znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 42/2011-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Rudolfa   Tkáčika   a Jána   Auxta v konaní   o   sťažnosti   M.   C.,   B.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   Z.   M.,   Advokátska kancelária,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 141/1994, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   M.   C.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 141/1994   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   141/1994 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. C. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý   zaplatiť   mu do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   ukladá   uhradiť   M.   C.   trovy konania   v   sume 314,18 €   (slovom   tristoštrnásť   eur   a osemnásť   centov)   na účet jeho právnej   zástupkyne   advokátky   JUDr.   Z.   M.,   Advokátska   kancelária,   B.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy konania v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 42/2011-25 z 31. mája 2011 prijal sťažnosť M. C. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z.   o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 141/1994.

Z   obsahu   sťažnosti   a jej   doplnenia   doručeného   okresnému   súdu   6.   apríla   2011 vyplýva, že sťažovateľ v namietanom súdnom   konaní vystupuje v procesnom   postavení žalovaného v 1. rade. Predmetom konania na okresnom súde je náhrada škody vo výške 1 910,21 € z titulu investícií vykonaných žalobcami na nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalovaného a náhrada   škody   vo výške 331,94 € z titulu nákladov žalobcov nevyhnutne vynaložených na ich vysťahovanie sa z nehnuteľnosti. Žaloba bola okresnému súdu podaná 27. júna 1994.

Sťažovateľ   v doplnení   svojej   sťažnosti   z   1.   apríla   2011   uviedol   podrobný chronologický   výpočet   úkonov   okresného   súdu   v predmetnej   veci,   pričom   poukázal osobitne na skutočnosť, že okresný súd vo veci nekonal plynulo a jeho postup v rámci vykonávaných úkonov bol neefektívny a neviedol k včasnému rozhodnutiu vo veci samej.

K doterajšiemu   priebehu   konania   sťažovateľ   okrem   iného   poukázal   na   priebeh znaleckého dokazovania, kde „Uznesením súdu zo dňa 11.10.1995 bol ustanovený znalec Ing. J. G., ktorému bol za účelom vypracovania znaleckého posudku súdny spis odovzdaný a prvýkrát bez vypracovania znaleckého posudku súdu vrátený až dňa 23.12.1997. Súdny spis bol znalcovi Ing. J. G. opätovne odovzdaný dňa 9.12.1998 a znalcom riadne vrátený až dňa 3.4.2000, a to opätovne bez vypracovania znaleckého posudku. Súdny spis sa neodôvodnene nachádzal u znalca takmer 4 a pol roka, a to bez akéhokoľvek výsledku - bez vypracovania znaleckého posudku. Sťažovateľ je navyše toho názoru, že súd odovzdal súdny spis znalcovi v   roku   1995   predčasne   pred   právoplatnosťou   uznesenia   súdu   o   ustanovení   znalca. Po vrátení súdneho spisu Ing. J. G. späť súdu bol súdom ustanovený nový znalec Ing. L. B., ktorý   súdu   oznámil,   že   k   vypracovaniu   znaleckého   posudku   nemá   dostatok   podkladov. Napriek   tomuto   konštatovaniu   znalca   Ing.   L.   B.   súd   vo   veci   v   januári   2003   ustanovil ďalšieho znalca Ing. P. S., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, ktorý však podľa názoru sťažovateľa pre nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý má byť podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku, nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej.“.

Okresný súd rozsudkom z 15. apríla 2008 vo veci meritórne rozhodol, avšak toto rozhodnutie „bolo   vydané   na   základe   nedostatočne   zisteného   skutkového   stavu a v neprospech sťažovateľa napriek tomu, že žalobcovia svoj nárok riadne nepreukázali“.

Podľa názoru sťažovateľa konanie „nevykazuje také znaky skutkovej zložitosti veci, aby mohlo bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej trvať už viac ako 16 rokov“.

Vlastné   správanie   v priebehu   namietaného   konania   hodnotí   sťažovateľ   ako „dostatočne   aktívne   –   riadne   sa   dostavil   na   vytýčené   pojednávania,   včas   a riadne predkladal   potrebné   listiny,   k všetkým   skutkovým   okolnostiam   veci   sa   riadne   a včas vyjadroval“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1.   Základné právo sťažovateľa M. C., právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   zaručené   podľa   ustanovenia   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C/141/1994, postupom Okresného súdu Bratislava II porušené bolo.

