znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 426/08-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Ľubomíra   Dobríka v konaní o sťažnosti F. F., K., M. B., K., M. F., G., D. K., K., J. T., K., M. K., K., A. K., K., A. P., rod. T., T., E. G., K., M. Š., K., M. K., P., F. T., K., A. K., K., M. R., K., Ľ. P., K., M. P., K., M. B., K., J. H., K., A. F., K., A. S., K., E. B., G., M. H., K., A. P., K., a B. T., K., zastúpených   advokátkou   JUDr.   Ľ.   V.,   Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 556/01 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. F., M. B., M. F., D. K., J. T., M. K., A. K., A. P., rod. T., E. G., M. Š., M. K., F. T., A. K., M. R., Ľ. P., M. P., M. B., J. H., A. F., A. S., E. B., M. H., A. P. a B.   T.   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 556/01 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   556/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. F., M. B., M. F., D. K., J. T., M. K., A. K., A. P., rod. T., E. G., M. Š., M. K., F. T., A. K., M. R., Ľ. P., M. P., M. B., J. H., A. F., A. S., E. B., M. H., A. P. a B. T. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   im   je   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je p o v i n n ý   uhradiť F. F., M. B., M. F., D. K., J. T., M. K., A. K., A. P., rod. T., E. G., M. Š., M. K., F. T., A. K., M. R., Ľ. P., M. P., M. B., J. H., A. F., A. S., E. B., M. H., A. P. a B. T. trovy právneho zastúpenia v sume 4 290,48 € (slovom   štyritisícdvestodeväťdesiat   eur   a štyridsaťosem   centov)   na účet   ich   právnej zástupkyne JUDr. Ľ. V., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 426/08-10 zo 16. decembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. F., K., M. B., K., M. F., G., D. K., K., J. T., K., M. K., K., A. K., K., A. P., rod. T., T., E. G., K., M. Š., K., M. K., P., F. T., K., A. K., K., M. R., K., Ľ. P., K., M. P., K., M. B., K., J. H., K., A. F., K., A. S., K., E. B., G., M. H., K., A. P., K., a B. T., K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 556/01.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom z 28. januára 2009 predsedu okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadril a oznámil ústavnému súdu, či súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti a aby ústavnému súdu zaslal súdny spis.

Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu prípisom z 19. februára 2009 doručeným ústavnému súdu 3. marca 2009 podal rozbor právnej veci s podrobným uvedením procesných úkonov, ktoré okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 556/01 vykonal, a uviedol:

„Sťažovatelia vystupujú v konaní 13 C 556/01 na procesnej strane žalobcov. Žalobu podali pôvodne na Okresnom súde Košice II.

Dňa 14.6.2001 Okresný súd Košice II postúpil vec v zmysle ust. § 105 ods. 1 O.s.p. z dôvodu miestnej príslušnosti na Okresný súd Košice I.

Dňa 26.6.2001 bola právna zástupkyňa žalobcov vyzvaná na predloženie dokladu o cene pozemku, aby mohol byť súdom vyrubený súdny poplatok.

Právna   zástupkyňa   žalobcov   predložila   dňa   25.7.2001   doklad   o cene   pozemku a 3.9.2001 bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Po zaplatení súdneho poplatku dňa 28.9.2001 bol 12.10.2001 doručovaný odporcovi návrh na začatie konania. Tento mu bol doručovaný opakovane, pretože si nepreberal zásielky súdu. Návrh prevzal odporca dňa 22.4.2002.

Prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   dňa   1.3.2004,   skorší   termín   sudkyňa nemohla určiť, pretože v tom čase mala veľký počet veci v senáte (500) a pojednávala veci napadnuté   skôr.   Toto   prvé   pojednávanie   bolo   odročené   z dôvodu,   že   navrhovateľka v 13. rade zomrela 10.9.2001, pričom túto skutočnosť právna zástupkyňa žalobcov súdu oznámila až na pojednávaní dňa 1.3.2004.

Dedičské rozhodnutie po nebohej navrhovateľke v 13. rade však súdu nepredložila. Po doručení dedičského rozhodnutia hneď súd určil termín pojednávania na deň 14.6.2004, ktorý bol odročený z dôvodu vopred naplánovanej dovolenky sudkyne na deň 6.9.2004.

Na pojednávaní dňa 6.9.2004 súd vo veci rozhodol a návrh zamietol. Navrhovatelia   podali   voči   rozsudku   odvolanie   dňa   22.10.2004   a spis   bol   dňa 15.11.2004 postúpený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd v Košiciach   zrušil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   a vec   vrátil   dňa   6.4.2005   na   ďalšie konanie.

Dňa   4.5.2005   súd   vydal   uznesenie   o pristúpení   ďalšieho   účastníka   do   konania na strane navrhovateľov, na základe návrhu právnej zástupkyne navrhovateľov.

