znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 418/2010-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti P. K. a M. K., obaja bytom K., a maloletej A. K., nar...., Z., zastúpenej Ing. Ľ. B. a PaedDr. M. B., Z., právne zastúpených advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária, N., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/1996 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. K., M. K. a maloletej A. K., nar...., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/1996   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   p r i k a z u j e   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 7 C 334/1996 konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. K., M. K. a M. A. K., nar....,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom   tritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dolný Kubín je p o v i n n ý uhradiť P. K., M. K. a maloletej A. K., nar.  ...,   trovy   právneho   zastúpenia   v sume 611,71   € (slovom   šesťstojedenásť   eur a sedemdesiatjeden centov), na účet ich advokáta JUDr. J. V., Advokátska kancelária, N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   418/2010-12 z 9. novembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť P. K. a M. K., obaja bytom K., a maloletej   A.   K.,   nar.  ...,   Z.,   zastúpenej   Ing.   Ľ.   B.   a   PaedDr.   M.   B.,   Z.   (ďalej   len „sťažovatelia“), právne zastúpených advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária, N., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/1996.Sťažovatelia v sťažnosti namietali neprimeranú dĺžku konania o náhradu škody, ktoré začalo   ich   návrhom   a ich   právneho   predchodcu   z 19.   septembra   1996   a   je   vedené   na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 334/1996. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že od začiatku konania uplynulo už viac ako štrnásť rokov a vo veci zatiaľ nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie. Zo sťažnosti ďalej vyplýva:

„V   konaní   sú   neodôvodnené   prieťahy,   čím   sa   toto   konanie   neúmerne   predlžuje. Okresný   súd   Dolný   Kubín   nekonal   v   období   odo   dňa   5.   7.   2001   do   dňa   16.   2.   2007. I napriek skutočnosti, že listom Krajského súdu v Žiline Spr. 11007/09 zo dňa 16. 3. 2009 nám bolo nám oznámené, že vec je v štádiu kedy je možné vydať rozhodnutie vo veci samej, do dnešného dňa nebolo vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Odo dňa doručenia tohto listu Krajského súdu v Žiline sa vo veci uskutočnili iba 2 pojednávania.

Už iba samotná skutočnosť, že konanie v tejto veci trvá viac ako 14 rokov je dôkazom porušenie nášho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takáto dĺžka konania predlžuje stav našej právnej neistoty do tej miery, že naše právo na súdnu ochranu sa stáva iba iluzórnym právom. Postupom Okresného súdu Dolný Kubín   v   tejto   veci   sú   porušované   naše   ústavné   práva   podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovatelia   po   viacerých   žiadostiach   o nariadenie   termínu   pojednávania   podali 14. júla   2008   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedníčke   okresného   súdu.   Keďže predsedníčka okresného súdu bola vo veci konajúcou sudkyňou, sťažnosť bola postúpená predsedovi Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), ktorý vo svojej odpovedi sp. zn. Spr. 11007/09 zo 16. marca 2009 k veci okrem iného uviedol:

„Riadnym prešetrením všetkých úkonov súdu v uvedenom procesnom spise, ako aj ostatných okolností významných pre posúdenie sťažnosti v rovine sťažnostného konania, v zmysle vyššie citovaného zákona konštatujeme, že doba konania je neprimerane dlhá, resp. že došlo vo viacerých časových obdobiach k neodôvodneným prieťahom v konaní, za čo sa Vám ospravedlňujeme.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo sťažovateľov P. K., M. K. a maloletej A. K. na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 334/1996 porušené bolo. Okresnému súdu Dolný Kubín sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 334/1996 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi P. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľovi P. K. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi M. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľovi M. K. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľke maloletej A. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľke A. K. do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom   P.   K.,   M.   K.   a maloletej   A.   K.   sa   priznávajú   trovy   tohto   konania v sume 670,88 EUR, ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť sťažovateľom P. K., M. K. a maloletej A. K. na účet advokáta JUDr. J. V. č. ú.... v...   do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   Spr.   984/10 z 15. decembra 2010 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem podrobného prehľadu úkonov uviedla:

