znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 425/2012-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   októbra   2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti P. Š., T., Ing. K. Š., Z., M. R., Kanada, Ing. V. S., D., a Ľ. Š.,Kanada, zastúpených advokátkou Mgr. A. S., D., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie ich   záležitosti   v primeranej lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 732/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. Š., Ing. K. Š., M. R., Ing. V. S. a Ľ. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   ich záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 732/98   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trenčín   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 10 C 732/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. Š.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), Ing. K. Š., M. R., Ing. V. S. a Ľ. Š.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Trenčín   p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e   p o v i n n ý   uhradiť P. Š., Ing. K. Š., M. R., Ing. V. S. a Ľ. Š. spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 1 068,15 € (slovom tisícšesťdesiatosem eur a pätnásť centov) na účet ich právnej zástupkyne advokátky Mgr. A. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 425/2012 z 12. septembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. Š., Ing. K. Š., M. R., Ing. V. S. a Ľ. Š. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/732/98.

Okresný súd podaním sp. zn. Spr 890/2012 doručeným ústavnému súdu 10. októbra 2012   predložil   k   sťažnosti   vyjadrenie,   v   ktorom   je   uvedená   aj   podrobná   chronológia priebehu napadnutého konania od doručenia žaloby (júl 1998). Vo vyjadrení okresný súd uvádza:

«Vec sp. zn. 10 C/732/98 napadla na tunajší súd dňa 13. 07. 1998 a týka sa určenia vlastníckeho   práva   (pôvodne   o   určenie,   že   odporkyňa   je   oprávnenou   držiteľkou   časti nehnuteľnosti)...

- na základe úpravy sudkyne zo dňa 22. 09. 1998 bol zaslaný návrh na vyjadrenie odporkyni...

-... 02. 10. 1998 zaslaný návrh na novú adresu odporkyni

-... 18. 01. 1999 bolo doručené vyjadrenie odporkyne k návrhu

-... 20. 04. 1999 boli na základe úpravy sudkyne pripojené spisy 10 C/928/1996 a 13 C/415/1995

-... 16. 06. 1999 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 26. 08. 1999

- pojednávanie dňa 26. 08. 1999 bolo odročené na deň 21. 10. 1999 za účelom úpravy žalobného petitu navrhovateľmi

-   pojednávanie   zo   dňa   21.   10.   1999   bolo   odročené   z   dôvodu   práceneschopnosti sudkyni na deň 09. 12. 1999

-  ...   07.   12.   1999   práv.   zástupca   odporkyne   doručil   súdu   žiadosť   o   odročenie pojednávanie z dôvodu hospitalizácie odporkyne, preto pojednávanie dňa 09. 12. 1999 bolo odročené na deň 03. 02. 2000

- dňa 01. 02. 2000 práv. zástupca odporkyne opätovne doručil žiadosť o odročenie pojednávanie z dôvodu jej choroby

-   pojednávanie   dňa   03.   02.   2000   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom   dopytu na Okr. úrad katastrálny T...

-  ...   15.   03.   2001   doručená   žiadosť   práv.   zástupcu   navrhovateľov   o   vyžiadanie identifikácii parciel z katastrálneho úradu...

-... 12. 04. 2001 sudkyňa vytýčila termín pojednávanie na deň 29. 05. 2001

-... 28. 05. 2001 bola súdu doručená žiadosť práv. zástupcu odporkyne o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní

- pojednávanie dňa 29. 05. 2001 bolo odročené na deň 16. 08. 2001, práv. zástupca odporkyne predložil súdu vypovedanie plnomocenstva

-  ...   18.   07.   2001   práv.   zástupca   navrhovateľov   doručil   žiadosť   o   odročenie pojednávanie z dôvodu kolízie pojednávaní

-... 19. 07. 2001 úprava sudkyne na zrušenie termínu pojednávania a stanovenie nového termínu na deň 18. 09. 2001...