2.   Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/141/1994 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   M.   C.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 6 000,00   Eur,   ktoré   mu   je   povinný   zaplatiť   Okresný   súd   Bratislava   II   do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu   sťažovateľa   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške   314,18   Eur   do   2   mesiacov od doručenia nálezu.“

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľa   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedníčku   okresného   súdu   ústavný   súd   zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k vecnej stránke prijatej sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila listom sp. zn. Spr. 2103/2011 doručeným ústavnému súdu 14. septembra 2011, v ktorom uviedla chronologický prehľad procesných úkonov okresného súdu v predmetnom konaní: «27.06.1994 - návrh podaný na Obvodný súd Bratislava II 28.06.1994 - pripojenie spisu 18C/123/1992 12.07.1994 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľa na doloženie dokladov v zmysle žaloby a k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov 26.08.1994 - doručené od PZ navrhovateľa doklady na základe výzvy súdu 04.10.1994 - odporcom doručovaný návrh na začatie konania s výzvou na vyjadrenie 30.11.1994 - doručené vyjadrenie odporcov 31.01.1994 - stanovený termín pojednávania na 01.03.1995 28.02.1995 - podanie p. M., navrhovateľky v III. rade 01.03.1995 - otvorenie pojednávania; pojednávanie odročené na ďalší termín 03.04.1995 28.03.1995 - doloženie dokladov právnym zástupcom navrhovateľky a žiadosť o odročenie pojednávania 03.04.1995 - pojednávanie odročené na neurčito s tým, že súd vyzve právneho zástupcu navrhovateľky   na   oznámenie   termínu   ukončenia   jeho   PN   a   za   účelom   dopytu na navrhovateľku na oznámenie adresy svedka 19.04.1995 - oznámenie právneho zástupcu navrhovateľky o termíne operácie 19.05.1995 - zaslanie   spisu   na   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici   -   vypočutie   svedka dožiadaným súdom 10.07.1995 - vrátenie spisu z dožiadaného súdu v Banskej Bystrici s výsledkami výsluchu svedka 18.07.1995 - stanovený termín pojednávania na 11.09.1995 11.09.1995 - po   vypočutí   účastníkov   pojednávanie   odročené   na   neurčito   s   tým,   že odporcovia doložia súdu vyjadrenie k investíciám v zmysle znaleckého posudku 26.09.1995 - vydrenie k návrhu od odporcu v I. rade 11.10.1995 - uznesenie o ustanovení znalca (čl. 30), zaslanie spisu znalcovi 06.11.1995 - odvolanie odporcu v I. rade voči uzneseniu zo dňa 11.10.1995 06.11.1995 - záznam o zložení preddavku na znalca 04.12.1995   -   výzva   znalcovi   na   vrátenie   súdneho   spisu,   nakoľko   voči   uzneseniu   o ustanovení znalca bolo podané odvolanie 09.04.1996 - opätovná výzva znalcovi na vrátenie spisu - urgencia 25.06.1996 - výzva znalcovi na vrátenie súdneho spisu pod hrozbou pokuty 19.08.1996 - opakovaná výzva na vrátenie spisu pod hrozbou pokuty 28.10.1996 - pod hrozbou pokuty žiadané vrátenie spisu od znalca

