znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  III. ÚS 42/02-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2002 v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Juraja   Babjaka   a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť F. B. ml., bytom P., M. B., bytom P., O. V., bytom P., F. B. st.,   bytom   P.,   a J.   M.,   bytom   S.   T.,   zastúpených   advokátom   JUDr.   M.   U.,   P.,   ktorou namietajú porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Poprad v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 356/95 a 9 C 436/95, a takto

r o z h o d o l :

1.   Právo   F.   B.   ml.,   M.   B.,   O.   V.,   F.   B.   st.   a J.   M.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konaním Okresného súdu v Poprade vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 356/95   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Právo   F.   B.   ml.,   M.   B.,   O.   V.,   F.   B.   st.   a J.   M.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konaním Okresného súdu v Poprade vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 436/95   p o r u š e n é   b o l o.

3. Okresnému súdu v Poprade   p r i k a z u j e,   aby v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 356/95 a 9 C 436/95 konal bez zbytočných prieťahov.

4. Okresný súd v Poprade je   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia F. B. ml., M. B., O. V., F. B. st. a J. M. advokátovi JUDr. M. U., Advokátska kancelária, P, vo výške 600 Sk (slovom šesťsto slovenských korún) na účet č. 0093027674/0900 vedený v Slovenskej sporiteľni, pobočke P., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2002 doručená sťažnosť F. B. ml., bytom P., M. B., bytom P., O. V., bytom P., F. B. st., bytom P., a J. M., bytom S. T. (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M U., P, ktorou namietajú porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Poprad   (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 9 C 356/95 a 9 C 436/95.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2002 a podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ju   v časti namietajúcej porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uznesením sp. zn. III. ÚS 42/02 prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Predmetom   návrhu   bolo   tvrdenie   navrhovateľov   o porušení   ich   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v právnej veci o neplatnosť zmluvy o pôžičke z 9. septembra 1994 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 356/95 a v právnej veci o neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva a vydanie predbežného opatrenia podľa §   102   Občianskeho   súdneho   poriadku   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   436/95. V obidvoch konaniach sú navrhovatelia odporcami.

Navrhovatelia   porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov vidia v tom, že v roku 1995 boli žalobcami J. a M. O. podané dva návrhy na zrušenie zmlúv. O prvom návrhu z 19. mája 1995 vo veci zrušenia zmluvy o pôžičke sp. zn. 9 C 356/95 okresný súd rozhodol 18. septembra 2000. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom do termínu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo rozhodnuté. O druhom návrhu z 21. júna 1995 vedenom pod sp. zn. 9 C 436/95, v ktorom žalobcovia   žiadajú   zrušiť   zmluvu   o prevode   nehnuteľnosti   zo   záložného   práva,   nebolo rozhodnuté   a konanie   bolo   4.   apríla   2001   prerušené   do   právoplatného   skončenia   veci vedenej pod sp. zn. 9 C 356/95.

Navrhovatelia   využili im dostupný prostriedok ochrany svojho práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy tým, že podali Ministerstvu   spravodlivosti Slovenskej republiky sťažnosť podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností   a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov. Sťažnosť bola postúpená Krajskému súdu v Prešove, ktorý vec prešetril. Z vyjadrenia predsedu Krajského súdu v Prešove vyplýva, že v obidvoch veciach bude nariadený termín v priebehu mesiaca február   1999   a vedeniu   okresného   súdu   bude   oznámené,   aby   plynulosť   vo   vybavovaní oboch vecí osobitne sledovalo.

II.

