znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 422/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 10816/2012, sp. zn. Rvp 10817/2012, sp. zn.   Rvp   10818/2012   a   sp.   zn.   Rvp   10819/2012   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 10816/2012, sp. zn. Rvp 10817/2012, sp. zn. Rvp 10818/2012 a sp. zn. Rvp 10819/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 422/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s.,   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 10816/2012, sp. zn. Rvp 10817/2012, sp. zn. Rvp 10818/2012 a sp. zn. Rvp 10819/2012, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačených konaniach.

Zo sťažností (v podstate s takmer identickým obsahom) vyplýva, že sťažovateľka podala na krajskom súde 14. júna 2010 spolu 13 687 samostatných návrhov „vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy vedených podľa ust. § 250t OSP proti odporcovi O... pre nečinnosť v priestupkových konaniach začatých podľa § 21 a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z... Jednotlivé konania... boli identifikované podľa dlžníka a predmetu sporu.“.

Krajský súd vo väčšine prípadov právoplatne rozhodol, sťažovateľka však uviedla, že nie v konaniach označených týmito dlžníkmi:

- T. V., V., o zaplatenie 29,54 € (sp. zn. Rvp 10816/2012);

- R. Š., Ž., o zaplatenie 34,52 €

(sp. zn. Rvp 10 817/2012);

- B. F., B., o zaplatenie 17,92 €

(sp. zn. Rvp 10818/2012);

- K. D., B., o zaplatenie 5,31 €

(sp. zn. Rvp 10819/2012).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uvádza,   že   jej   nie   je   známe,   aby   krajský   súd   vykonal akýkoľvek   úkon   v   týchto   veciach,   hoci   od   podania   návrhu   uplynulo   24   mesiacov. Vzhľadom na nečinnosť krajského súdu podala 3. augusta 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi krajského súdu sťažnosť na postup súdu, ktorú priložila k svojej sťažnosti podanej aj ústavnému súdu.

Na   jej   sťažnosť   reagoval   predseda   krajského   súdu   podaním   z   25.   augusta   2011, v ktorom okrem iného uviedol, že „Z registra S na rok 2010 do ktorého boli návrhy podľa § 250t O. s. p. zapisované som zistil, že o všetkých návrhoch doručených krajskému súdu dňa 14. 6. 2010 bolo už právoplatne rozhodnuté.“.

K sťažnosti sťažovateľka pripojila ústavnému súdu aj „potvrdenie o prijatí podaní“.

Podľa sťažovateľky uvedeným postupom krajského súdu malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom krajského   súdu   v   konaní   boli   porušené   jej   označené   práva,   a   krajskému   súdu   prikázal v konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v každom prípade po 830 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 10816/2012,   sp.   zn.   Rvp   10817/2012,   sp.   zn.   Rvp   10818/2012   a   sp.   zn. Rvp 10819/2012 a z tohto   obsahu vyplývajúcu právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností,   ako aj vzhľadom   na totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom krajského súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),   čo   osobitne   platí   v   prípadoch,   v   ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani   v   ich   petite   neuviedla   spisovú   značku   konania,   v   ktorom   žiada   vysloviť   porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru. Uvedený zásadný nedostatok podania indikuje taký stupeň neurčitosti   petitu, že ho treba považovať za nevykonateľný a preto nemôže byť východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v   uvedenej   veci.   Táto   absencia   úplného a presného   označenia   konania   na   krajskom   súde,   v   ktorom   malo   dôjsť   k   porušeniu   jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je preto dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľky   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K   tomu   nad   rámec   je   tiež   potrebné   uviesť,   že   ani   predložené   prílohy   k   týmto sťažnostiam   neumožňujú   ústavnému   súdu   urobiť   prípadne   iný   záver   v   týchto   veciach. Sťažovateľka síce doručila ústavnému súdu splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z 1. júna 2012 advokátom a kópiu jej všeobecnej sťažnosti na postup krajského súdu z 3. augusta 2010 a odpovede predsedu krajského súdu sp. zn. Spr. 162/2011 z 25. augusta 2012 na jej sťažnosť, ale ani z týchto písomných podkladov nevyplýva presné označenie konania pred krajským súdom, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jej označených práv. Okrem toho priložený prehľad o dlžníkoch a predmete sporu, ktorý bol súčasťou potvrdenia   o   prijatí   podaní   sťažovateľky   krajským   súdom,   neobsahoval   žiadne   údaje o osobách, ktoré sťažovateľka uvádza v sťažnostiach.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   opätovne   pripomína,   že   nedostatky   zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd nezaoberal argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jej základných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12: septembra 2012