07.12.1996 - úradný záznam - spis nebol k uvedenému dňu vrátený 31.12.1996 - uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalcovi 17.02.1997 - zásielka   s   uznesením   o   uložení   pokuty   sa   vrátila   neprevzatá   – adresát nezastihnutý 19.02.1997 - opätovná výzva znalcovi na vrátenie spisu pod hrozbou pokuty, doručované prostredníctvom Miestneho oddelenia PZ 14.03.1997 -   správa   o   šetrení   k   žiadosti   súdu   o   nezastihnutí   adresáta   a   neodovzdaní zásielky 19.03.1997 - opätovná žiadosť na Okresné riaditeľstvo PZ o doručenie zásielky 08.04.1997 - správa   z   OR   PZ   o   nedoručení   zásielky,   nakoľko   adresát   sa   na   adrese nezdržiava 24.04.1997 - výzva na vrátenie spisu doručovaná znalcovi prostredníctvom zamestnávateľa 11.07.1997 - uznesenie o uložení poriadkovej pokuty znalcovi 28.08.1997 - výzva   znalcovi   doručovaná   prostredníctvom   zamestnávateľa   (pod   hrozbou pokuty a žiadosti o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov) 30.12.1997 - súdu bol znalcom doručený spis 17C/141/1994 11.05.1998 - predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní voči uzneseniu o ustanovení znalca 01.07.1998 - spis vrátený z Krajského súdu Bratislava s rozhodnutím, ktorým odvolanie odmietol 08.07.1998 - doručovanie rozhodnutia účastníkom 30.11.1998 - zaslanie spisu znalcovi za účelom vypracovanie znaleckého posudku v zmysle uznesenia zo dňa 11.10.1995 26.02.1999 - výzva znalcovi na vrátenie spisu spolu s vypracovaným znaleckým posudkom 16.06.1999 - výzva   znalcovi   na   oznámenie   prekážok   brániacim   vrátenie   spisu a vypracovaniu znaleckého posudku 15.07.1999 - zásielka s výzvou súdu doručená ako neprevzatá adresátom 26.07.1999 - žiadosť o doručenie zásielky prostredníctvom OR PZ 11.08.1999 - správa z OR PZ o nedoručení zásielky, nakoľko menovaný na adrese nebýva 13.09.1999 - vrátenie súdneho spisu od znalca bez znaleckého posudku 09.03.2000 - volaný na informatívny výsluch ustanovený znalec

03.04.2000 - informatívny výsluch znalca, kde uvádza, že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov   04.04.2000   -   uznesenie   o   zrušení   uznesenia   zo   dňa   11.10.1995   a   o   ustanovení   nového znalca 24.05.2000 - zaslanie spisu znalcovi 23.06.2000 - vrátenie   spisu   bez   vypracovaného   znaleckého   posudku   s oznámením o nespolupráci odporcov so znalcom pri výkone činnosti 30.06.2000 - dopyt na Okresný súd Bratislava V na zaslanie dedičského spisu po zom. V. C. (odporca v II. rade) 13.12.2000 - výzva   odporcom   na   založenie   úmrtného   listu   V.   C.;   výzva   na kataster o zaslanie listu vlastníctva 25.01.2001 - opravné uznesenie (oprava hlavičky uznesenia zo dňa 04.04.2000) 25.01.2001 - stanovený termín pojednávania na 05,03.2001 30.01.2001 - súdu doručený list vlastníctva 21.02.2001 - oznámenie o zrušení termínu 05.03.2001 a stanovení nového termínu pojednávania na deň 02.05.2001 02.05.2001 - pojednávanie   odročené   na   neurčito   za   účelom   dopytu   na   Krajský   súd Bratislava ohľadom znalca 13.08.2001 - odporcovi v I. rade zaslané tlačivo o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch (žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov) 12.09.2001 - doloženie   požadovaných   dokladov   k   oslobodeniu   od   súdnych   poplatkov od odporcu v I. rade 18.09.2001 - uznesenie, ktorým súd priznal odporcovi v I. rade oslobodenie od súdnych poplatkov 20.11.2001 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľky na doloženie listinných dôkazov 11.03.2002 - urgencia dožiadania na právneho zástupcu navrhovateľky 11.04.2002 - doloženie dokladov právnym zástupcom navrhovateľky v zmysle výzvy súdu 09.01.2003   -   uznesenie   o   ustanovení   nového   znalca   a   o   zrušení   uznesenia   zo   dňa 04.04.2000 21.02.2003 -oznámenie odporcu v II. rade 01.07.2003 - výzva odporkyni v II. rade na oznámenie, či súd jej podanie doručené súdu dňa