Priebeh   konania sp. zn. 9 C 356/95

Ústavný súd na základe spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 356/95 zistil nasledovný priebeh a stav tohto konania:

Po doručení návrhu J. a M. O., bytom S.,   zastúpených JUDr. M. P., Advokátska kancelária,   P.,   na   začatie   konania   o neplatnosť   zmluvy   o pôžičke   z 9.   septembra   1994 okresnému súdu 19. mája 1995, tento súd 25. mája 1995 vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k návrhu. Dňa 9. júna 1995 bol okresnému súdu doručený návrh J. O. a jeho manželky M. na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 102 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol 20. júna 1995 doplnený listom právneho zástupcu O. Okresnému súdu bolo 4. augusta 1995 doručené   podanie,   ktorým   navrhovatelia   zobrali   späť   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia.   Prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   8.   januára   1996,   na   ktorom   boli vypočutí   navrhovatelia   a odporcovia.   Pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   vypočutia svedka, vyžiadania trestného spisu jedného z odporcov a bolo uložené právnemu zástupcovi odporcov, aby predložil písomné dôkazy na ďalšie dokazovanie. Dňa 25. septembra 1996 sa   uskutočnilo   druhé   pojednávanie   vo   veci,   ktoré   bolo   na   žiadosť   odporcu   Františka Bednára   ml. odročené na 23.   október 1996. Na pojednávaní 23.   októbra 1996   odporca František Bednár st. vzniesol námietku predpojatosti voči pojednávajúcej sudkyni, a preto bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o námietke predpojatosti. Predsedníčka   senátu   predložila   vec   na   rozhodnutie   o námietke   predpojatosti   Krajskému súdu v Prešove 21. marca 1997 a 23. júna 1997 bolo okresnému súdu doručené uznesenie Krajského   súdu   v Prešove   o vylúčení   sudkyne   z prejednávania   a rozhodovania   vo   veci vedenej pod sp. zn. 9 C 356/95.   Dňa 3. marca 1999 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom zistenia adresy odporcu v 1. rade. V ten istý deň požiadal predseda senátu Mgr. P. K. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, CEPO, Mestský   úrad   Poprad,   evidenciu   obyvateľstva,   Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru Poprad,   M.   Š.,   Mestský   úrad   Šaľa,   evidenciu   obyvateľstva   a Obvodné   oddelenie Policajného zboru Šaľa o správu ohľadne nahlásenia trvalého a prechodného pobytu A. V. Na   základe   oznámení bolo   zistené,   že   A.   V.   má   trvalý   pobyt na adrese:   Š.,   okres   G.. Pojednávania, ktoré sa uskutočnili 19. júna 2000 a 7. augusta 2000, boli odročené. Okresný súd mal problém s doručením zásielky pre odporcu v 2. rade t. j. M. Š., pôvodne bytom P., pretože na uvedenej adrese nepreberal zásielky. Okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru v Poprade o doručenie zásielky do vlastných rúk, ale pre neprítomnosť odporcu v 2. rade na uvedenej adrese to nebolo možné. Dňa 10. augusta 2000 sa okresný súd znova obrátil na Obvodné oddelenie Policajného zboru Poprad so žiadosťou o doručene zásielky pre odporcu v 2. rade. Dňa 6. septembra 2000 bolo okresnému súdu doručené oznámenie   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Poprad,   že   pre   neprítomnosť menovaného nemohla byť doručená zásielka do vlastných rúk. Dňa 18. septembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie v neprítomnosti odporcu v 2. rade, ktorému doručenie nebolo vykázané. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok. Konajúci   sudca   19.   októbra 2000   žiadal   o predĺženie   lehoty   na   vyhotovenie   rozsudku   do   1.   novembra   2000,   jeho žiadosti   bolo vyhovené. Navrhovatelia   podali odvolanie proti   rozsudku   z 18.   septembra 2000,   ktoré   bolo   okresnému   súdu   doručené   22.   novembra   2000.   Okresný   súd   sa prostredníctvom   Odvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Poprad   niekoľkokrát   márne pokúsil o doručenie zásielky odporcovi v 2. rade a po doručení správy, že   na   uvedenej adrese   nebýva a nevykonal zmenu adresy, mu okresný súd uznesením z 21. mája 2001 ustanovil opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Krajskému súdu v Prešove   bol   10.   júla   2001   predložený   spis   aj   s opravným   prostriedkom,   ktorý   podali navrhovatelia.