„S   poukazom   na   uvedený   prehľad   procesných   úkonov   vo   veci,   konštatujem,   že v doterajšom   priebehu   konania   v   obdobiach   od   14.   03.   2002   do   28.   03.   2003,   od 30. 04. 2003 do 19. 04. 2005, od 06. 05. 2005 do 27. 02. 2007 a od 31. 07. 2007 do 01. 05. 2008   vznikli   prieťahy.   Ich   príčina   spočíva   nielen   v   konaní   súdu   ale   aj v nezodpovednom prístupe znalca Prof. O. k vypracovaniu znaleckého posudku (obdobie od 30. 04. 2003 do 19. 04. 2005), pričom nakoniec posudok ani nevypracoval, ale aj ostatných oslovených znalcov, ktorí znalecký úkon odmietli a tiež v postoji žalobcov vo veci, ktorí v priebehu konania opätovne navrhujú nové a nové dôkazy. Vplyv na dĺžku konania malo aj rozhodovanie   poručenského   súdu   o   ustanovení   poručníkov   pre   mal.   žalobkyňu,   ktorá osirela a to v dĺžke 5 mesiacov. Vec je náročná na posúdenie odborných otázok - príčiny smrti matky žalobcov a postup lekárov pri vedení pôrodu, bez vyriešenia ktorej nie je možné vo   veci   rozhodnúť.   Odborné   posudky   aj   vyjadrenia   pôvodných   znalcov   sú   odlišné   a je potrebné   tieto   rozpory   odstrániť   čo   je   zdĺhavé   z   dôvodu   odmietavého   postoja   znalcov k podaniu posudku.

K námietke sťažovateľa, že odo dna doručenia listu Krajského súdu v Žiline sa konali len dva pojednávania uvádzam, že pojednávania boli nariadené na 23. 06. 2009 (právny zástupca   sťažovateľov   žiadal   o   zrušenie   termínu),   08.   09.   2009,   07.   09.   2010   (právny zástupca sťažovateľov žiadal o zrušenie termínu), 21. 09. 2010, 12. 11. 2010, 09. 12. 2010. Medzi   pojednávaniami   sa   vykonávali   úkony   smerujúce   k   nariadeniu   znaleckého dokazovania. Vo veci sa od 01. 05. 2008 koná priebežne.“

Ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho spisu týkajúceho sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 334/1996 ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa   19. septembra   1996   bola   okresnému   súdu   (pobočka   N.)   doručená   žaloba sťažovateľov   a ich   právneho   predchodcu   o zaplatenie   náhrady   škody   voči   Nemocnici s poliklinikou T. (ďalej len „žalovaná“).

Dňa 19. mája 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 13. apríla 1999 okresný súd ustanovil znalca. Dňa 25. júna 1999 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok. Dňa   15.   júla   1999,   3.   augusta   1999,   16.   septembra   1999   a   31.   mája   2000   sa uskutočnili pojednávania.

Dňa   12.   júna   2000   znalec   zaslal   okresnému   súdu   žiadosť   o   zbavenie   účasti   na súdnoznaleckej expertíze v súdnom spore z dôvodu zaujatosti.

Dňa 22. mája 2001 okresný súd ustanovil nového znalca. Listami zo 6. novembra 2001, 17. decembra 2001 a 19. februára 2002 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého posudku.

Dňa 12. marca 2002 bolo okresnému súdu doručené oznámenie znalca, v ktorom uvádza, že znalecký posudok nevypracoval z dôvodu mimoriadnej pracovnej vyťaženosti, zároveň   požiadal   okresný   súd   o   ustanovenie   znalca–konzultanta   z   odboru   súdneho lekárstva.

Dňa   28.   marca   2003   okresný   súd   zaslal   znalcovi   súhlas   o   pridelenie   znalca–konzultanta z odboru súdneho lekárstva.

Dňa   7.   apríla   2003   znalec   zaslal   okresnému   súdu   spisový   materiál   bez vypracovaného znaleckého posudku. Okresný súd následne spis vrátil znalcovi so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 17. októbra 2003 bol znalec opätovne urgovaný na zaslanie znaleckého posudku. Urgenciu   sa mu podarilo doručiť až prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru K. (ďalej len „polícia“) 20. januára 2004.

Dňa   12.   marca   2004   bola   znalcovi   zaslaná   ďalšia   urgencia   na   vypracovanie znaleckého posudku, ktorú sa mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície. Dňa   18.   februára   2005   a 7.   apríla   2005   okresný   súd   telefonicky   urgoval   znalca na podanie znaleckého posudku.

Dňa 19. apríla 2005 znalec zaslal stanovisko k nevypracovaniu znaleckého posudku a vrátil spis okresnému súdu bez vypracovaného posudku.