-   pojednávanie   dňa   18.   09.   2001   bolo   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti navrhovateľov   a   ich   práv.   zástupcu,   nový   práv.   zástupca   odporkyne   vzal   nový   termín pojednávania vytýčený na deň 15. 11. 2001 na vedomie

-... 26. 09. 2001 sudkyňa zmenila termín pojednávania na deň 20. 11. 2001 z dôvodu seminára sudcov

- pojednávanie dňa 20. 11. 2001 bolo po vypočutí navrhovateľa 1/ odročené na deň 05. 02. 2002 z a účelom doplnenia dokazovania (vyžiadanie spisov zo štátneho archívu)

-... 22. 11. 2001 bola súdu doručená žiadosť práv. zástupcu navrhovateľov o zmenu termínu z dôvodu kolízie pojednávaní

-... 30. 11. 2001 sudkyňa zmenila termín na deň 07. 02. 2002

- pojednávanie dňa 07. 02. 2002 bolo po vypočutí navrhovateľa 2) odročené na deň 02. 04. 2002 z dôvodu vyžiadanie dokladov z katastrálneho úradu

-... 11. 02. 2002 zmenený termín na deň 11. 04. 2002

-... 01. 03. 2002 boli doručené doklady z katastrálneho úradu

-... 26. 03. 2002 bol zrušený termín pojednávania z dôvodu uplynutia štvorročného funkčného obdobia zákonnej sudkyne (vec nebolo možné prikázať inému sudcovi z dôvodu, že išlo o 6 sudcov, OS Trenčín, ktorým uplynula lehota nedošlo k ich prevoleniu...)

-... 19. 01. 2004 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 23. 03. 2004

-... 18. 02. 2004 bolo súdu doručené oznámenie o úmrtí odporkyne

-  ...   26.   02.   2004   úprava   sudkyne   na   zrušenie   termínu   a   zisťovania   dedičského konanie po neb. odporkyni

-... 26. 03. 2004 úprava sudkyne na zisťovanie okruhu dedičov po neb. odporkyni od notárky

-... 06. 05. 2004 urgencia notárky

-... 01. 06. 2004 notárka zaslala okruh dedičov

-  ...   04.   06.   2004   uznesenie   o   prerušení   konania   do   právoplatného   rozhodnutia dedičskej veci vedenej pod sp. zn. 23 D/504/2004 na tun. súde

-  ...   08.   06.   2004   bola   súdu   doručený   návrh   od   práv.   zástupcu   navrhovateľov na pokračovanie v konaní a pripustenie ďalších účastníkov do konania, zároveň doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia

-  ...   12.   07.   2004   úprava   sudkyne   o   zapožičanie   spisov   z   Okresného   súdu Pov. Bystrica a zo Správy katastra T.

-... 04. 08. 2004 urgencia Správy katastra T.

-... 13. 08. 2004 bol súdu doručený spis zo Správy katastra T.

-... 10. 09. 2004 uznesenie o pripustení odporkyne 3/ do konania

-... 04. 11. 2004 boli súdu doručené listinné dôkazy k návrhu na vydanie PO

-... 04. 01. 2005 úprava sudkyne na zisťovanie predaja nehnuteľnosti u realitnej kancelárii

-... 01. 02. 2005 urgencia realitnej kancelárie

-... 16. 05. 2005 doručená odpoveď od realitnej kancelárie

-... 22. 02. 2005 vydané uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia

-... 20. 06. 2005 vytýčenie termínu pojednávania na deň 20. 09. 2005

-... 14. 09. 2005 boli predložené listinné dôkazy práv. zástupcom navrhovateľov

- pojednávanie dňa 20. 09. 2005 bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty práv. zást. navrhovateľa k podaným procesných návrhom

-  ...   07.   10.   2005   bol   súdu   doručený   návrh   na   pripustenie   ďalšieho   odporcu do konania

-... 27. 10. 2005 vydané uznesenie o pripustení odporcu 4/ do konania

-... 27. 10. 2005 bol súdu doručený návrh na vydanie PO

-... 09. 11. 2005 bola súdu vrátená zásielka od odporcu 4/ s oznámením „adresát neznámy“, následne bolo uznesenie zaslané na novú adresu

