znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 42/05-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2005 prerokoval sťažnosť J. B., bytom T., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 13/01, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti J. B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 13/01 z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra 2004 doručená sťažnosť J. B., bytom T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „ústava“) a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 13/01.

Sťažovateľ uviedol, že 25. augusta 2000 podal na Krajskom súde v Trnave ( ďalej len „krajský súd“) žalobu o ochranu osobnosti a žiadal, aby krajský súd „kvalifikovane určil príslušný prvostupňový súd“. Návrh na konanie bol postúpený okresnému súdu, ktorý ho 9. januára 2001 prijal na konanie. Sťažovateľ už 26. októbra 2000 podal sťažnosť, pretože predpokladal manipuláciu a prieťahy v konaní. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že následne sťažovateľ   podal   desať   sťažností   na   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Pretože   nečinnosť okresného súdu pretrvávala podľa sťažovateľa aj v čase doručenia jeho sťažnosti ústavnému súdu,   namietal   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ale aj základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Poukazoval predovšetkým na to, že od podania návrhu uplynuli viac ako 4 roky a do podania sťažnosti nebolo vytýčené ani prvé pojednávanie napriek tomu, že vo veci malo byť rozhodnuté do jedného roka.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd mu ustanovil právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom a svoju žiadosť zdôvodnil tým, že jeho majetkové pomery a zdravotný stav mu nedovoľujú ustanoviť si právneho zástupcu.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 42/05-8 zo 16. februára 2005 sťažovateľovi ustanovil za právneho zástupcu advokátku JUDr. H. B., T. Advokátka JUDr. H. B. listom zo 6. marca 2005 oznámila ústavnému súdu, že zastupovanie v uvedenej veci nemôže prijať z vážnych zdravotných dôvodov, a žiadala ústavný súd, aby vo veci sp. zn. III. ÚS 42/05 ustanovil   iného   právneho   zástupcu.   Ústavný   súd   vyhovel   žiadosti   právnej   zástupkyne a uznesením č. k. III. ÚS 42/05-22 z 1. júna 2005 zrušil právne zastúpenie JUDr. H. B. v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. III. ÚS 42/05.

V   súvislosti   s   prípravou   predbežného   prerokovania   sťažnosti   podľa   § 25   ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a obstarávaním podkladov pre rozhodovanie bolo   ústavnému   súdu   okresným   súdom   oznámené,   že   spis   sp.   zn.   14   C   13/01   bol 16. novembra 2004 odstúpený Okresnému súdu Trnava z dôvodu miestnej príslušnosti.Následne Okresný súd Trnava na základe výzvy ústavného súdu zo 4. mája 2005 oznámil ústavnému súdu, že z úmrtného listu, ktorý mu zaslal Matričný úrad Mestského úradu v T., zistil, že sťažovateľ 19. apríla 2005 zomrel.

Sťažovateľ okrem prejednávanej sťažnosti podal ústavnému súdu 23. decembra 2004 ďalšiu sťažnosť, obsahom ktorej bolo taktiež namietanie porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   v konaní   druhovo obdobnom   (tzn.   ochrana   osobnosti),   ktoré   bolo   vedené   na   Okresnom   súdu   Senica   pod sp. zn. 6 C 166/00. Sťažnosť bola pridelená na prerokovanie IV. senátu ústavného súdu. Uvedený senát uznesením č. k. IV. ÚS 170/05-15 zo 14. júna 2005 konanie o sťažnosti zastavil z dôvodu úmrtia sťažovateľa.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde „ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku“.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku „kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)“.

Jedným z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) je právna istota, s ktorou je spätá požiadavka, aby občan konanie štátnych orgánov v rámci určitých   hraníc dokázal predvídať a kalkulovať s ním, a preto z judikatúry ústavného súdu vyplýva snaha ústavného súdu v rovnakých prípadoch rozhodovať rovnako. Ústavný súd s prihliadnutím na uznesenie č. k. IV. ÚS 170/05-15 zo 14. júna 2005 konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil, z dôvodu jeho úmrtia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2005