21.02.2003 má považovať za odvolanie voči uzneseniu v časti výroku o uložení povinnosti zložiť preddavok na znalca 21.07.2003   -   úradný   záznam,   v   ktorom   odporkyňa   v   II.   rade   uvádza,   že   jej   podanie doručené súdu   dňa   21.02.2003   je   odvolaním   voči   uzneseniu   v   časti   o   uložení   povinnosti   zložiť preddavok 21.07.2003 - doručenie uznesenia o ustanovení znalca PZ navrhovateľky 18.06.2004 - predloženie spisu Krajskému súdu Bratislava - odvolanie odporkyne v II. rade voči časti výroku o povinnosti zložiť preddavok na znalca 29.09.2004 - doručenie spisu na Okresný súd Bratislava II s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09.01.2003 potvrdil 06.10.2004 - doručovanie uznesenia účastníkom 30.12.2004 - prevzatie spisu znalcom 10.01.2005 - súdu   doručený   kontrolný   znalecký   posudok   spolu   s   vyúčtovaním   trov 12.01.2005 - doručovanie   kontrolného   znaleckého   posudku   na   vyjadrenie   účastníkom 16.02.2005 - uznesenie o priznaní odmeny znalcovi 27.06.2005 - odvolanie právneho zástupcu navrhovateľky voči uzneseniu zo dňa 16.02.2005 07.07.2005 - predloženie   spisu   Krajskému   súdu   Bratislava   -   odvolanie   navrhovateľa 18.08.2005 - vrátenie spisu Okresnému súdu Bratislava II s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým uznesenie zo dňa 16.02.2005 potvrdil 22.08.2005 - doručovanie uznesenia účastníkom 15.12.2005 - stanovený termín pojednávania na deň 23.03.2006 06.03.2006 - žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky o odročenie pojednávania 20.03.2006 - doloženie lekárskeho dokladu právnym zástupcom navrhovateľky k žiadosti o odročenie pojednávania 23.03.2006 - pojednávanie odročené na nový termín 09.05.2006 27.03.2006 - vyúčtovanie   odmeny,   náhrady   výdavkov   znalca   za   stratu   času   za   čakanie na pojednávanie dňa 23.03.2006 31.03.2006 - uznesenie o priznaní znalečného (odmeny) čl. 182 05.05.2006 - zrušenie   termínu   pojednávania   dňa   09.05.2006   -   z   dôvodu   odvolania   voči uzneseniu zo dňa 31.03.2006

09.05.2006 - oznámenie   právneho   zástupcu   navrhovateľky   o   prekážke   dostaviť   sa na pojednávanie dňa 09.05.2006 15.05.2006 - spis predložený Krajskému súdu Bratislava - odvolanie voči uzneseniu čl. 182 20.06.2007 - spis doručený Okresnému súdu Bratislava II s rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým odvolanie odporkyne odmietol 22.06.2007 - doručovanie uznesenia účastníkom 28.06.2007 - zisťovanie cez REGOB adresu odporkyne v II. rade 28.09.2007 - potvrdenie z REGOB o pobyte odporkyne v II. rade 02.10.2007 - doručovanie uznesenia odporkyni v II. rade prostredníctvom OO PZ 18.10.2007 - správa z OO PZ o nedoručení zásielky odporkyni v II. rade 25.10.2007 - výzva odporcovi v III. rade na oznámenie adresy odporkyne v II. rade 04.12.2007 - urgencia odporcovi v III. rade 21.01.2008 - stanovený termín informatívneho výsluchu na deň 21.02.2008 21.02.2008 - informatívny výsluch - odporca v I a III. rade nemajú vedomosť o pobyte odporkyne v II. rade 04.03.2008 - stanovený T pojednávania na deň 15.04.2008; ustanovenie opatrovníčky pre odporkyňu v II. rade 07.04.2008 - žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania dňa 15.04.2008 07.04.2008 - uznesenie,   ktorým   súd   navrhovateľke   v   III.   rade   priznal   oslobodenie od súdnych poplatkov 15.04.2008 - na pojednávaní vyhlásený rozsudok 22.04.2008 - vyčíslenie trov právneho zastúpenia 02.09.2008 - odvolanie odporcu v I. rade voči rozsudku 01.10.2008 - spis predložený na Krajský súd Bratislava 30.10.2008 -rozhodnutie KS BA o odmietnutí odvolania odporcu v I. rade 03.12.2008 - spis vrátený na Okresný súd Bratislava II s rozhodnutím odvolacieho súdu 09.12.2008 - doručovanie rozhodnutia účastníkom konania 03.04.2009 - žiadosť Okresnej prokuratúry Bratislava II o zapožičanie spisu 01.06.2009 - upovedomenie z OP BA II o odstúpení spisu Generálnej prokuratúre SR