-... 19. 01. 2006 dopyt na poštový úrad o doručení zásielky

-  ...   30.   01.   2006   úprava   tajomníčky   senátu   na   opätovné   doručenie   uznesenia odporkyni 1/

-... 01. 03. 2006 vydané uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia

-... 01. 03. 2006 vytýčenie termínu pojednávania na deň 04. 04. 2006

-... 17. 03. 2006 doručené odvolanie proti uznesenie o zamietnutí PO

-... 21. 03. 2006 bol zrušený termín pojednávanie z dôvodu odvolania

-... 27. 03. 2006 spis predložený KS v Trenčíne

-... 27. 04. 2006 KS v TN zmenil prvostupňové rozhodnutie

-... 11. 05. 2006 bol spis vrátený z KS v TN...

-... 19. 06. 2006 vytýčený termín pojednávania na deň 28. 09. 2006

- pojednávanie dňa 28. 09. 2006 bolo po vypočutí odporcov 1/, 3/ a 4/ odročené na deň 23. 11. 2006 za účelom vypočutia odporkyne 2/, vyžiadania aktuálnych LV zo Správy katastra T. a doručenia dedičského rozhodnutia po zomrelom navrhovateľovi 4/

-  ...   28.   11.   2006   práv.   zástupca   navrhovateľov   predložil   plnomocenstvo na zastupovanie dedičky v konaní

- pojednávanie dňa 23. 11. 2006 bolo odročené na neurčito za účelom opätovného vyžiadania listín zo Správy katastra T.

-... 01. 02. 2007 Správa katastra T. doručila žiadané LV

-... 05. 02. 2007 vytýčený termín pojednávania na deň 17. 04. 2007

- pojednávanie dňa 17. 04. 2007 bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania

-... 31. 0. 2007 práv. zástupca navrhovateľov predložil návrh na zadanie úlohy pre súdneho znalca

...   07.   01.   2008   vydané   uznesenie   o   ustanovení   znalca   a   zložení   preddavku na znalecké dokazovanie

-... 14. 01. 2008 bol spis z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na KS v TN pridelený pokynom sudcovi JUDr. D. V.

-...   16.   01.   2008   znalec   požiadal   o   súhlas   na   použitie   vlastného   motorového vozidla...

-... 22. 02. 2008 sudca udelil súhlas znalcovi na použitie vozidla

-... 29. 02. 2008 bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie návrhu

-... 05. 03. 2008 výzva odporcom či súhlasia s čiastočným späťvzatím návrhu

-... 06. 05. 2008 urgencia odporcov 1/ a 2/

-... 20. 06. 2008 úprava sudcu - dopyt na lekárku odporkyne 1/

-... 07. 08. 2008 uznesenie o ustanovení opatrovníčky odporkyne 1/...

-...   01.   10.   2008   úprava   súd.   tajomníčky   na   opätovné   doručenie   uznesenia odporcovi a opatrovníčke

-... 13. 11. 2008 vydané uznesenie o čiastočnom zastavení konania

-... 29. 01. 2009 výzva znalcovi na prevzatie spisu, znalec spis prevzal dňa 06. 02. 2009

-... 16. 04. 2009 doručený znalecký posudok, úprava súd. tajomníčky na zaslanie ZP účastníkom konania

-... 28. 04. 2009 uznesenie o priznaní znaleckej odmeny

-...   29.   04.   2009   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   k   ZP   od   práv.   zástupcu navrhovateľov

-... 03. 08. 2009 úprava súd. tajomníčky na doručenie právoplatného uznesenia učtárni...

-... 11. 05. 2010 úprava sudcu pre VSÚ

-... 30. 06. 2010 vydané uznesenie o doplnení znaleckého posudku

-... 30. 07. 2010 uznesenie o zložení preddavku na znalec. dokazovanie

-... 11. 08. 2010 znalec prevzal spis...