Dňa 11. januára 2007 okresný súd určil termín pojednávania na 27. február 2007, ktoré   bolo   pre   kolíziu   pojednávaní   právneho   zástupcu   sťažovateľov   odročené   na 3. máj 2007, avšak aj toto bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne odročené na 7. jún 2007. Pojednávanie konané 7. júna 2007 bolo odročené na neurčito pre účely vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 26.   júna 2008   bol   spisový   materiál   zaslaný   krajskému   súdu   na rozhodnutie o zaujatosti zákonnej sudkyne a žiadosti o vylúčenie z prerokúvania veci. Krajský súd uznesením sp. zn. 5 NcC 48/2008 z 26. augusta 2008   rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci. Listom z 19. septembra 2008 bol z dôvodu úmrtia žalobcu v 1. rade vyzvaný Notársky úrad v N. na oznámenie okruhu dedičov v rámci dedičského konania vedeného Okresným súdom N. pod sp. zn. 1 D 420/2008.

Okresný súd dožiadaním na Notárskom úrade v N. a na Okresnom súde N. 27. novembra 2008, 5. januára 2009, 9. februára 2009 a 25. februára 2009 zisťoval, či bol ustanovený poručník pre navrhovateľku v 5. rade, Okresný   súd   uznesením   z   25.   februára   2009   prerušil   konanie   až   do   právoplatného rozhodnutia Okresného súdu N. vo veci ustanovenia poručníka pre navrhovateľku v 5. rade. Proti   predmetnému   uzneseniu   podal   právny   zástupca   sťažovateľov   odvolanie,   o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením z 31. marca 2009 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 30. apríla 2009 Okresný súd N. zaslal okresnému súdu uznesenie o ustanovení poručníka.

Dňa 18. mája 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 23. jún 2009, ktoré bolo z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu sťažovateľov odročené na 8. september 2009.Dňa 8. septembra 2009 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účely doplnenia dokazovania.Okresný súd uznesením z 28. septembra 2009 zrušil   svoje uznesenie z 22. mája 2001, ktorým poveril znalca na podanie znaleckého posudku a uznesením z 26. novembra 2009 nariadil nové znalecké dokazovanie. Listom   z   18.   decembra   2009   znalec okresnému   súdu   oznámil,   že   znaleckú   činnosť   už nevykonáva.

Dňa 21. decembra 2009 okresný súd zrušil uznesenie o ustanovení znalca a ustanovil nového znalca. Listom z 18. januára 2010 znalec odmietol výkon znaleckej činnosti podľa § 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov,   a preto   okresný   súd   23.   júna   2010   zrušil   uznesenie o ustanovení znalca.

Dňa 7. mája 2010 okresný súd zisťoval možnosť vypracovania znaleckého posudku znalcom, avšak bez úspechu. Listom z 23. júna 2010 sa okresný súd obrátil na Ústav patológie K., či trvá na záveroch znaleckého posudku, ktorý podal pre účely trestného konania. Požadovaná odpoveď bola okresnému súdu doručená 7. júla 2010.

Dňa 16. júla 2010 okresný súd určil termín pojednávania súd na 7. september 2010, ktoré   bolo   z   dôvodu   kolízie   pojednávaní   právneho   zástupcu   sťažovateľov   odročené   na 21. september 2010. Pojednávanie konané 21. septembra 2010 bolo odročené na 21. október 2010 pre účely doplnenia dokazovania. Pojednávanie konané 21. októbra 2010 bolo odročené na 12. november 2010 pre účely opätovného predvolania svedka (znalca).Pojednávanie konané 12.   novembra   2010   bolo   odročené   na 9.   december   2010,   pretože svedok požiadal o nový termín pojednávania. Pojednávanie konané 9.   decembra 2010   bolo   po vypočutí   svedka   odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania o znalecký posudok.

III.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie účelu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   vychádza   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   súdom prikazuje   postupovať   v   konaní   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak,   aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1.   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   okresným   súdom   je   rozhodnutie o zaplatenie   náhrady   škody   proti   žalovanej,   ktorá   bola   podľa   názoru   sťažovateľov zodpovedná za smrť ich manželky a matky pri pôrode. Po skutkovej stránke je vec náročná na posúdenie odborných otázok - príčiny smrti. Základnou otázkou je posúdenie postupu lekárov pri vedení pôrodu, bez vyriešenia ktorej nie je možné vo veci rozhodnúť. Znalecké dokazovanie je zložité najmä pre odlišné posudky a vyjadrenia znalcov, ako aj odmietavý postoj znalcov k podaniu posudku. Po právnej stránke vec nie je náročná, keďže návrhy tohto typu tvoria bežnú agendu okresných súdov.

