SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 425/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejAdvokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s. r. o., Hlavná 6, Šaľa, v mene ktorejkoná advokátka a konateľka JUDr. Renáta Fardousová, vo veci namietaného porušenia jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 248/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 248/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka okrem iného uviedla: «Dňa 13.12.2013 sťažovateľka podala na Okresný súd Bratislava I žalobu o zaplatenie 14.971,85 €, ktorá právna vec je vedená pod sp. zn. 8 C/248/2013. Súd vytýčil pojednávanie v tejto právnej veci až na deň 24.09.2015, t. j. s odstupom jedného roku a deviatich mesiacov od podania žaloby. V uvedenom konaní počas tejto doby nevykonal žiadne úkony smerujúce k prejednaniu predmetnej právnej veci, resp. súd neurobil voči navrhovateľke žiadny procesný úkon, obmedzil sa len na zaslanie vyjadrenia odporcu zo dňa 14.04.2014, ktoré bolo doručené až dňa 24.11.2014, teda až po šiestich mesiacoch.
Vzhľadom na nečinnosť súdu, keď ani po vyše jednom roku od doručenia návrhu na začatie konania nevytýčil termín pojednávania, a aj napriek telefonickým urgenciám a písomnej urgencii zo dňa 16.06.2014 súd v predmetnej právnej veci naďalej zostal nečinný sa sťažovateľka so svojou sťažnosťou zo dňa 16.04.2015 obrátila aj na porušovateľa. Listom „Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn 8 C/248/2013“ zo dňa 20.05.2015, doručeným dňa 29.05.2015 predseda porušovateľa uviedol, že sťažnosť v predmetnej veci je dôvodná.»
Napokon sťažovateľka poukázala aj na to, že „dĺžka súdneho konania jej spôsobuje psychickú traumu a ujmu, ktorá sa však nedá vyčísliť“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/248/2013 porušil právo ⬛⬛⬛⬛, bytom:
a) na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
b) na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
2. ⬛⬛⬛⬛, bytom: ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 € (slovom pätnásťtisíc Eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu...“Okrem uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal aj úhradu trovkonania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. Vsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelianamietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrouvyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedokochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochranezákladných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnajnapr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Ústavný súd zo sťažnosti a k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľka podaním zo16. apríla 2015 adresovaným predsedníčke okresného súdu uplatnila sťažnosť na prieťahyv napadnutom konaní.
V odpovedi (na sťažnosť) sp. zn. Spr. 2098/2015 z 20. mája 2015 predsedníčkaokresného súdu okrem iného uznala existenciu prieťahov v namietanom konaní, zároveňsa za ne ospravedlnila a súčasne oznámila, že vo veci je nariadený termín pojednávaniana 24. september 2015, pričom taktiež uviedla, že vec bola zaradená „medzi sledované veci, s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri mesiace“.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sav okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý malasťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musísmerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných právsťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy adresovanáorgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinnýprostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahudošlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03,IV. ÚS 73/05).
Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy a po prijatípríslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej koná, čoústavnému súdu umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti napadnutéhokonania v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo k odstráneniunežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťouokresného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku vecirozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, abypo splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložilaústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutéhokonania bol okresný súd nečinný alebo v ňom postupoval neefektívne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2015