-... 02. 11. 2010 znalec doručil dodatok k znaleckému posudku

-... 30. 11. 2010 vydané uznesenie o priznaní znaleckej odmeny

-... 17. 12. 2010 bolo súdu doručené vyjadrenie od práv. zástupcu navrhovateľov k dodatku ZP

-12. 01. 2011 právoplatné uznesenie doručené učtárni

-... 21. 01. 2011 vytýčenie termínu pojednávania na deň 08. 03. 2011

-... 04. 02. 2011 doručená zmena návrhu na začatie konania a čiastočné späťvzatie návrhu

-...   18.   02.   2011   vydané   uznesenie   o   pripustení   zmeny   návrhu   a   čiastočnom zastavení konania voči odporkyni 3/

-pojednávanie dňa 08. 03. 2011 bolo odročené na deň 28. 04. 2011 za účelom poskytnutie lehoty PZ navrhovateľ na úpravu návrhu

-... 07. 04. 2011 bol súdu doručený návrh na pokračovanie v konaní s dedičmi zomr. odporkyne 1/

-... 19. 04. 2011 zrušený termín pojednávania

-... 10. 06. 2001 vytýčený termín pojednávania na deň 25. 08. 2011

-na pojednávaní dňa 25.   08.   2011 bol vyhlásený rozsudok, ktorý sa doručoval účastníkom

-... 05. 12. 2011 doručené odvolanie PZ navrhovateľov proti rozsudku

-...   16.   12.   2001   úprava   VSU   na   doručenie   odvolania   odporcom   a   výzva na zaplatenie súd. poplatku za odvolanie

-... 05. 01. 2012 doručené vyjadrenie odporcov k odvolaniu

-... 12. 01. 2012 spis predložený KS v TN

-... 09. 05. 2012 bol spis vrátený z KS v TN ako predčasne predložený

-...   21.   05.   2012   boli   PZ   navrhovateľom   oznámené   adresy   dedičov   po   zomr. odporcovi 5/ (dedičia bytom v Kanade)

-... 29. 05. 2012 ustanovený prekladateľ z anglického jazyka za účelom prekladu rozsudku

Prieťahy, ktoré boli spôsobené účastníkmi

- Prieťahy zavinené sťažovateľmi spočívali vtom, že dňa 18. 09. 2001 bolo odročené pojednávanie   z   dôvodu   ich   neprítomnosti,   rovnako   došlo   k   zrušeniu   termínu   určeného na deň 30. 11. 2001 z dôvodu žiadosti práv. zástupcu navrhovateľov, ktorý žiadal o zmenu termínu z dôvodu kolízie [k zrušeniu pojednávania z uvedeného dôvodu došlo 16. augusta 2001, pojednávanie sa správne konalo 20. novembra 2001, nie 30. novembra 2001 (pozri č. l. 100 v spise), pozn.]. Dôvodom prieťahov zavinených sťažovateľmi bola skutočnosť, že po viac ako 10 rokoch došlo k zmene žalobného petitu, ale aj čiastočný späťvzatiam žaloby. Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom

- Z pripojeného prehľadu úkonov vyplýva, že vo veci sa priebežne konalo. Prieťahy boli spôsobené iba nemožnosťou konať vo veci v súvislosti s uplynutím funkčného obdobia „vtedajších 4 - ročných sudcov“, a právnym vákuom v tejto súvislosti.

Skutková a právna zložitosť sporu Už samotná skutočnosť, že enunciát rozsudku pozostáva z 9 výrokových častí a je viac   ako   na   2   stranách   písaného   textu   nasvedčuje   tomu,   že   išlo   o   skutkovo   a   právne náročnú vec z hľadiska hmotného práva. To že v priebehu konania zomreli viacerí účastníci a na ich miesto vstupovali ďalší (i u týchto došlo k úmrtiu) svedčí aj o procesnej náročnosti tohto   konania   z   hľadiska   jeho   dĺžky.   Nemožno   opomenúť   aj   skutočnosť,   že   v   priebehu konania došlo k zmene vlastníckych pomerov a v dôsledku toho bolo potrebné rozhodovať o vstupe ďalších účastníkov konania.