Ďalší termín pojednávania bol určený na deň 17.5.2006. Toto pojednávanie bolo odročené   na   základe   žiadosti   odporcu   zo   dňa   28.4.2006   z dôvodu,   že   sa   nachádzal pracovne   mimo   Slovenskej   republiky.   O odročení   tohto   pojednávania   bola   včas upovedomená   právna   zástupkyňa   navrhovateľov.   Následne   dňa   18.5.2006   bola od manželky   odporcu   vyžiadaná   správa,   kedy   sa   odporca   vráti   na   územie   Slovenskej republiky.

Opätovne bola manželka odporcu dňa 8.6.2006 vyzvaná, aby odporca po návrate do Košíc písomne alebo osobne oznámil adresu, na ktorej sa bude zdržiavať v II. Polroku 2006, aby ho mohol súd predvolať na pojednávanie Manželka odporcu doručila súdu dňa 18.7.2006   doklady   preukazujúce,   že   predmetný   pozemok   kúpil   odporca   do   svojho vlastníctva.

10.8.2006 bol určený termín pojednávania na deň 27.11.2006. Toto pojednávanie bolo   odročené   na   žiadosť   právnej   zástupkyne   žalobcov   (kolízia   pojednávaní)   na   deň 26.2.2007.

Zástupkyňa žalovaného (jeho manželka) požiadala o odročenie tohto pojednávania z dôvodu svojej práceneschopnosti, o čom zaslala súdu doklad.

Ďalšie pojednávanie bolo určené na deň 21.5.2007. Pojednávanie v tento deň bolo odročené na deň 17.10.2007 vzhľadom na ošetrenie člena rodiny právnou zástupkyňou odporcu JUDr...., ktorej odporca udelil dňa 15.5.2007 plnú moc.

Dňa   17.10.2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   vykonalo   sa   dokazovanie   vo   veci samej. Právna zástupkyňa žalobcov podala na tomto pojednávaní návrh na pristúpenie ďalšej účastníčky na strane odporcu a to jeho manželky.

Dňa   18.12.2007   súd   vydal   uznesenie   o pristúpení   tejto   účastníčky   do   konania, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2008.

Hneď dňa 4.2.2008 bol určený termín pojednávania na deň 28.4.2008. Toto bolo odročené z dôvodu lekárskeho vyšetrenia odporcu na deň 10.9.2008. Právnej zástupkyni navrhovateľov bolo uložené zaslať súdu ďalšie doklady preukazujúce nárok navrhovateľov. Toto pojednávanie bolo odročené z vážnych rodinných dôvodov na strane sudkyne (úmrtie manžela)   na   deň   26.11.2008.   Toto   pojednávanie   bolo   odročené   na   žiadosť   právnej zástupkyne odporcu (kolízia pojednávania s pojednávaním na Krajskom súde v Prešove), o čom bola včas upovedomená právna zástupkyňa navrhovateľov.

Pojednávanie dňa 16.2.2009 sa neuskutočnilo pre neprítomnosť právnej zástupkyne odporcu v 1. rade, ktorá sa ospravedlnila.

Ďalší termín pojednávania vo veci je vytýčený na 8.4.2009. Pojednávaná   vec   nie   je   právne   ani   skutkovo   zložitá.   K neúmernému   predlženiu konania prispeli samotný účastníci konania a ich právni zástupcovia, tým, že podali žalobu na miestne nepríslušnom súd, včas neoznámili súdu úmrtie účastníka konania, rozširovali okruh žalovaných v priebehu konania, právni zástupcovia v prípade kolízie termínov dali prednosť iným pojednávaniam., v ktorých zastupovali iných účastníkov konania a pod Súd bol v konaní nečinný iba v čase od doručenia žaloby žalovanému(22.4.2002) do vytýčenia termínu prvého pojednávania (1.3.2004). Ďalej vo veci konal plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Na základe vyššie uvedeného hodnotím sťažnosť ako čiastočne dôvodnú. Súhlasím,   aby   ústavný   súd   SR   pri   prerokovaní   sťažnosti   upustil   od   ústneho pojednávania.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov na vyjadrenie okresného súdu reagovala podaním doručeným   ústavnému   súdu   12.   marca   2009,   v ktorom   uviedla: „... OS   Košice   I., vo svojom vyjadrení iba konštatuje sled jednotlivých úkonov, ktoré súd vo veci vykonal a preto nemáme k vyjadreniu žiadne pripomienky.

Zároveň   oznamujeme,   že   súhlasíme   s tým,   aby   Ústavný   súd   upustil   od   ústneho pojednávania.“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 556/01 zistil priebeh a stav konania. Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v sťažovateľmi namietanom   konaní,   ktoré   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   predseda   okresného   súdu,   sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení ústavného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 556/01.  

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).  

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02,   III. ÚS 247/03,   IV. ÚS 272/04)   ústavný   súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet namietaného konania (o vypratanie nehnuteľnosti), nemožno vec považovať za právne zložitú vzhľadom na to, že ide o bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a ústavný súd nezistil ani žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o skutkovej   zložitosti   prejednávanej   veci.   K rovnakému   záveru   dospel   aj   predseda okresného súdu, ktorý vo svojom vyjadrení z 19. februára 2009 uviedol, že prejednávaná vec nie je právne ani skutkovo zložitá.