02.12.2009 - Okresnému   súdu   Bratislava   II   doručené   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky,   ktorým   bolo   rozhodnutie   Krajského   súdu   Bratislava   zo   dňa 30.10.2008 zrušené a vec vrátil NS SR na ďalšie konanie 29.03.2010 - rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15.04.2008 v napadnutej časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie 30.04.2010 - spis vrátený na Okresný súd Bratislava II 19.05.2010 - doručovanie rozhodnutia účastníkom 10.06.2010 - vo veci stanovený T pojednávania na deň 05.10.2010 30.09.2010 - ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa z neúčasti na pojednávaní 05.10.2010 - pojednávanie z dôvodu PN zákonnej sudkyne odročené 04.11.2010 - vo veci stanovený T pojednávania na deň 20.01.2011 17.12.2010 - odstúpenie podania z Krajského súdu Bratislava - žiadosť odporcu v I. rade o výmenu sudcu; spis predložený predsedovi súdu 03.01.2011 - stanovisko predsedu súdu k námietke 19.01.2011 - ospravedlnenie navrhovateľky z pojednávania 20.01.2011 - pojednávanie odročené na nový termín 22.03.2011 27.01.2011 - do   spisu   založená   odpoveď   podpredsedu   súdu   zo   dňa   27.01.2011 č. Spr. 3498/2010 k podaniu odporcu v I. rade označené ako „Zdokladovanie mojej žiadosti na zmenu sudcu“ 01.02.2011 - v zmysle výzvy súdu doručený list vlastníctva a kópia kúpnej zmluvy zo Správy katastra pre hl. mesto SR 03.02.2011 - do spisu založená fotokópia odpovede na žiadosť odporcu v I. rade o zmenu sudcu č. Spr. 3498/2010 09.02.2011 - spis predložený na Krajský súd Bratislava - námietka zaujatosti voči zákonnej sudkyni 14.04.2011 - spis   vrátený   na   Okresný   súd   Bratislava   II   ako   nedôvodné   predložený, na námietky na postup sudcu sa neprihliada (§ 15a ods. 5 O.s.p.) 16.05.2011 - stanovený termín pojednávania na deň 30.06.2011 30.06.2011 - pojednávanie   odročené   na   neurčito   s tým,   že   bude   nariadené   doplňujúce znalecké dokazovanie.»

Obsah spisu okresného súdu vedeného vo veci, ktorý si ústavný súd vyžiadal pre účely   preverenia   úkonov   vykonaných   vo   veci,   potvrdzuje   úkony   uvedené   vo   vyjadrení predsedníčky okresného súdu, preto ich ústavný súd považuje za preukázané. Vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

K právnej zložitosti namietaného konania predsedníčka okresného súdu vo svojom liste uviedla, že   predmet   konania považuje za právne zložitý, pričom   za problematické považuje „ustálenie výšky uplatnenej škody, čo nie je možné bez odborného posúdenia a bez nariadenia znaleckého dokazovania“.