Pokiaľ ide o navrhované finančné zadosťučinenie, považujem ho za neprimerane vysoké najmä aj s prihliadnutím na skutočnosť, že k zmene žalobného petitu, k čiastočným späťvzatiam návrhu zo strany žalobcov došlo so značným časovým odstupom od podania žaloby.».

Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v posudzovanom konaní uvedený v písomnom vyjadrení predsedníčky okresného súdu z 5. októbra 2012 sa v zásade zhoduje so zisteniami ústavného súdu z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 10. októbra 2012. Pri posúdení, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní, však ústavný súd prihliadol   na   celý   obsah   predloženého   spisu,   predmet   sporu   a   bral   do   úvahy   všetky okolnosti, ktoré z neho vyplývali.

Právna zástupkyňa sťažovateľov sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním zo 17. októbra 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Porušovateľom popísaná chronológia konania vedeného pod sp. zn. 10 C 732/1998 zodpovedá   reálnemu   priebehu   súdneho   konania   a   korešponduje   s   obsahom   podanej sťažnosti. Túto dopĺňajú sťažovatelia výlučne o dátum, ktorý porušovateľ opomenul uviesť - dňa   31.05.2007   práv.   zástupca   navrhovateľov   predložil   návrh   na   zadanie   úlohy   pre súdneho znalca, pričom uvedené dopĺňajú výlučne z dôvodu, aby bolo zrejmé, že následne ubehlo viac ako 7 mesiacov ničím neodôvodnenej nečinnosti porušovateľa.

Sťažovatelia   sa   nestotožňujú   so   stanoviskom   porušovateľa,   ktorý   časť   prieťahov v konaní   pripisuje   zavineniu   samotných   sťažovateľov.   Ak   porušovateľ   uvádza, že pojednávanie   dňa   18.   09.   2001   bolo   odročené   z   dôvodu   neprítomnosti   sťažovateľov (resp.   ich   právnych   predchodcov),   zjavne   opomína   uviesť,   že   predvolanie   sťažovateľov (resp. ich právnych predchodcov), nemal porušovateľ do termínu pojednávania vykázané, a teda   neboli   splnené   podmienky   k   tomu,   aby   sa   vo   veci   pojednávalo.   Skutočnosť,   že   v priebehu 14 rokov konania sa právny zástupca sťažovateľov jeden (1) krát ospravedlnil z pojednávania (dňa 30. 11. 2001) z dôvodu kolízie pojednávaní, je skutočne zanedbateľnou skutočnosťou   pri   posudzovaní   vzniknutých   prieťahov   v konaní.   Ak   sťažovatelia   ako navrhovatelia v rámci svojich procesných dispozičných oprávnení upravili petit žalobného návrhu a tento vzali sčasti späť, bolo to ich právo (ktoré im nemožno uprieť a za ktorého realizáciu   ich   nemožno   „sankcionovať“   pripočítaním   zavinenia   za   prieťahy   v   súdnom konaní), naviac tak zjavne vykonali potom, ako po 13 rokoch prebiehajúceho sporu bol v konaní vypracovaný znalecký posudok. Z uvedeného je zrejmé, že i v prípade, ak by vyššie uvedené   úkony   sťažovateľov   akýmkoľvek   spôsobom   prispeli   k   vzniknutým   prieťahom   v konaní,   je   to   popri   prieťahoch,   vzniknutých   v príčinnej   súvislosti   s   nečinnosťou porušovateľa, zanedbateľné.