Priebeh konania sp. zn. 9 C 436/95

V ďalšom konaní, ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 436/95, ústavný súd na základe spisu okresného súdu zistil nasledovný priebeh a stav tohto konania:

Okresnému súdu bol 21. júna 1995 doručený návrh na začatie konania o neplatnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo záložného práva a vydanie predbežného opatrenia podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku žalobcami J. a M. O., bytom S., zastúpených JUDr. M.   P.,   Advokátska   kancelária,   P.   Dňa   4.   augusta   žalobcovia   žiadali   okresný   súd, aby urýchlene   vydal   predbežné   opatrenie.   Prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   8. januára 1996, ale na návrh žalobcov bolo odročené na neurčito za účelom oboznámenia sa s výsledkami trestného konania voči M. Š. Druhé pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 25. septembra 1996, bolo odročené na 23. október 1996 na návrh odporcu v 4. rade t. j. F. B. ml.   Pojednávanie   23.   októbra   1996   bolo   odročené   vzhľadom   na   vznesenú   námietku predpojatosti   zo   strany   odporcov.   Predsedníčka   senátu   predložila   vec   na   rozhodnutie o námietke   predpojatosti   Krajskému   súdu   v Prešove   21.   marca   1997   a 16.   mája   1997 bolo okresnému súdu doručené uznesenie Krajského súdu v Prešove o vylúčení sudkyne z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. 9 C 436/95. Dňa 27. mája 1997 bola vec pridelená na ďalšie konanie do senátu JUDr. G. K. Právny zástupca navrhovateľov 10. novembra 1997 urgoval na okresnom súde vydanie predbežného opatrenia, avšak 16. decembra 1997   oznámil   okresnému súdu, že netrvá na jeho vydaní. Následne 19. februára 1998 navrhovatelia podali nový návrh na vydanie predbežného opatrenia, na základe   ktorého   okresný súd 3. marca 1998 vydal uznesenie, ktorým zakázal odporcom v 1.   až   5.   rade   nakladať   s nehnuteľnosťami   vedenými   na   liste   vlastníctva   č.   1506, Katastrálneho úradu   Svit – rodinným domom súp. č. 631 nachádzajúcim sa na parc. č. 553/183, zastavaná plocha o výmere 567 m2, najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, založiť, prenajať   a zaťažiť   úverom.   Vo zvyšnej   časti   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal 19. marca 1998 sťažnosť F. B. ml. a 30. marca 1998 bolo okresnému   súdu   doručené   odvolanie   odporcov proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C 436/95 – 43. Krajský súd v Prešove 29. júla 1998 rozhodol o odvolaní a potvrdil uznesenie   súdu   prvého   stupňa.   Uznesenie   Krajského   súdu   v Prešove   nadobudlo právoplatnosť   15. októbra   1998.   Ďalšie   pojednávanie   sa   uskutočnilo   26.   februára   1999, avšak bolo odročené na neurčito za účelom zistenia pobytu žalovaného v 2. rade, t. j. J. M. Pojednávanie z 29. marca 1999 bolo odročené na návrh právneho zástupcu navrhovateľov z dôvodu hospitalizácie navrhovateľky v 2. rade. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu stáže pojednávajúcej sudkyne na Krajskom súde v Prešove od 1. apríla 1999 do 30.   septembra   1999.   Dňa   17.   júna   1999   bola   Okresnému   úradu   v   Poprade,   odboru katastrálnemu, doručená žiadosť okresného súdu o zaslanie listinných dôkazov, ktoré boli okresnému súdu doručené 7. júla 1999. Pojednávanie uskutočnené 19. januára 2000 bolo odročené na neurčito z dôvodu vznesenia námietky predpojatosti zo strany pojednávajúcej sudkyne.

Okresnému súdu bol 26. januára 2000 doručený návrh Františka Bednára ml. a spol. na vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd v Prešove uznesením z 21. februára 2000 vylúčil sudkyňu G. K. z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 9 C 436/95. Okresný súd listom z 25. mája 2000 predložil Okresnému úradu v Poprade,   odboru   katastrálnemu,   právoplatné   rozhodnutie   o predbežnom   opatrení   na vyznačenie poznámky na liste vlastníctva a zároveň žiadal o doručenie aktuálneho výpisu listu   vlastníctva   č.   1506,   Katastrálneho   úradu   Svit   po   vyznačení   príslušnej   poznámky o predbežnom   opatrení.   Uznesením   sp.   zn.   9   C   436/95   zo   4.   apríla   2001   okresný   súd rozhodol, že návrh žalovaných v 1. až 5. rade na vydanie predbežného opatrenia zamieta. Okresný Súd konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 9 C 356/95. Dňa 24. apríla 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie proti uzneseniu   okresného   súdu   o zamietnutí   návrhu   na   predbežné   opatrenie   a prerušení konania,   na   základe   ktorého   Krajský   súd   v Prešove uznesením č. k. 3 Co 366/01-174 z 27. septembra 2001 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

III.

