znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 420/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   JUDr.   R.   K.,   B.,   zastúpeného   obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., vedené pod   sp. zn.   Rvp   10664/2012,   sp.   zn.   Rvp   10665/2012,   sp.   zn.   Rvp   10666/2012, sp. zn. Rvp 10667/2012,   sp.   zn.   Rvp   10668/2012,   sp.   zn.   Rvp   10669/2012, sp. zn. Rvp 10670/2012,   sp.   zn.   Rvp   10671/2012,   sp.   zn.   Rvp   10672/2012, sp. zn. Rvp 10673/2012,   sp.   zn.   Rvp 10674/2012,   sp.   zn.   Rvp   10675/2012, sp. zn. Rvp 10676/2012,   sp.   zn.   Rvp   10677/2012,   sp.   zn.   Rvp   10678/2012, sp. zn. Rvp 10679/2012,   sp.   zn.   Rvp   10680/2012,   sp.   zn.   Rvp 10681/2012, sp. zn. Rvp 10682/2012 a sp. zn. Rvp 10683/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Košice   I sp. zn. 20 Er 198/2011   z   28.   mája   2012,   sp.   zn.   17   Er   2380/2002   z   31.   mája   2012, sp. zn. 20 Er 2362/2002   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   12   Er   2457/2010   z   31.   mája   2012, sp. zn. 20 Er 2379/2009   z   30.   mája   2012,   sp.   zn.   17   Er   2133/2009   z   31.   mája   2012, sp. zn. 37 Er 1411/2011   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   37   Er   1612/2010   z   31.   mája   2012, sp. zn. 20 Er 2459/2010   z   29.   mája   2012,   sp.   zn.   37   Er   2279/2010   z   1.   júna   2012, sp. zn. 40 Er 4869/2007   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   20   Er   1212/2012   z   28.   mája   2012, sp. zn. 20 Er 1211/2012   z   28.   mája   2012,   sp.   zn.   20   Er   1411/2010   z   11.   júna   2012, sp. zn. 20 Er 886/2011   z   1.   júna   2012,   sp.   zn.   20   Er   2040/2010   z   31.   mája   2012, sp. zn. 17 Er 1410/2012   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   17   Er   216/2007   z   31.   mája   2012, sp. zn. 20 Er 1410/2012 z 31. mája 2012 a sp. zn. 30 Er 103/2009 z 31. mája 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   JUDr.   R.   K.   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   10664/2012, sp. zn. Rvp 10665/2012,   sp.   zn.   Rvp   10666/2012,   sp.   zn.   Rvp   10667/2012, sp. zn. Rvp 10668/2012,   sp.   zn.   Rvp   10669/2012,   sp.   zn.   Rvp   10670/2012, sp. zn. Rvp 10671/2012,   sp.   zn.   Rvp 10672/2012,   sp.   zn.   Rvp   10673/2012, sp. zn. Rvp 10674/2012,   sp.   zn.   Rvp   10675/2012,   sp.   zn.   Rvp   10676/2012, sp. zn. Rvp 10677/2012,   sp.   zn.   Rvp   10678/2012,   sp.   zn.   Rvp 10679/2012, sp. zn. Rvp 10680/2012,   sp.   zn.   Rvp   10681/2012,   sp.   zn.   Rvp   10682/2012 a sp. zn. Rvp 10683/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 420/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K.   o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. júna 2012 doručené   sťažnosti   JUDr.   R.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vedené   pod sp. zn. Rvp 10664/2012,   sp.   zn.   Rvp   10665/2012,   sp.   zn.   Rvp   10666/2012, sp. zn. Rvp 10667/2012,   sp.   zn.   Rvp   10668/2012,   sp.   zn.   Rvp   10669/2012, sp. zn. Rvp 10670/2012,   sp.   zn.   Rvp   10671/2012,   sp.   zn.   Rvp   10672/2012, sp. zn. Rvp 10673/2012,   sp.   zn.   Rvp   10674/2012,   sp.   zn.   Rvp   10675/2012, sp. zn. Rvp 10676/2012,   sp.   zn.   Rvp   10677/2012,   sp.   zn.   Rvp   10678/2012, sp. zn. Rvp 10679/2012,   sp.   zn.   Rvp   10680/2012,   sp.   zn.   Rvp   10681/2012, sp. zn. Rvp 10682/2012 a sp. zn. Rvp 10683/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 Er 198/2011 z 28.   mája   2012,   sp.   zn.   17   Er   2380/2002   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   20   Er   2362/2002 z 31. mája   2012,   sp.   zn.   12   Er   2457/2010   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   20   Er   2379/2009 z 30. mája   2012,   sp.   zn.   17   Er   2133/2009   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   37   Er   1411/2011 z 31. mája   2012,   sp.   zn.   37   Er   1612/2010   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   20   Er   2459/2010 z 29. mája   2012,   sp.   zn.   37   Er   2279/2010   z   1.   