2.   Ďalším   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   posudzoval,   bolo   správanie   účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že   sťažovatelia   a aj ich   právny zástupca   sa   spočiatku zúčastňovali   pojednávaní   a poskytovali   okresnému   súdu   potrebnú   súčinnosť.   Neskôr okresný súd v troch prípadoch odročoval pojednávanie kvôli kolízii pojednávaní právneho zástupcu sťažovateľov. Návrhy na doplnenie dokazovania podávané právnym zástupcom sťažovateľov   boli   síce   využitím   ich   procesných   oprávnení,   avšak   do   istej   miery ovplyvnili dĺžku konania. Celkovo však správanie sťažovateľov a ich právneho zástupcu nemožno hodnotiť ako také, ktoré by výraznou mierou ovplyvnilo priebeh preskúmavaného konania.

3.   Pokiaľ   ide   o hodnotenie   postupu   okresného   súdu   v predmetnom   konaní,   je potrebné konštatovať, že sa tu vyskytli dlhé obdobia nečinnosti a jeho postup bol poznačený aj neefektívnosťou.   To,   že   sa   súdne   konanie   stále   nachádza   v štádiu   znaleckého dokazovania   a zisťovania   skutkového   stavu,   nesvedčí   o sústredenom   postupe   okresného súdu   v danej   veci.   Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredená a neefektívna   činnosť   štátneho   orgánu   (všeobecného   súdu)   môže   zapríčiniť   porušenie ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. Ústavný súd zároveň uznáva, že k predĺženiu konania prispeli aj ťažkosti s vyhľadaním a ustanovením znalcov z príslušného odboru, ktoré však všeobecný súd môže riešiť podľa zákona a využiť všetky prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje v záujme urýchlenia znaleckého dokazovania.

Ústavný súd poukazuje na to, že zodpovednosť za zabezpečenie plynulého vykonania znaleckého dokazovania v plnej miere znáša okresný súd, ktorý ako jediný mal možnosť nečinnosť znalca odstrániť efektívnym využitím procesných možností daných Občianskym súdnym poriadkom. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu pri nariaďovaní znaleckého   dokazovania   považuje   za   neefektívny   a   nesústredený,   nesmerujúci   plynulo k rozhodnutiu   vo   veci   samej,   čím   došlo   k   spomaleniu   konania   a   právna   neistota sťažovateľov   nebola   dlhodobo   odstránená. Vplyv   na   predĺženie   konania   malo   aj rozhodovanie   o   ustanovení   poručníkov   pre   žalobkyňu   v 5.   rade. K plynulosti   konania neprispela ani častá zmena zákonného sudcu, keďže vo veci rozhoduje už piaty zákonný sudca.

Ústavný súd konštatuje, že vec vedená okresným súdom sp. zn. 7 C 334/96 nie je právoplatne ukončená ani po takmer štrnástich rokoch od podania žaloby a nachádza sa v štádiu   prvostupňového   konania   a znaleckého   dokazovania.   Výraznejšie   obdobia nečinnosti, resp. neefektívneho konania sa v posudzovanej veci vyskytli od 19. septembra 1996 do 19. mája 1998 (1 rok a 8 mesiacov), od 19. mája 1998 do 13. apríla 1999 (takmer 11 mesiacov), od 31. mája 2000 do 22. mája 2001 (takmer 1 rok), od 22. mája 2001 do 27. februára 2007 (6 rokov a 9 mesiacov), od 7. júna 2007 do 26. júna 2008 (približne 1 rok).

Po   zhodnotení   postupu   okresného   súdu   v napadnutej   veci   možno   konštatovať príčinnú súvislosť s porušením základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo posudzované konanie právoplatne skončené ani po viac ako štrnástich rokoch od jeho začatia. V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho,   má všeobecný   súd venovať zvláštnu   pozornosť   jeho urýchleniu   (III.   ÚS   146/05). Celkovo   ústavný   súd   posúdil   dĺžku   konania   na   okresnom   súde   ako   neprimerane   dlhú a konštatuje,   že   okresný   súd   neposkytol   sťažovateľom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 7 C 334/1996 rýchlu a účinnú ochranu ich práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy,   a preto   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzajú   sťažovatelia   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie označenie základného práva sťažovateľov, prikázal okresnému súdu, ktorý ich základné právo porušil, vo veci konať a na dovŕšenie nápravy tohto   porušenia   priznal   sťažovateľom   po   zohľadnení   všetkých   okolností   prípadu   aj primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   3   000   €   pre   každého   z nich   (bod   3   výroku nálezu).

Podľa   § 36   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľov si v sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej sume   670,88   €   pozostávajúcej   pri   zastupovaní   troch   sťažovateľov   z dvoch úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a spísanie sťažnosti) po 120,23 € a dvoch   režijných   paušálov po 7,21   €.   Ústavný   súd priznal sťažovateľom   náhradu   trov právneho zastúpenia v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov v celkovej sume 611,71 €, ktorú zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu). Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011