2.   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom   pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa názoru ústavného súdu správanie sťažovateľov v predmetnej veci čiastočne prispelo k predĺženiu konania.

Ústavný súd zo súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že sťažovatelia podali návrh na začatie konania na miestne nepríslušnom súde (12. júla 2000), v dôsledku čoho došlo k postúpeniu veci na miestne príslušný okresný súd (14. júna 2001). Právna zástupkyňa sťažovateľov   neoznámila   včas   úmrtie   navrhovateľky   v 13.   rade,   uvedené   oznámila   až na pojednávaní   vo   veci   samej   (1.   marca   2004),   pričom   nepredložila   okresnému   súdu osvedčenie   o dedičstve,   v dôsledku   čoho   bolo   pojednávanie   odročené   s tým,   že právna zástupkyňa sťažovateľov doloží do súdneho spisu osvedčenie o dedičstve a list vlastníctva na predmetnú nehnuteľnosť. Rovnako z dôvodov na strane sťažovateľov, resp. ich právnej zástupkyne bolo potrebné odročiť nariadené pojednávanie (27. novembra 2006). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že využitie možností daných účastníkom konania   procesnými   predpismi   (Občianskym   súdnym   poriadkom)   na   uplatňovanie a presadzovanie ich práv v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania,   nemožno   to   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom   sú   zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 270/05). Pre úplnosť treba dodať, že na druhej strane účastník konania musí počítať s tým, že ich využitie môže mať za následok spomalenie postupu všeobecného súdu   pri   prerokovaní   veci   samej   a že   tento   dôsledok   (predĺženie   konania)   nemožno v sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy následne úspešne pripísať výlučne postupu konajúceho   súdu.   Uvedené   skutočnosti   preto   ústavný   súd   zohľadnil   pri   svojom rozhodovaní, ako aj pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení sťažovateľov.

3.   Napokon   ústavný   súd   z   hľadiska   existencie   zbytočných   prieťahov   hodnotil samotný   postup   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či v dôsledku   postupu   okresného   súdu   došlo   k namietanému   porušeniu   označených   práv, ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   bol   v určitom   období   nečinný,   pričom   jeho   postupu nebránila žiadna zákonná prekážka.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľov, vyjadrenia predsedu okresného súdu a zo spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 556/01 zistil, že okresný súd bol v posudzovanej veci nečinný, a to konkrétne od 22. apríla 2002, keď bol doručený odporcovi návrh na začatie konania, do 1. marca 2004, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci. V uvedenom období okresný   súd   nevykonal   žiadny   procesný   úkon   (nečinnosť   1   rok   a 10   mesiacov). V nasledujúcom období (po rozhodnutí vo veci rozsudkom zo 6. septembra 2004 a jeho zrušení a vrátení veci odvolacím súdom 6. apríla 2005 na ďalšie konanie) okresný súd v namietanom   konaní   postupoval   plynulo,   pričom   k predĺženiu   konania   dochádzalo z dôvodov na strane účastníkov konania, ktorý viackrát žiadali o odročenie pojednávaní (najmä odporca, resp. jeho právny zástupca).

Pokiaľ ide o argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na skutočnosť, že prieťah v sťažovateľmi namietanom konaní bol spôsobený tým, že „... skorší termín (pojednávania; pozn.) sudkyňa nemohla určiť, pretože v tom čase mala veľký počet veci v senáte (500) a pojednávala veci napadnuté skôr“, ústavný súd ju neakceptoval. Podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I. ÚS 127/04)   nadmerné   množstvo   vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 556/01 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.   13 C   556/01   v ďalšom   období   konal   bez   zbytočných   prieťahov   (bod   2   výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   §   56   ods.   5   citovaného   zákona   ak   ústavný   súd   rozhodne   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk pre každého.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

V   danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom, správanie sťažovateľov ako   účastníkov   konania,   povahu   prerokovanej   veci,   ktorá   je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie   finančného   zadosťučinenia   v   sume   1   000   €   (slovom   tisíc   eur)   primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastúpením advokátkou JUDr. Ľ. V. v konaní pred ústavným súdom a ktoré sťažovatelia v sťažnosti uplatnili bez bližšieho vyčíslenia.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk, a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2008 patrí odmena v sume 105,42 € (3 176 Sk) a k tomu režijný paušál 6,31 € (190 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktorá predstavuje spolu sumu 223,46 €. Výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“.   Úhrada   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2008   predstavuje   spolu s režijným paušálom u jedného sťažovateľa po uvedenom znížení sumu 178,77 €. Trovy právneho   zastúpenia   dvadsiatich   štyroch   sťažovateľov   boli   priznané   v   celkovej   sume 4 290,48 €.

Podanie   právnej   zástupkyne   doručené   12.   marca   2009   nevyhodnotil   ústavný   súd vzhľadom   na   jeho   obsah   (absencia   ústavnoprávneho   aspektu)   ako   podanie   relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009