znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 421/08-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., S., zastúpeného advokátom JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 1 a čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a oznámením č. j. 169/2008 z 24. apríla 2008 starostky obce S. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2008 doručená   sťažnosť   M.   Š.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva zúčastňovať sa na správe vecí verejných zaručeného čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť v podmienkach prístupu k voleným a iným verejným funkciám zaručeného čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl.   2   ods.   1   ústavy   a   s čl.   13   ods.   2   ústavy   postupom   a oznámením   č.   j.   169/2008 z 24. apríla 2008 starostky obce S. (ďalej len „starostka obce“). Za odporcov sťažovateľ označil   Obec   S.,   starostku   obce   a Obecné   zastupiteľstvo   obce   S.   (ďalej   len   „obecné zastupiteľstvo“).

Z predloženej   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľovi   ako   poslancovi obecného   zastupiteľstva   bolo   25.   apríla   2008   doručené   oznámenie   Obce   S.   podpísané starostkou obce o zániku jeho mandátu poslanca obecného zastupiteľstva „podľa § 11 ods. 2 písm. b) zák. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pre nezlučiteľnosť funkcie poslanca obecného zastupiteľstva s funkciou zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený“. Predmetné oznámenie vychádzalo zo skutočnosti uzatvorenia dohody o vykonaní   práce   medzi   sťažovateľom   a   Obcou   S.   z 1.   septembra   2007.   Podľa   názoru sťažovateľa „dôvodom tohto postupu starostky obce S. bola skutočnosť, že som spoločne s ostatnými   poslancami   Obecného   zastupiteľstva   obce   S.   poukazoval   na nedostatky a nesprávny postup starostky obce S. pri správe vecí verejných“.

Sťažovateľ reagoval na doručené oznámenie listom doručeným Obci S. 29. apríla 2008,   v ktorom   oznámil,   že   oznámenie   o zániku   poslaneckého   mandátu   považuje za neplatné, pretože „nikdy nebol zamestnancom Obce S.“, keďže s ňou 1. septembra 2007 „neuzatvoril   žiadnu   dohodu   o vykonaní   práce“.   Na   toto   stanovisko   žiaden   orgán samosprávy obce nereagoval.

Sťažovateľ sa spolu s ďalšími štyrmi poslancami obecného zastupiteľstva 28. apríla 2008   obrátil   na Okresnú   prokuratúru   T.   (ďalej   len „okresná   prokuratúra“)   so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti postupu starostky obce. Sťažovateľ ústavnému súdu 4. augusta 2008 doručil fotokópiu upozornenia okresnej prokuratúry zo 16. júna 2008 na porušenie § 51   ods. 2   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do orgánov samosprávy   obcí   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách   do orgánov samosprávy obcí“). Z tohto upozornenia vyplýva, že podľa názoru okresnej prokuratúry s poslancami obecného zastupiteľstva „bola uzatvorená dohoda o vykonaní práce, ktorá nezakladá vznik pracovného pomeru“, preto „mandát poslancov obecného zastupiteľstva... nemohol zaniknúť ex lege“. Keďže pri prešetrení podnetu sťažovateľa a ďalších poslancov obecného   zastupiteľstva   okresnou   prokuratúrou   vyšlo   najavo,   že starostka „nezvolala rokovanie obecného zastupiteľstva za účelom vyhlásenia nastúpenia náhradníka podľa § 51 ods. 2 zák. č. 346/1990 Zb. a ďalej, že nezachovala zákonnú postupnosť, ktorá sa uplatňuje pri   zvolení   kandidáta   za   poslanca   obecného   zastupiteľstva“,   považovala   okresná prokuratúra jej postup za nezákonný.

Sťažovateľ tvrdí, že dohodu o vykonaní práce s Obcou S. neuzatvoril a nestal sa tak jej   zamestnancom.   Z tohto   dôvodu   postupom   orgánov   samosprávy   obce   S.   malo   dôjsť k ukráteniu   sťažovateľa   na   jeho   právach   tým,   že   mu „bol   nezákonne   odňatý   mandát poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   S.,   ktorý   som   získal   v slobodných,   priamych a tajných voľbách a v súčasnej dobe nemôžem uplatňovať práva poslanca... aj keď tieto práva uplatňovať   chcem“.   Takto   došlo   podľa   sťažovateľa k porušeniu   jeho označených základných práv.

V závere sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„Odporcovia oznámením zo dňa 24. 04. 2008 č. j.: 169/2008 podpísaného starostkou obce   S.   S.   S.,   ktorým   odňali   mandát   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   S. navrhovateľovi, porušili základné právo navrhovateľa zaručené v čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, čl. 30 ods. 1 Ústavy SR, čl. 30 v spojení s čl. 2 ods. 1 Ústavy SR a čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 30 Ústavy SR.

Oznámenie obce S.,... zo dňa 24. 04. 2008 č. j.: 169/2008 podpísaného starostkou obce S. S. S. o zániku mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S. navrhovateľom zrušuje.

Zakazuje   sa   odporcom   pokračovať   v porušovaní   základného   práva   navrhovateľa zaručeného čl. 30 ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR pri uplatňovaní mandátu poslanca Obecného zastupiteľstva obce S.

Prikazuje   sa   odporcom,   aby   konali   s navrhovateľom   ako   poslancom   Obecného zastupiteľstva obce S.

Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000,- Sk, ktoré je obec S. povinná vyplatiť navrhovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Navrhovateľovi   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   8 011,- Sk vrátane DPH,   ktoré je obec S.   povinná vyplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   predmetnej   sťažnosti   vychádzal z dôsledného rešpektovania princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Ak   teda   existuje   iný   súd, ktorý uvedeným právam a slobodám poskytuje ochranu, potom ústavný súd nemá právomoc konať.

Sťažovateľ   videl   porušenie   sťažnosťou   označených   základných   práv   zásahom spočívajúcim   v tom,   že   orgány   samosprávy   obce   S.   nezákonne   deklarovali   zánik   jeho mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, pretože skutkové okolnosti zakladajúce takýto zánik mandátu nenastali.

Rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy (a teda aj orgánov samosprávy obce) podliehajú preskúmaniu všeobecnými súdmi v rámci inštitútu správneho súdnictva. Správne súdnictvo   je   právne   regulované   v piatej   časti   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“).   Piata   hlava   tejto   časti   OSP (§ 250v) upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, v ktorom sa poskytuje ochrana fyzickej osobe alebo právnickej osobe tvrdiacej, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho   dôsledku   bol   proti   nej   priamo   vykonaný.   V tomto   konaní   všeobecný   súd v prípade, že návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyhovie, uloží orgánu verejnej správy   povinnosť   spočívajúcu   v zákaze   pokračovať   v porušovaní   práva   navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.

V posudzovanom   prípade   tvrdeného   porušenia   označených   základných   práv sťažovateľa tak existuje „iný súd“, ktorý disponuje kompetenciou zameranou na ochranu týchto základných práv. Ústavný súd tiež zistil, že sťažovateľ už konanie o poskytnutí tejto ochrany   návrhom   doručeným   22.   mája   2008   Krajskému   súdu   v Košiciach   aj   vyvolal. Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol predmetnú sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008