SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 419/2010-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 3 a 4, čl. 36 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Staré Mesto, Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Bratislava I, Krajského súdu v Košiciach, Okresnej prokuratúry Košice I, Krajskej prokuratúry v Košiciach, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2010 doručená a doplnená 28. júna 2010 sťažnosť J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 3 a 4, čl. 36 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice - Staré Mesto (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“), Okresného súdu Bratislava I, Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“), Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“), Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).
Sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje značne neurčitým obsahom, z ktorého bolo možné identifikovať pomocou príloh sťažnosti len tú skutočnosť, že sťažovateľ je účastníkom konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 15 C 188/2003, a to v postavení žalobcu. Sťažovateľ sa vyjadril, že v konaní okresného súdu došlo k „súdnym prieťahom“.
Sťažnosť nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu požadované ustanoveniami § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), neobsahuje dostatočnú špecifikáciu základných práv alebo slobôd, ktoré mali byť orgánom verejnej moci porušené, jednoznačné označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým (i) mali byť základné práva alebo slobody porušené, formuláciu návrhu rozhodnutia (petit), zmysluplné a náležité odôvodnenie návrhu a nebolo k nej priložené ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom.
Na tieto nedostatky podania ústavný súd sťažovateľa listom zo 6. októbra 2010 upozornil a zároveň ho vyzval, aby svoje podanie v požadovanom rozsahu doplnil v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho poučil o následkoch nedoplnenia podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2010, v ktorom však zákonom požadované náležitosti v potrebnom rozsahu nedoplnil. V podaní predovšetkým absentuje návrh rozhodnutia (petit), sťažovateľ poukázal len na jednotlivé články ústavy, listiny a dohovoru ich číselným označením bez toho, aby špecifikoval základné práva alebo slobody, ktoré mali byť v jeho prípade porušené, jednoznačne neoznačil právoplatné rozhodnutie, opatrenia alebo iný zásah, ktorým (i) mali byť vymedzenými orgánmi verejnej moci jeho základné práva alebo slobody porušené. Vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ktoré v tomto podaní označil ako „Porušovateľov Z.P. a slobôd“ (okresný súd, obvodné oddelenie PZ, Okresný súd Bratislava I, krajský súd, okresná prokuratúra, krajská prokuratúra, najvyšší súd, generálna prokuratúra) sťažovateľ neuviedol žiadne odôvodnenie formulovaných námietok porušenia jednotlivých článkov ústavy, listiny a dohovoru.
Rovnako sťažovateľ nepriložil splnomocnenie udelené advokátovi na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pričom výslovnú žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v danom konaní nepredostrel.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce formuláciu návrhu na rozhodnutie (petit), zmysluplné a náležité odôvodnenie návrhu, splnomocnenie na zastupovanie advokátom, dostatočnú špecifikáciu základných práv alebo slobôd, ktoré mali byť orgánom verejnej moci porušené, a ani jednoznačné označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým (i) mali byť základné práva alebo slobody porušené, pričom sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu konkrétne nedostatky svojej sťažnosti neodstránil, sťažnosť bolo potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2010