Sťažovatelia   sa   nestotožňujú   ani   so   stanoviskom   porušovateľa,   podľa   ktorého   sa vo veci konalo priebežne. Napriek chronologickému popisu priebehu konania porušovateľ nevysvetlil   v   sťažnosti   uvedené   obdobia   nečinnosti,   a   to   28.   02.   2002-23.   03.   2004 (25 mesiacov),   22.   02.   2005-14.   09.   2005   (7   mesiacov),   11.   05.   2006-28.   09.   2006 (4 mesiace), 31. 05. 2007-07. 01. 2008 (8 mesiacov), 07. 08. 2008-13. 11. 2008 (3 mesiace), 29. 04. 2009-04. 01. 2010 (9 mesiacov), 04. 01. 2010-30. 07. 2010 (6 mesiacov), ktoré pripočítal   výlučne   k dôvodom   spojeným   s   nemožnosťou   konať   vo   veci   v   súvislosti s uplynutím funkčného obdobia „vtedajších 4-ročných sudcov“ a právnym vákuom v tejto súvislosti.   Aj   z rozpisu úkonov vo veci   je však   zrejmé,   že uvedený argument   môže   byť porušovateľom   použitý   výlučne   na   obdobie   nečinnosti   od   28.   02.   2002-23.   03.   2004. Na tomto mieste sa však žiada poznamenať, že ani personálne problémy u porušovateľa nemôžu ospravedlniť 25 mesiacov trvajúcu nečinnosť porušovateľa v tejto veci a nie sú ospravedlnením vzniknutých prieťahov v konaní.

Sťažovatelia sami pripustili v podanej sťažnosti, že činnosť porušovateľa mohla byť sťažená úmrtiami viacerých účastníkov konania, treba však i poznamenať, že tieto právne skutočnosti sa dali očakávať v prípade, ak porušovateľ neprejednal vec v primeranej lehote a   účastníci   konania,   prevažne   osoby   vyššieho   veku,   v   priebehu   14   rokov   trvajúceho konania, umreli.

Samotnú argumentáciu porušovateľa, že ide o skutkovo a právne zložitú vec, nakoľko enunciát rozsudku pozostáva z 9 výrokových častí a je viac ako na 2 stranách písaného textu, považujú sťažovatelia za vysoko nekvalifikovanú (nakoľko je zrejmé, že jednotlivé výroky   súdu   v   rozhodnutí   majú   rovnaký   právny   i   skutkový   základ   a   s   ohľadom   na   9 výrokových častí nebolo nevyhnutné vykonávať 9 násobne rozsiahlejšie dokazovanie). Otázka primeranosti/neprimeranosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je na posúdení Ústavného súdu SR, avšak s ohľadom na postoj samotného porušovateľa, ktorý napriek prieťahom v súdnom konaní, zjavne zapríčinené výlučne jeho vlastnou nečinnosťou, zodpovednosť odmieta a nevyjadruje ani najmenšiu „ľútosť“ nad dlhé roky trvajúcou právnou neistotou sťažovateľov, sa sťažovateľom výška požadovaného finančného zadosťučinenia, javí primeranou.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05).

1. Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o určenie vlastníckeho práva k   nehnuteľnostiam,   v   ktorom   sťažovatelia   vystupujú   ako   navrhovatelia.   Z   právneho   i skutkového hľadiska možno čiastočne súhlasiť s názorom, že ide o zložitejšiu vec, na čo poukazuje aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na priebeh konania mohli mať vplyv aj okolnosti na strane žalobcov, ktorí podali viac procesných návrhov na vydanie predbežných   opatrení, zmenu účastníkov konania v dôsledku   úmrtí účastníkov konania, odvolaní   proti   procesným   rozhodnutiam   vo   veci,   avšak   ústavný   súd   vychádzajúc   zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a doteraz dosiahnutých výsledkov konštatuje, že nezistil také významné okolnosti, ktoré by odôvodňovali doterajší 14-ročný priebeh konania jeho zložitosťou.

2.   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri hodnotení postupu sa ústavný súd nestotožnil s vyjadrením okresného súdu, že doterajšia doba konania bola ovplyvnená aj úkonmi sťažovateľov tým, že boli zrušené dve pojednávania v roku 2001 (pojednávanie 16. augusta 2001 bolo zrušené na základe žiadosti   právneho   zástupcu   sťažovateľov   z   dôvodu   kolízie   s   iným   pojednávaním),   tiež nemožno   pripísať   na   ich   ťarchu   odročenie   pojednávania   18.   septembra   2001   (právny zástupca a sťažovatelia nemali doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané). Obdobne aj skutočnosť, že po viac ako 10 rokoch došlo k zmene žalobného petitu, ale aj k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nemôže byť pričítaná na ich vrub.

