znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 42/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,a spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpenýchadvokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25, Pezinok, vo vecinamietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanieich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenompod sp. zn. 5 Co 702/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a spoločnostio d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a spoločnosti

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konanívedenom pod sp. zn. 5 Co 702/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia okrem iného uviedli:„... majú od 26.08.2008 postavenie navrhovateľov v kompenzačnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave pod č. k. 18C/151/2008 voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR na zaplatenie náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. z.

Aktuálne majú postavenie navrhovateľov v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č. k. 5Co/702/2013, ktoré vinou porušovateľa nie je od 17.12.2013 rozhodnuté v dôsledku nečinnosti odvolacieho súdu vyslovene vinou porušovateľa.“

Ďalej sťažovatelia uviedli:„Lustráciou na Krajskom súde v Bratislave bolo potvrdené, že Okresný súd Bratislava I predložil spis na odvolanie Krajskému súdu v Bratislave až dňa 17.12.2013 (príloha č. 1), spisu bola pridelená značka č.k. 5Co/702/2013 a že Krajský súd v Bratislave je pokračovateľom prieťahov v danej veci, je absolútne nečinný, preto sťažovatelia dňa 22.12.2014 podali sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi Krajského súdu v Bratislave, ktorú vybavil podpredseda súdu listom č.k. Spr. 2398/14 zo dňa 10.01.2015, doručený 13.02.2015 - dospel k záveru, že sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní je dôvodná...“

Napokon sťažovatelia poukázali aj na to, že:„... stav neistoty a bezmocnosti sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania aj naďalej v čase podania ústavnej sťažnosti trvá, pretože porušovateľ za viac ako 1 rok a 2 mesiace od 17.12.2013 je nečinný, čím umocňuje stav právnej neistoty sťažovateľov o výsledok konania, navrhovateľom vznikla nemajetková ujma.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezomtakto rozhodol:

„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a právo prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní č.k. 5 Co/702/2013 porušené bolo

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- € (slovom : tisícpäťsto euro), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

4. Obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- € (slovom : tisícpäťsto eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu

5. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 295,75 € (slovom: dvestodeväťdesiatpäť eur a 74/100 centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. ⬛⬛⬛⬛ priznáva úhradu trov konania v sume 295,74 € (slovom: dvestodeväťdesiatpäť eur a 74/100 centov), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej mocivznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušovaluvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálnenepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelianamietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrouvyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedokochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochranezákladných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnajnapr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).

Ústavný súd zo sťažnosti zistil, že podaním z 22. decembra 2014 bola na krajskomsúde uplatnená sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní.

V odpovedi (na sťažnosť) sp. zn. 2398/14 z 15. januára 2015 podpredseda krajskéhosúdu okrem iného uznal existenciu prieťahov v napadnutom konaní, zároveň sa za neospravedlnil a súčasne oznámil, že„vec bude prevedená do režimu sledovania veci predsedom krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní“.

Ústavný súd na krajskom súde zistil, že napadnuté konanie bolo skončené 30. júna2015, kedy bol verejne vyhlásený rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresnéhosúdu Bratislava I č. k. 18 C 151/2008-105 z 12. decembra 2013, pričom súdny spis spolus rozhodnutím krajského súdu bol na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava I vrátený9. júla 2015; doručením rozhodnutia odvolacieho súdu sa vec stane právoplatne skončenou.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sav okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý malisťažovatelia k dispozícii a aj ho využili ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavymusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej mocido základných práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosťna prieťahy adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnufunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo(napr. m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Je nesporné, že po podaní sťažnosti na prieťahy v napadnutom konaní po prijatípríslušných opatrení krajský súd v napadnutej veci rozhodol rozsudkom z 30. júna 2015,teda podaná sťažnosť bola efektívna, čím došlo k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľovzapríčinenej dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou krajského súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016