znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 423/2013-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. M., T., zastúpeného advokátkou JUDr. H. Č., S., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 18 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 36   písm.   a)   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR/16/2012 a jeho uznesením z 2. apríla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. M., správcu, o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2013 doručená   sťažnosť   JUDr.   M.   M.,   správcu   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 18 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR/16/2012 a jeho uznesením z 2. apríla 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 25 K/6/2010-429 zo dňa 26. 8. 2010 súd priznal správcovi paušálnu odmenu vo výške 2.323,57 Eur v konkurznom konaní na majetok úpadcu E., spol. s. r. o.,... časť tejto odmeny bola správcovi uhradená zo súdom poukázanej nespotrebovanej   časti   preddavku   vo   výške   740,45   Eur.   Rozdiel   vo   výške   1.583,12   Eur predstavuje pohľadávku správcu titulom neuhradenej časti paušálnej odmeny správcu. S poukazom na nález Ústavního soudu Českej republiky Pl. ÚS 36/01 ze dne 25. 06. 2002... si správca na Okresnom súde Trnava uplatnil dňa 2. 2. 2012 nárok na uhradenie pohľadávky vo výške 1.583,12 Eur od Okresného súdu Trnava, z dôvodu že táto pohľadávka predstavuje   časť   paušálnej   odmeny   správcu,   ktorá   ostala   správcovi   neuhradené   potom čo súd zrušil konkurz na majetok úpadcu: E., spol. s. r. o.,...

Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25 K/6/2010-485 zo dňa 24. 2. 2012 zamietol návrh správcu na uhradenie pohľadávky vo výške 1.583,12 Eur od Okresného súdu Trnava z   dôvodu,   že   sa   nejedná   o   pohľadávku   voči   štátu,   ktorú   by   bolo   možné   uspokojiť z rozpočtových prostriedkov štátu ale o pohľadávku voči podstate, a teda voči úpadcovi. Podľa názoru prvostupňového súdu výkon funkcie správcu so sebou prináša takéto riziko. Krajský súd Bratislava uznesením sp. zn. 4 CoKR/16/2012-492 zo dňa 2. 4. 2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25 K/6/2010-485 zo dňa 24. 2. 2012 a stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu...

V predmetnom konaní 25 K/6/2010 bol konkurz vyhlásený z dôvodu, že správcovi sa nepodarilo v lehote 28 dní zistiť majetkové pomery úpadcu,   pretože úpadca napriek naliehaniu   správcu   a   súdu   neposkytol   správcovi   v   určenej   lehote   dostatočnú   súčinnosť v súlade s ust. § 74 ZKR a správca nemohol zistiť skutočný stav majetku úpadcu.

Dňa 14. 04. 2011 nadobudlo právoplatnosť uznesenie č. k. 25 K/6/2010-461 zo dňa 21. 03. 2011   Okresného   súdu   Trnava,   ktorým   súd   zrušil   konkurz   na   majetok   úpadcu E., spol. s. r. o.,... pre nedostatok majetku. Súd zároveň správcovi priznal úhradu výdavkov vo   výške   2,80   eur   a   nepriznal   odmenu   z   výťažku   vzhľadom   na   skutočnosť,   že majetok úpadcu nebol speňažený...

Na základe vyššie citovaného skutkového a právneho stavu je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvého stupňa a súdu druhého stupňa je v rozpore s čl. 18 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 36 písm. a) Ústavy SR, čl. 9, čl. 26 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a s akceptovateľnou judikatúrou (ÚS ČR) a z týchto dôvodov sa sťažovateľ domáha svojho práva na ústavnom súde pretože je príslušným orgánom a je mu daná právomoc pre toto konanie...

Správcovi boli týmto konaním a rozhodnutím Krajského súdu Bratislava porušené jeho práva a slobody pričom mu priamo vznikla skutočná škoda vo výške 1.583,12 Eur. Správca   z   tohto   dôvodu   žiada   priznať   finančné   zadosťučinenie   voči   Krajskému   súdu Bratislava.“

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd vyniesol tento nález:„Práva JUDr. M. M. podľa čl. 18 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 36 písm. a) Ústavy Slovenskej   republiky   konaním   a   uznesením   Krajského   súd   Bratislava   sp.   zn. 4 COKR/16/2012-492 zo dňa 2. 4. 2013 boli porušené.

Ústavný súd SR priznáva JUDr. M. M. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.583,12   Eur,   ktoré je Krajský súd   Bratislava povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný   súd   SR   priznáva   JUDr.   M.   M.   úhradu   trov   konania   275,95   Eur,   ktoré je Krajský   súd   v   Bratislava   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa JUDr. H. Č. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy, ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie   viacerých   formálnych   aj   vecných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpený advokátom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   sa   vyznačuje   zmätočnosťou   svojho obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti požadovanej   ustanovením   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde,   ktorou   je   logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto   kvalita   zjavne   chýba,   pretože   ten   v   sťažnosti   žiadnym   spôsobom   neodôvodnil porušenie svojich základných práv podľa čl. 18 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 36 písm. a) ústavy postupom   a   uznesením   krajského   súdu   (tieto   články   len   citoval),   a   tiež   odôvodnenie sťažnosti,   v   ktorom   namieta   porušenie „čl.   9,   čl.   26   a   čl.   28   Listiny   základných   práv a slobôd“ a „postupom prvostupňového súdu“ nie je zosúladené s petitom sťažnosti.

Návrh   na   rozhodnutie   nie   je   vykonateľný,   t.   j.   neobsahuje   ďalšiu   podstatnú náležitosť, a to presné a riadne označenie základného práva alebo slobody, ktoré boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], a sťažovateľ neuviedol   v   petite,   akých   ďalších   konkrétnych   opatrení   smerujúcich   k   náprave porušenia ústavnosti   v   súlade   s   čl.   127   ústavy   a   §   56   zákona   o   ústavnom   súde okrem vyslovenia porušenia jeho práv „podľa čl. 18 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a 36 písm. a) ústavy“ (napr.   zrušenia   rozhodnutia   krajského   súdu   a   podobne)   sa   od   ústavného   súdu domáha (m. m. III. ÚS 282/04),   pričom   od   ústavného   súdu   žiada,   aby   mu   priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 583,12 €, ktorá predstavuje „pohľadávku správcu titulom neuhradenej časti paušálnej odmeny správcu“.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľovo   podanie   neobsahuje   najmä   jasný a zrozumiteľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu   domáha   (§   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde),   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci, a tiež petit nie je zosúladený s odôvodnením sťažnosti.Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v   konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   také   nedostatky   náležitostí   predpísaných   ústavou a zákonom   o   ústavnom   súde   vykazuje,   a   preto   ju   z   uvedeného   dôvodu   odmietol podľa § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní (obdobne napr. III. ÚS 604/08, III. ÚS 210/2010, I. ÚS 584/2012, III. ÚS 571/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013