Tu je však potrebné uviesť, že sťažovatelia napriek tomu, že boli právne zastúpení advokátom, podali sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu až 22. mája 2012 (teda počas nečinnosti okresného súdu od roku 1998 až do mája 2012), sa o svoju vec riadne   nezaujímali   (pojednávaní   sa   riadne   zúčastňoval   len   sťažovateľ   v   prvom   rade) a sťažnosť   podali   len   na   ten   účel,   aby   splnili   všetky   zákonné   podmienky   na   podanie sťažnosti ústavnému súdu, teda neriadili sa vôbec zásadou vigilantibus iura (každý nech si stráži   svoje   práva),   z   ktorej   okrem   iného   vyplýva   priama   závislosť   ochrany   práv a oprávnených   záujmov   účastníkov   konania   od   ich   súčinnosti,   čo   ústavný   súd   musel zohľadniť   aj   pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   (obdobne   IV.   ÚS   10/05, III. ÚS 336/07, III. ÚS 382/08 a III. ÚS 254/09).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod   sp.   zn.   10   C/732/98   a   vzniknuté   prieťahy   posudzoval   ako   celok   s   prihliadnutím na všetky   okolnosti   prípadu.   Na   základe   prehľadu   úkonov   okresného   súdu   ústavný   súd konštatuje,   že   takmer   celý   priebeh   konania   je   poznačený   nielen   nečinnosťou,   ale i neefektívnosťou   jeho   postupu,   čo   malo   vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Väčšia nečinnosť   okresného   súdu   bola   zistená   iba   od   februára   2002,   keď   bol   zrušený   termín pojednávania, do marca 2004, keď okresný súd zisťoval stav dedičského konania po úmrtí odporkyne (viac ako 25 mesiacov), ale jeho postup nebol optimálny už aj preto, že o prvom návrhu sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia z 8. júla 1994 okresný súd rozhodol až 22. februára 2005 (sťažovatelia tiež nepodali proti zamietavému uzneseniu odvolanie) a o druhom ich návrhu z 27. októbra 2005 rozhodol okresný súd až 1. marca 2006. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že okresný súd nerešpektoval platnú právnu úpravu rozhodnúť o návrhoch   bezodkladne,   resp.   30   dní   od   podania   návrhu   (§   75   ods.   4   OSP   platného v relevantnom čase), čím sa doba konania neúmerne predlžovala.

Prvé   pojednávanie   vo   veci   samej,   na   ktorom   okresný   súd   vykonal   dokazovanie, sa uskutočnilo až 20. novembra 2001, teda po vyše troch rokoch od začatia konania (júl 1998).   Hoci   nariadil   potom   niekoľko   pojednávaní,   rozhodol   o   viacerých   procesných návrhoch účastníkov a vo veci samej 25. augusta 2011 (teda až po 13 rokoch) vyhlásil aj rozsudok, jeho rozhodnutie nie je ešte právoplatné, pretože v súčasnosti bola vec vrátená 9. mája 2012 z odvolacieho súdu pre procesné nedostatky. Príkladom neefektívnej činnosti je tiež skutočnosť, že od odročenia pojednávania pre účely vykonania znaleckého dokazovania (29. máj 2004) až do vypracovania znaleckého posudku (apríl 2009), resp. vypracovania dodatku k znaleckému posudku (november 2010) uplynula neprimerane dlhá doba.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   občianske   súdne   konanie,   ktoré   bez   meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia v celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy (i právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti, že vo veci priebežne konal. Tiež neprijal jeho stanovisko, že na priebeh konania mali vplyv zmeny zákonných sudcov, resp. skončenie funkčného obdobia sudcov z okresného súdu. V tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   viackrát   uviedol   (napr.   I.   ÚS   23/03,   I.   ÚS   141/03, II. ÚS 153/06), že personálne problémy (zmeny zákonných sudcov) a nadmerné množstvo vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02). Okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   už   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   viackrát konštatoval,   že   je   z   ústavnoprávneho   hľadiska   neprijateľné,   aby   právna   neistota v napadnutom   konaní   nebola   odstránená   ani   po   viac   ako   14   rokoch   od   jeho   začatia (m. m. napr.   IV.   ÚS   260/04,   IV.   ÚS   127/08,   III.   ÚS   152/08,   IV.   ÚS   251/08).   Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej   právo   na   súdnu   ochranu   stáva   iluzórnym,   a   teda   ho   ohrozuje   vo   svojej   podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03, III. ÚS 113/07).