Predsedníčka okresného súdu tiež uviedla, že na celkovú doterajšiu dĺžku konania mal   vplyv   aj   postup   sťažovateľov,   ktorí „odmietli   umožniť   znalcovi   Ing.   J.   G. na nehnuteľnosť“, ale tiež „nedostatočné personálne obsadenie súdu“.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   k vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu stanovisko nezaujala.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m.   m.   III.   ÚS   127/03, IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   aj   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1.   Pokiaľ   ide   o   prvé   kritérium,   ktoré   ústavný   súd   zohľadňuje   pri   rozhodovaní o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, ústavný súd konštatoval, že konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o náhrade škody vzniknutej v dôsledku neplatnej zmluvy, obvykle nie je konaním osobitne právne zložitým a ani v tomto prípade ústavný súd z obsahu súdneho spisu nezistil také okolnosti, ktoré by umožňovali   konštatovať   právnu   zložitosť   vymykajúcu   sa   štandardne   rozhodovanej občianskoprávnej agende všeobecných súdov. Nevyhnutnosť náležitého zistenia skutkového stavu mohla mať v tomto prípade, najmä s ohľadom na potrebu znaleckého dokazovania, za následok vyššiu náročnosť súdom vykonávaného dokazovania (ako na to vo svojom liste poukázala predsedníčka okresného súdu), avšak ani v tomto smere nie je možné akceptovať doterajšiu dĺžku súdneho konania v trvaní takmer 17 rokov.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   tento   v zásade poskytoval okresnému súdu potrebnú súčinnosť v priebehu konania. Na ťarchu sťažovateľa je   však   potrebné   pripísať   skutočnosť,   že   sťažovateľ   odmietol   poskytnúť   súčinnosť ustanovenému   znalcovi   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku,   v dôsledku   čoho   nebolo možné   znalecký   posudok   podať   v súdom   určenej   lehote.   Znalec   Ing.   L.   B.   o tejto skutočnosti informoval okresný súd svojím podaním z 22. júna 2000 (na č. l. 80), pričom túto   skutočnosť   opätovne   uviedol   aj   na   pojednávaní   konanom   2.   mája   2001.   Táto skutočnosť nesporne mala vplyv na celkovú doterajšiu dĺžku konania, preto ju ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu konania. Pri hodnotení tohto kritéria vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k   odstráneniu   právnej   neistoty   účastníkov   konania   v primeranom   čase   (m.   m.   napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd na základe skutočností obsiahnutých v spise konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní vykazoval tak dlhšie obdobia nečinnosti, ako aj postup, ktorý je možné označiť ako nesústredený a neefektívny.

Ústavný súd v zmysle svojej konštantnej judikatúry nepripísal na ťarchu okresného súdu   obdobia   v doterajšom   priebehu   konania,   počas   ktorých   sa   súdny   spis   nachádzal na súdoch vyššieho stupňa (resp. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky) pre účely rozhodovania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch uplatnených účastníkmi konania, pričom je potrebné uviesť, že v úhrne tieto úseky konania predstavujú dobu takmer 4 rokov.

Ako neefektívny je vo vzťahu k okresnému súdu možné v prvom rade označiť jeho postup pri nariadení znaleckého dokazovania. Okresný súd uznesením z 11. októbra 1995 ustanovil   v konaní znalca a zároveň   mu   zaslal súdny   spis.   Proti   uzneseniu   o ustanovení znalca však podal sťažovateľ odvolanie, následkom čoho okresný súd 4. decembra 1995 vyzval   znalca,   aby   spis   vrátil.   Spis   bol   znalcom   vrátený   až   30.   decembra   1998,   teda po uplynutí viac ako 3 rokov. Následne po zamietnutí odvolania krajským súdom bol spis opätovne zaslaný tomu istému znalcovi 30. novembra 1998. Vzhľadom na nečinnosť znalca bol tento opakovane vyzvaný na vrátenie súdneho spisu, pričom k jeho vráteniu došlo až 13. septembra   1999,   a to bez podania   znaleckého   posudku.   Znalec následne pri   svojom informatívnom výsluchu uviedol, že už pred dvoma rokmi bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov.   Nový   znalec   bol   pre   konanie   ustanovený   uznesením   č.   k.   17   C   141/94-74 zo 4. apríla 2000.   Tento   listom   z 18. mája 2000 okresnému súdu   oznámil, že znalecký posudok nemôže podať, keďže nemá k dispozícii potrebné podklady. Zároveň uviedol, že v uznesení, ktorým bol do konania ustanovený, „nie je uvedená ani stavba, na ktorú má byť posudok vypracovaný, a nie je špecifikovaná ani požiadavka termínu, ku ktorému má byť posudok, ani požiadavka, v akej cenovej úrovni má byť posudok vypracovaný /cena podľa platnej   vyhlášky   alebo   všeobecná   cena/“.   Podaním   z 22.   júna   2000   informoval   znalec okresný súd o neposkytnutí súčinnosti zo strany sťažovateľa a zároveň vrátil spis okresnému súdu.

Napriek   tomu,   že   už   na   pojednávaní   konanom   2.   mája   2001   znalec   informoval okresný súd, že od februára 2001 nevykonáva znaleckú činnosť, okresný súd ustanovil nového znalca až 9. januára 2003, pričom v období od 11. apríla 2002 do 9. januára 2003 bol okresný súd absolútne nečinný.