Článok 48 ods. 2 ústavy o. i. zakotvuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu (inú právnu ochranu), ako aj práva na spravodlivý   proces   z   toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97; I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Navrhovateľ   využil   právny   prostriedok,   ktorého   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom,   a podal   žiadosť   o pomoc v súvislosti s prieťahmi v konaní, ktorú možno považovať za sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci, s ktorou sa obrátil   na   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   ktoré   sťažnosť   postúpilo Krajskému súdu v Prešove.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Ústavný súd súčasne zobral do úvahy, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní dochádza   nielen   samotnou   nečinnosťou   súdu   bez   existencie   zákonných   prekážok   jeho ďalšieho postupu (napríklad nenariaďovaním pojednávaní), ale „aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania“ (I. ÚS 88/99), v dôsledku čoho „základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nezodpovedá akýkoľvek (hoci aktívny) postup súdu, ale len ten, do ktorého sa premieta   procesná   zásada   hospodárnosti   súdneho   konania,   rešpektovanie   ktorej   je nevyhnutným   predpokladom   rýchleho   a účinného   poskytnutia   právnej   ochrany   (II.   ÚS 67/01).   Z uvedených   hľadísk   preskúmal   ústavný   súd   doterajšie   konanie pred   Okresným súdom v Poprade vo veciach sp. zn. 9 C 356/95 a 9 C 436/95.

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a iné) relevantnú   pre   rozhodnutie,   ako   aj   právnu   povahu   (charakter)   veci.   Súd   uznal   určitú zložitosť predmetných vecí, ktoré vzájomne súvisia, pretože posudzovanie platnosti zmluvy o zriadení   záložného   práva   nevyhnutne   súvisí   s posúdením   platnosti   zmluvy   o pôžičke, vzhľadom na to, že záložná zmluva má akcesorickú povahu. Ústavný súd bral do úvahy, že pri posudzovaní platnosti obidvoch druhov zmlúv ide o zložité dokazovanie.

Pri   kritériu   správanie   účastníkov   možno   správanie   navrhovateľov   po   celú   dobu konania vo veci sp. zn. 356/95 hodnotiť ako aktívne, no je potrebné dodať, že na strane odporcov vo vyššie uvedenom konaní, kam patria aj navrhovatelia, sa vyskytli problémy s doručovaním   zásielok   do   vlastných   rúk   a v prípade   M.   Š.   bol   okresný   súd   nútený ustanoviť   mu   opatrovníka.   Ďalej   ústavný   súd   konštatuje,   že   obsah   sťažnosti   F.   B.   ml. v konaní sp.   zn.   436/95   adresovanej   ministrovi   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   bol dôvodom pre vznesenie námietky predpojatosti zo strany pojednávajúcej sudkyne, ktorá bola   Krajským   súdom   v Prešove   akceptovaná   a sudkyňa   bola   z prejednávania a rozhodovania   v tejto   veci   vylúčená,   preto   tieto   obdobia   ústavný   súd   vylúčil z preskúmavania prieťahov. Zo zápisníc o súdnom   konaní obsiahnutých vo vyžiadaných spisoch   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovatelia   sa   pravidelne   zúčastňovali   nariadených pojednávaní   buď   osobne,   alebo   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu,   navrhovali dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a sťažnosťami podanými Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a orgánom štátnej správy súdu sa domáhali urýchlenia konania.

