛⬛⬛ 22. august 2011:opatrením predsedu okresného súdu z 22. ⬛⬛⬛⬛ augusta 2011 bola vec z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti ⬛⬛⬛⬛ zákonnej sudkyne pridelená inej sudkyni,
- ⬛⬛⬛⬛ 25. október 2011: okresný súd uznesením uložil odporcovi v 1. ⬛⬛⬛⬛ rade uhradiť súdny poplatok za návrh na prikázanie veci inému ⬛⬛⬛⬛ súdu z dôvodu vhodnosti, pričom svojím ďalším uznesením ⬛⬛⬛⬛ z 19. decembra 2011 pôvodnéuznesenieokresného súdu ⬛⬛⬛⬛ z 25. októbra 2011 zrušil,
- ⬛⬛⬛⬛ 30. január 2012:Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ⬛⬛⬛⬛ len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3 Ndc 2/2012 z 26. januára ⬛⬛⬛⬛ 2012 návrhu na prikázanie veci nevyhovel,
- ⬛⬛⬛⬛ 10. február 2012: okresný súd nariadil pojednávanie na 3. marec ⬛⬛⬛⬛ 2012, ktorý následne odročil na neurčito,
- ⬛⬛⬛⬛ 16. máj 2012:najvyšší súd opakovane zamietol návrh
na prikázanie veci Okresnému súdu Pezinok,
- ⬛⬛⬛⬛ 19. júl 2012: okresný súd nariadil termín pojednávania na 28. ⬛⬛⬛⬛ september 2012, ktoré sa uskutočnilo o bolo odročené na 14. ⬛⬛⬛⬛ november 2012,
- ⬛⬛⬛⬛ 27. november 2012: okresný súd prípisom odporkyni v 3. rade ⬛⬛⬛⬛ oznámil, že nebude prihliadať na ňou podané námietky ⬛⬛⬛⬛ zaujatosti,a pretoichaninepredložínarozhodnutie ⬛⬛⬛⬛ nadriadenému súdu, ⬛⬛⬛⬛
- okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. február 2013, ⬛⬛⬛⬛ ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito,
- ⬛⬛⬛⬛ 25. február 2013:- okresný súd odporkyňu v 3. rade vyzval, ⬛⬛⬛⬛ aby zaujala stanovisko k výsluchu svedkýň, ⬛⬛⬛⬛
- okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby súdu ⬛⬛⬛⬛ oznámil, či berú návrh voči odporcom v 1. a 3. rade späť,
- ⬛⬛⬛⬛ 5. september 2013: okresný súd uznesením konanie voči ⬛⬛⬛⬛ odporcom v 1. a 3. rade zastavil, pričom po podaní odvolaní ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniu okresného súdu z 5. septembra 2013 krajský súd ⬛⬛⬛⬛ uznesením sp. zn. 6 Co 511/2013 predmetné uznesenie ⬛⬛⬛⬛ okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- ⬛⬛⬛⬛ 18. február 2014: - okresný súd uznesením konanie voči ⬛⬛⬛⬛ odporcom v 1. a 3. rade opätovne zastavil,
- ⬛⬛⬛⬛ 31. júl 2014: po podaní odvolaní proti uzneseniu okresného súdu ⬛⬛⬛⬛ z 18. februára 2014 krajský súd uznesením z 31. júla 2014 ⬛⬛⬛⬛ odvolanie odporcov v 1., 2. a 3. rade proti výroku uznesenia ⬛⬛⬛⬛ okresného súdu o pripustení zmeny návrhu odmietol a vo výroku ⬛⬛⬛⬛ o zastavení konania a o trovách konania potvrdil,
- ⬛⬛⬛⬛ 25. november 2014: okresný súd vstup ⬛⬛⬛⬛ do ⬛⬛⬛⬛ konania ako vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov ⬛⬛⬛⬛ nepripustil,
- ⬛⬛⬛⬛ 30. marec 2015:krajský súd uznesenie okresného súdu z 25. ⬛⬛⬛⬛ novembra 2014 zmenil tak, že vstup ⬛⬛⬛⬛ do ⬛⬛⬛⬛ konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov pripustil,
- ⬛⬛⬛⬛ 11. august 2015:okresný súd nariadil pojednávania na 30. ⬛⬛⬛⬛ september 2015, ktoré bolo odročené na 12. október 2015 pre ⬛⬛⬛⬛ účely vyhlásenia rozsudku,
- ⬛⬛⬛⬛ 12. október 2015: okresný súd rozsudkom návrh sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛ zamietol, pričom písomné vyhotovenie rozsudku bolo doručené ⬛⬛⬛⬛ právnym zástupcom účastníkov.