júna   2012,   sp.   zn.   40   Er   4869/2007 z 31. mája 2012,   sp.   zn.   20   Er   1212/2012   z   28.   mája   2012,   sp.   zn.   20   Er   1211/2012 z 28. mája   2012,   sp. zn.   20   Er   1411/2010   z   11.   júna   2012,   sp.   zn.   20   Er   886/2011 z 1. júna 2012,   sp. zn. 20 Er 2040/2010   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   17   Er   1410/2012 z 31. mája 2012,   sp.   zn.   17 Er 216/2007   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.   20   Er   1410/2012 z 31. mája 2012 a sp.   zn. 30 Er   103/2009   z   31.   mája 2012   (spolu   ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) a jeho postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do ním označených základných práv podľa ústavy,   práv   podľa   dohovoru,   práva   podľa   dodatkového   protokolu   a   mal   porušiť   aj označený článok ústavy; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného článku ústavy došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a   povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 10664/2012,   sp.   zn.   Rvp   10665/2012,   sp.   zn.   Rvp   10666/2012, sp. zn. Rvp 10667/2012,   sp.   zn.   Rvp   10668/2012,   sp.   zn.   Rvp   10669/2012, sp. zn. Rvp 10670/2012,   sp.   zn.   Rvp   10671/2012,   sp.   zn.   Rvp   10672/2012, sp. zn. Rvp 10673/2012,   sp.   zn.   Rvp   10674/2012,   sp.   zn.   Rvp   10675/2012, sp. zn. Rvp 10676/2012,   sp.   zn.   Rvp   10677/2012,   sp.   zn.   Rvp   10678/2012, sp. zn. Rvp 10679/2012,   sp.   zn.   Rvp   10680/2012,   sp.   zn.   Rvp   10681/2012, sp. zn. Rvp 10682/2012 a sp. zn. Rvp 10683/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K veci samotnej

Ústavný súd sa najskôr pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal otázkou, či sú naplnené   predpoklady   meritórneho   prerokovania   ústavnej   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   3 zákona   o   ústavnom   súde,   a   dospel   opätovne   k   záveru,   že   ju   podala   osoba   zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality   a   efektivity   konania   pred   ústavným   súdom   dáva   tomuto   súdu   kompetenciu posúdiť   „prijateľnosť“   návrhu   predtým,   ako   dospeje   k   záveru,   že   o   návrhu   rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

Súdny exekútor má pri   výkone exekučnej činnosti   postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku; podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych   a   iných   rozhodnutí.   Podľa   §   5   Exekučného   poriadku   má exekútor   pri   výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie exekučné – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické   osoby,   avšak   táto   skutočnosť   má význam len právne-technický   či   organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Z   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   súdny   exekútor   nemá   aktívnu   legitimáciu na podanie   sťažnosti   proti   rozhodnutiu,   ktorým   ho   súd   vylúčil   z   vykonávania   exekúcie v daných   veciach   pre   jeho   pomer   k   účastníkovi   konania   (oprávnenému)   v   zmysle ustanovenia   §   30   Exekučného   poriadku.   V   takomto   prípade   je   objektom   rozhodovania o vylúčení   a   sám   ako   súčasť   súdnej   moci   nie   je   nositeľom   žiadnych   základných   práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho sťažnosti odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou bez toho, aby sa pritom bližšie zaoberal jeho obšírnou právnou argumentáciou, obdobne ako to bolo v prípade jeho sťažností vedených na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 478/2011, sp. zn. I. ÚS 491/201, sp. zn. I. ÚS 137/2012, sp. zn. III. ÚS 374/2012 a sp. zn. III. ÚS 375/2012 (bod 2 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012