Vzhľadom na tieto skutočnosti preto ústavný súd vyslovil, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/732/98 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v záujme zavŕšenia ochrany ich   základných   práv   prikázal   v   zmysle §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   10   C/732/98   konal   bez   zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   citovaného   zákona   ak   ústavný   súd   rozhodne   o   priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia pre každého v sume 14 000   €   z   dôvodov   dlhotrvajúcej   nečinnosti   okresného   súdu   (1   000   €   na   jedného zo sťažovateľov za každý   rok konania) a predmetu   tohto konania (určenie vlastníckeho práva na bývanie).

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Podľa   názoru   ústavného súdu   priznanie finančného zadosťučinenia patrí všetkým sťažovateľom, ale nie v požadovanej výške.

Pri určení konkrétnej sumy vychádzal ústavný súd z toho, čo je predmetom sporu, a prihliadal   tiež   na   výšku   ich   podielov   k   nehnuteľnostiam   (podľa   znaleckého   posudku z 13. apríla 2009 č. l. 409 až č. l. 412 spisu ide o veľmi malé spoluvlastnícke podiely sťažovateľov   k   nehnuteľnostiam).   Pritom   vychádzal   aj   z   rozsudku   okresného   súdu z 25. augusta 2011 a dôvodov sťažovateľov v odvolaní z 5. decembra 2011 na zrušenie tohto   rozsudku.   Aj   keď   v   danom   prípade   ide   o   značne   zdĺhavé   konanie   z   pohľadu spravodlivosti,   možno   spor   považovať za   citlivý   pre   jednotlivých   sťažovateľov,   ale nie v takej miere, aby mohol spôsobiť vážny a podstatný zásah do ich označených základných práv   zakotvených   v ústave   a   dohovore,   Riešenie   takýchto   malicherných   záležitostí na všeobecných   súdoch   neodráža   pravý   zmysel   hľadania   spravodlivosti   (obdobne   napr. m. m. III. ÚS 71/09, III. ÚS 283/09).

Ústavný súd pri priznaní konkrétnej sumy teda vychádzal z predmetu sporu, čo je v hre, resp. v stávke - „at stake“ pre jednotlivých sťažovateľov [napr. I. ÚS 70/98 a tam citovaná judikatúra, napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 31. marca 1987, X. v. France, rozsudok   ESĽP z 20. marca 1989, Bock v. Germany, rozsudok ESĽP z 31. marca 1992, X. v. France, rozsudok ESĽP z 26. apríla 1994, Vallée v. France, rozsudok ESĽP z 8. februára 1996, A. and others v. Denmark a i. a podobne alebo III. ÚS 76/06].

S   ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde v sumách konkretizovaných pre jednotlivých sťažovateľov v súlade s výrokom tohto nálezu (bod 3 výroku), ktoré je okresný súd povinný uhradiť, je za porušenie označených práv toho-ktorého sťažovateľa primeranou satisfakciou, pričom ústavný súd sa pri rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia pre jednotlivých sťažovateľov riadil dôvodmi, ktoré boli podrobne rozobraté pri hodnotení správania sťažovateľov (bod 2 strana 13).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľov, ktoré   im   vznikli   v   dôsledku   ich   právneho   zastúpenia   v   konaní   pred   ústavným   súdom advokátkou Mgr. A. S. Sťažovatelia si uplatnili trovy konania za tri úkony právnej pomoci spolu v sume 1 068,15 €, ktoré bližšie aj špecifikovali v podaní zo 17. októbra 2012 k vyjadreniu okresného súdu.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma nie je vyššia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   preto   trovy   konania   boli   priznané v požadovanej sume (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2012