Ústavný súd na okresnom súde zistil, že proti meritórnemu rozsudku okresného súdubolo 21. októbra 2015 podané odvolanie.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhali vyslovenia porušeniazákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa ich vecverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdupre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorejlen čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bolačo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a týmaj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Ústavný súd v zhode s hodnotením vysloveným v predchádzajúcich nálezochtýkajúcich sa tejto veci konštatuje, že predmetom napadnutého konania vedeného okresnýmsúdom je návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, pričom sťažovatelia sú v konanív procesnom postavení navrhovateľov v 1. a 2. rade. Podľa názoru ústavného súdu sporyo takéto nároky nie sú právne zložité a existuje k nim aj dostatočné množstvo stabilizovanejjudikatúry všeobecných súdov. Ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčilio mimoriadnej faktickej zložitosti veci, a teda by mohli ovplyvniť zásadným spôsobompriebeh napadnutého konania.
2. Ústavný súd posudzoval aj správanie sťažovateľov vo vymedzenej etapenapadnutéhokonania(vobdobípoprávoplatnostinálezuústavnéhosúdusp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011) a nezistil také skutočnosti, ktoré by v súvislostis predĺžením priebehu napadnutého konania bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľov.
Čo sa týka hodnotenia procesných návrhov sťažovateľov podaných v priebehunapadnutého konania, ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru (napr.III. ÚS 242/03), podľa ktorej za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných právúčastníkom konania však neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosťv takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.
3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu vo vymedzenej etapenapadnutého konania. Podľa názoru ústavného súdu aj keď postup okresného súdubol v zásade plynulý, na druhej stane nebol dostatočne efektívny. V súvislosti s uvedenýmústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 127/08, III. ÚS 152/08),podľa ktorej je neprijateľné, aby právna neistota sťažovateľov v napadnutom konaní nebolaodstránená po uplynutí viac ako 12 rokov od začatia konania, a to ani napriek tomu,že ústavný súd už svojím nálezom sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 konštatovalexistenciu zbytočných prieťahov a okresnému súdu prikázal, aby v napadnutom konanípostupoval bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepovažuje za potrebné osobitne skúmaťvykonané procesné úkony a berúc do úvahy aj celý doterajší priebeh napadnutého konaniakonštatuje, že neefektívnym postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 135/2003 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 354/2010z 2. marca 2011 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľmioznačených práv.
IV.
Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konanídošlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konalbez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezomsp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia každýv sume 5 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď okrem iného uviedli, že je„otrasená ich dôvera v súdny systém v Slovenskej republike, najmä pokiaľ ide o rýchlosť a dĺžku konania a využitie účinných prostriedkov vedúcich k odstráneniu právnej neistoty“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.10 C 135/2003 a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu,ako aj skutočnosť, že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v nálezesp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011, ktorým okresnému súdu prikázal konať v tejtoveci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie sumy každémuzo sťažovateľov po 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákonao ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoréim vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní o ich sťažnosti spoločnosťouGARANT PARTNER legal s. r. o. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súdmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839,83 €.
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej službyvrátane režijného paušálu a DPH v sume 355,72 € nepresahuje sumu vypočítanú ústavnýmsúdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov a neodporuje tejto vyhláške. Ústavný súd preto priznal sťažovateľom úhradu trovkonania v sume uplatnenej ich právnym zástupcom.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehoteuvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. decembra 2015