Proti uzneseniu o ustanovení znalca sa odvolala odporkyňa v II. rade, a to podaním z 21.   februára   2003.   Vzhľadom   na   nejednoznačnosť   jej   podania   ju   okresný   súd   vyzval na jeho spresnenie, avšak až 1. júla 2003, teda po uplynutí viac ako 4 mesiacov. Napriek tomu,   že   odporkyňa   už   21.   júla   2003   uviedla,   že   jej   podanie   je   potrebné   považovať za odvolanie   proti   uzneseniu   o ustanovení   znalca   v časti   výroku   o   povinnosti   zložiť preddavok,   okresný   súd   predložil   toto   odvolanie   na   rozhodnutie   Krajskému   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) až 18. júna 2004, teda po uplynutí 11 mesiacov.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k priebehu   znaleckého   dokazovania   poukazuje   na   svoju stabilizovanú   judikatúru,   v   zmysle   ktorej   zodpovednosť   za   zabezpečenie   plynulého vykonania znaleckého dokazovania v plnej miere znáša okresný súd, ktorý ako jediný mal možnosť   nečinnosť   znalca   odstrániť   efektívnym   využitím   procesných   možností   daných Občianskym súdnym poriadkom. V danom prípade je ústavný súd toho názoru, že zo strany okresného súdu boli síce využívané procesné možnosti na odstránenie nečinnosti znalca (urgencia, opakovaná urgencia, hrozba uloženia poriadkovej pokuty, uloženie poriadkovej pokuty, návrh na vyčiarknutie zo zoznamu znalcov), avšak s väčšími časovými odstupmi. Rovnako   tak   okresný   súd   nepostupoval   efektívne   pri   ustanovovaní   nových   znalcov,   čo v súhrne spôsobilo, že od začiatku konania (jún 1994) až do januára 2005 nebol vo veci vypracovaný znalecký posudok.

Záver o neefektívnom   a nesústredenom   postupe okresného súdu   sa   týka tiež jeho meritórneho   rozhodovania.   Okresný   súd   síce   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   č.   k. 17 C 141/1994-224   z   15.   apríla   2008,   avšak   tento   rozsudok   bol   zrušený   rozsudkom krajského   súdu   sp.   zn.   2   Co   281/09   z 29.   marca   2010   z dôvodu,   že   z odôvodnenia napadnutého   rozsudku „nevyplýva   záver,   ku   ktorému   dospel   súd   prvého   stupňa a odôvodnenie   rozsudku   nie   je   v súlade   s ust.   §   157   ods.   2   O.S.P.,   nie   je   dostatočne odôvodnené a preto súd svojim postupom účastníkom odňal možnosť konať pred súdom“.Zistené nedostatky v postupe okresného súdu, ako aj pri jeho doterajšom meritórnom rozhodovaní v posudzovanom konaní majú podľa názoru ústavného súdu priamy dopad na kvalitu dodržiavania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou, ako aj neefektívnou   činnosťou   okresného   súdu   v   namietanom   konaní   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   zaoberal   sa   aj   jeho   žiadosťou   o   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Ústavný   súd   pritom   vychádzal   zo   svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, s poukazom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd zo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania, dôvody, pre ktoré v ňom došlo k zbytočným   prieťahom,   ako   aj   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   a   ďalšie okolnosti predmetného konania dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € sťažovateľovi primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré mu   vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom,   pretože   mu bol ustanovený   právny   zástupca uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   III.   ÚS   42/2011-12 z 26. januára 2011.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2010,   ktorá   predstavovala sumu 741 €. Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z toho za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 patrí odmena   v   sume   123,50   €,   k   tomu   tiež   režijný   paušál   7,41   €.   Ústavný   súd   priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnych služieb. Za tieto dva úkony vykonané   v   roku   2011   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia,   spísanie   sťažnosti)   vrátane režijného paušálu v danom prípade prislúcha odmena v celkovej sume 261,82 €. Po zvýšení odmeny o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) v sume 52,36 € predstavuje tak celková priznaná odmena sumu 314,18 €. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia   je   Kancelária   ústavného   súdu   povinná   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa JUDr. Z. M. (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) a v rovnakej lehote je túto sumu povinný uhradiť okresný súd na účet Kancelárie ústavného súdu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012