znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 419/2013-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť R. K., N., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. I., Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi a rozsudkami Okresného súdu Dolný Kubín z 28. októbra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 T/117/2010, Krajského súdu v Žiline z 27. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn 2 To/8/2012 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo/3/2013 a jeho uznesením z 26. februára 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2013 doručená   sťažnosť   R.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi a rozsudkami Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) z 28. októbra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 T/117/2010, Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z 27. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn 2 To/8/2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo/3/2013 a jeho uznesením z 26. februára 2013 (ďalej aj „namietané postupy a rozsudky okresného súdu a krajského súdu a postup a uznesenie najvyššieho súdu“). Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného súdu 16. júla 2013.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   obžalovaný   bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 T/117/2010 z 28. októbra 2011 uznaný za vinného „z trestného   činu   ublíženia   na   zdraví...   neoprávneného   používania   cudzieho   motorového vozidla..., neposkytnutia pomoci..., ohrozenia pod vplyvom návykovej látky... a z trestného činu   násilia   proti   skupine   obyvateľov   a   proti   jednotlivcovi...“ podľa   Trestného   zákona účinného do 31. decembra 2005.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 9 T/117/2010 z 28. októbra 2011 odvolanie.

Krajský súd rozsudkom z 27. marca 2012 sp. zn. 2 To/8/2012 odvolaním sťažovateľa napadnutý rozsudok okresného súdu podľa Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   zrušil,   avšak   zároveň   sťažovateľa   uznal „vinným v celom rozsahu“ a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na desať rokov.

Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd tak, že ho odmietol.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   podrobnej   citácie   právnych   predpisov   a   judikatúry ústavného súdu (na s. 3 až s.11) uviedol: „V mojom prípade došlo ku skutkom ešte dňa 21. a 22. 06. 2003.Vec bola právoplatne skončená až 27. 03. 2013...

... Mám za to, že namietané porušenie mojich práv spočíva v tom, že súdy nesprávne vyhodnotili dôkazy, nesprávne zistili skutkový stav a nesprávne rozhodli.“

Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať tento nález: „Okresný súd v Dolnom Kubíne v dôsledku svojej procesnej nečinnosti v konaní vedenom pod čís. 9 T/117/2010 porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 odsek 2 Ústavy SR.

Okresný súd v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod čís. 9 T/117/2010 a svojim rozsudkom zo dňa 28. 10. 2011 porušil základné právo sťažovateľa R. K. na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 odsek 1, 2 Dohovoru... a čl. 46 odsek 1 Ústavy SR.

Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod čís. 2 To/8/2012 a svojim rozsudkom zo dňa 27. 03. 2012 porušil základné právo sťažovateľa R. K. na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 odsek 1, 2 Dohovoru... a čl. 46 odsek 1 Ústavy SR.

Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod čís. 2 Tdo/3/2013 a svojim rozhodnutím zo dňa 26. 02. 2013 porušil základné právo sťažovateľa R. K. na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 odsek 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 odsek 1 Ústavy SR.

Ústavný súd v súlade s ustanovením čl. 127 odsek 2 Ústavy SR zrušuje napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov a to rozhodnutie Okresného súdu v Dolnom Kubíne čís. 9 T/117/2010 zo dňa 28. 10. 2011, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline čís. 2 To/8/2012 zo dňa 27. 03. 2012 a vec vracia Okresnému súdu v Dolnom Kubíne na ďalšie konanie. Okresný   súd   v   Dolnom   Kubíne   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania

-právneho zastupovania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. I...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite sťažnosti označil   námietku   porušenia označených základných práv   zaručených   ústavou   a   práva   zaručeného   dohovorom   vo   vzťahu   k   namietaným postupom   a   rozsudkom   okresného   súdu,   krajského   súdu   a   postupom   a   uznesením najvyššieho súdu.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení alebo inom   zásahu dozvedieť.   Pri   právoplatnom rozhodnutí vydanom v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa ustanovení zákona o ústavnom súde   rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu rozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03, IV. ÚS 287/09).

Nedodržanie   uvedenej   lehoty   je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (III. ÚS 254/2013, III. ÚS 269/2013).

1. K namietanému postupu a rozsudkom okresného súdu a krajského súdu

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 2. júla 2013 (podaná na poštovú prepravu 1. júla 2013) a namietaný rozsudok krajského súdu z 27. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To/8/2012, ktorý preskúmaval namietaný postup   a   rozsudok   okresného   súdu   z 28.   októbra   2011   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 T/117/2010 nadobudol právoplatnosť ešte 27. marca 2012. V tento deň bolo rozhodnutie krajského   súdu   aj   oznámené   sťažovateľovi   na   verejnom   zasadnutí   a   rovnopis   tohto rozhodnutia   mu   bol   doručený   ešte   v roku   2012,   keďže   proti   nemu   podal   sťažovateľ dovolanie 22. októbra 2012 na najvyššom súde, čím mu nepochybne uplynula zákonná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (t. j. dva mesiace) na podanie sťažnosti ústavnému   súdu   vo   vzťahu   k postupu   a   rozsudkom   okresného   súdu   a   krajského   súdu (obdobne napr. III. ÚS 90/03 a III. ÚS 340/07).

2. K namietanému postupu a uzneseniu najvyššieho súdu

Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal porušenie svojich označených základných práv podľa   ústavy   a dohovoru   postupom   a uznesením   najvyššieho súdu   z 26.   februára 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo/3/2013 a splnenie zákonnej lehoty na podanie svojej sťažnosti   vo   vzťahu   k   najvyššiemu   súdu   odvíjal   od   doručenia   napadnutého   uznesenia najvyššieho súdu, t. j. 10. mája 2013.

Ústavný súd však zo spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľ (podľa doručenky) namietané rozhodnutie najvyššieho súdu prevzal osobne už 2. apríla 2013.

V rámci svojej judikatúry (napr. III. ÚS 90/03, III. ÚS 188/03, III. ÚS 81/06) ústavný súd viackrát vyslovil, že pri právoplatnom rozhodnutí podľa Trestného poriadku, ktoré sa sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho základné práva alebo slobody,   je   pre   začiatok   plynutia   lehoty   dvoch   mesiacov   podľa   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde rozhodujúce doručenie odpisu tohto rozhodnutia sťažovateľovi, a nie jeho právnemu zástupcovi (pozri tiež IV. ÚS 122/2012, III. ÚS 251/2011, III. ÚS 238/2011).

Keďže   sťažovateľ   nepodal   sťažnosť   v   zákonnej   lehote   nielen   proti   postupu a rozsudkom   okresného   súdu   a krajského   súdu,   ale   ani   vo   vzťahu   k najvyššiemu   súdu, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec k tomu ústavný súd poznamenáva, že oneskorenosť podania sťažnosti je základnou a neodstrániteľnou prekážkou konania, a ústavný súd už nepovažoval za dôvodné v rámci predbežného prerokovania sťažnosti skúmať existenciu ďalších možných dôvodov brániacich prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vyplývajúcich z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde   (napr.   pre   zjavnú   neopodstatnenosť),   čo   sa   týka   namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu, pretože sťažnosť bola podaná ústavnému súdu dávno po právoplatnom skončení konania na okresnom   súde,   t.   j.   v   čase,   keď   porušenie   označených   práv   na   okresnom   súde   už netrvalo a keď konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obdobne aj k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03, I. ÚS 218/07).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa preto ostatnými návrhmi sťažovateľa vo veci ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 3. septembra 2013