V samotnom postupe okresného súdu ústavný súd zistil zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. 9 C 356/95 spočívajúce v jeho nečinnosti, a to bez existencie zákonných prekážok jeho ďalšieho konania. Prvý takýto prieťah (v dĺžke 20 mesiacov) ústavný súd zistil od 23. júna 1997 do 3. marca 1999   a   ďalší zbytočný prieťah podobnej povahy v dĺžke 14 mesiacov ústavný súd zistil v období medzi štvrtým a piatym pojednávaním, t. j. od začiatku apríla 1999 do júna 2000. Z uvedeného ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky doterajšieho konania na okresnom súde vo vyššie uvedenej veci tento 34 mesiacov buď nekonal vôbec (hoci tomu nebránili žiadne zákonné prekážky), alebo nekonal z dôvodov, ktoré nemôžu ísť na ťarchu účastníka súdneho konania.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu v konaní sp. zn. 9 C 436/95, ústavný súd zistil, že okresný súd bol nečinný v období od 27. mája 1997 do 26. februára 1999,   od 7. júla 1999   do   19.   januára   2000   a taktiež   od   30.   marca   2000,   keď   nadobudlo   právoplatnosť rozhodnutie o vylúčení sudkyne z prejednávania a rozhodovania v danej veci, do 4. apríla 2001, t. j. do dátumu rozhodnutia o prerušení konania v danej veci. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ústavný súd zistil, že v konaní sp zn. 9 C 436/95 došlo k zbytočným prieťahom 37 mesiacov.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie o predbežnom opatrení neodstraňuje stav   právnej   neistoty,   ktorého   odstránenie   je   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, preto obdobie, v ktorom bolo rozhodnuté o predbežnom opatrení, je započítané do zbytočných prieťahov v konaní vo veci samej.

Článok 127 ods. 2 druhá a tretia veta ústavy zakotvuje: „Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   alebo   ak   je   to   možné, prikázať,   aby   ten,   kto   porušil   práva   alebo   slobody   podľa   odseku   1   obnovil   stav   pred porušením.“

V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd vo výroku svojho rozhodnutia prikázal okresnému súdu, ktorý porušil základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd je pri rozhodovaní o sťažnosti viazaný návrhom na začatie konania. Vzhľadom   na   to,   že   navrhovatelia   nežiadali   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia, ústavný súd o tomto prostriedku nápravy nerozhodoval.

Právny   zástupca   navrhovateľov   žiadal   ústavný   súd   o priznanie   trov   právneho zastúpenia vo výške 12 000 Sk (3 hlavné úkony á 3700 Sk plus paušál á 100 Sk), pričom neuviedol presne úkony právnej služby v súlade s právnou úpravou. Ústavný súd ho preto vyzval na odstránenie nedostatkov pri výpočte trov konania. Právny zástupca navrhovateľov listom   z 21.   novembra   2002   vyčíslil   trovy   právneho   zastúpenia   za   dva   právne   úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyhotovenie podania) vo výške 30 230 Sk a 2-krát   paušál   po   100   Sk.   Pri   vyčísľovaní   trov   právneho   zastúpenia   vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 1   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom navrhovateľov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Navrhovatelia   boli   vo   veci   úspešní,   a preto   je   potrebné   rozhodnúť   o úhrade   trov konania okresným súdom.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., podľa ktorého patrí za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia jej účinnosti (1. apríl 2002) odmena podľa doterajších predpisov.   Vzhľadom na to, že obidva úkony právnej pomoci boli právnym zástupcom poskytnuté pred účinnosťou vyhlášky č. 163/2002 Z. z., ústavný súd priznal tarifnú odmenu 200 Sk za jeden úkon právnej pomoci a 2–krát režijný náklad po 100 Sk podľa § 13 ods. 6 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   240/1990   Zb.   o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 240/1990 Zb.“) a ustanovenia § 1 uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej   komory   č.   1/1999   o určení   paušálnej   sumy   náhrad   výdavkov   advokáta   na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné pri jednom úkone. Ústavný súd aplikoval § 13 ods. 6 vyhlášky č. 240/1990 Zb., pretože ochrana základných práv a slobôd je predmetom sporu, ktorý nie je oceniteľný peniazmi.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov vo výške 600 Sk, ktoré ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi navrhovateľov okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2002