znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 419/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 3 a 4, čl. 36 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Obvodného   oddelenia   Policajného zboru Košice - Staré Mesto, Okresného súdu Košice I, Okresného súdu Bratislava I, Krajského súdu   v   Košiciach,   Okresnej   prokuratúry   Košice   I,   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2010 doručená a doplnená 28. júna 2010 sťažnosť J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 1 ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 13 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2, čl. 49 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 3 a 4, čl. 36 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Košice   -   Staré   Mesto   (ďalej   len   „obvodné oddelenie PZ“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“), Okresného súdu   Bratislava   I,   Krajského   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“),   Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“), Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“),   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“),   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“).

Sťažnosť   sťažovateľa   sa   vyznačuje   značne   neurčitým   obsahom,   z   ktorého   bolo možné   identifikovať   pomocou   príloh   sťažnosti   len   tú   skutočnosť,   že   sťažovateľ   je účastníkom   konania   vedeného   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   15   C   188/2003,   a   to v postavení žalobcu. Sťažovateľ sa vyjadril, že v konaní okresného súdu došlo k „súdnym prieťahom“.

Sťažnosť   nespĺňa   všetky   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   požadované ustanoveniami § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), neobsahuje dostatočnú špecifikáciu základných práv alebo slobôd, ktoré mali byť orgánom verejnej moci porušené, jednoznačné označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým (i) mali byť základné práva alebo slobody porušené, formuláciu návrhu rozhodnutia (petit), zmysluplné a náležité odôvodnenie návrhu a nebolo k nej priložené ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom.

Na tieto nedostatky podania ústavný súd sťažovateľa listom zo 6. októbra 2010 upozornil a zároveň ho vyzval, aby svoje podanie v požadovanom rozsahu doplnil v lehote 15   dní   od   doručenia   výzvy.   Zároveň   ho   poučil   o   následkoch   nedoplnenia   podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval podaním doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2010, v ktorom však zákonom požadované náležitosti v potrebnom rozsahu nedoplnil. V podaní predovšetkým absentuje návrh rozhodnutia (petit), sťažovateľ poukázal len na jednotlivé články ústavy, listiny a dohovoru ich číselným označením bez toho, aby špecifikoval   základné   práva   alebo   slobody,   ktoré   mali   byť   v   jeho   prípade   porušené, jednoznačne neoznačil právoplatné rozhodnutie, opatrenia alebo iný zásah, ktorým (i) mali byť vymedzenými orgánmi verejnej moci jeho základné práva alebo slobody   porušené. Vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ktoré v tomto podaní označil ako „Porušovateľov Z.P. a slobôd“ (okresný súd, obvodné oddelenie PZ, Okresný súd Bratislava I, krajský súd, okresná prokuratúra, krajská prokuratúra, najvyšší súd, generálna prokuratúra) sťažovateľ neuviedol   žiadne   odôvodnenie   formulovaných   námietok   porušenia   jednotlivých   článkov ústavy, listiny a dohovoru.

Rovnako   sťažovateľ   nepriložil   splnomocnenie   udelené   advokátovi   na   jeho zastupovanie   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   pričom   výslovnú   žiadosť   o   ustanovenie právneho zástupcu v danom konaní nepredostrel.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o   sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie   sa   nemusí   odôvodniť   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Pretože   predmetná   sťažnosť   v   predloženej   podobe   neobsahuje   náležitosti,   ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce formuláciu   návrhu   na   rozhodnutie   (petit),   zmysluplné   a   náležité   odôvodnenie   návrhu, splnomocnenie na zastupovanie advokátom, dostatočnú špecifikáciu základných práv alebo slobôd,   ktoré   mali   byť   orgánom   verejnej   moci   porušené,   a   ani   jednoznačné   označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým (i) mali byť základné práva alebo slobody porušené, pričom sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu konkrétne nedostatky   svojej   sťažnosti   neodstránil,   sťažnosť   bolo   potrebné   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010