znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 417/2015-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, advokátska kancelária,Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základného právanebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 8 Tpo13/2014-164 z 21. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola14. októbra 2014   doručená   sťažnosť

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   základnéhopráva   nebyť   odňatý   zákonnému   sudcovi   zaručeného čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   38   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalejlen „listina“)   uznesením   Krajského   súdu   v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)č. k. 8 Tpo 13/2014-164 z 21. augusta 2014.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   uznesením   vyšetrovateľa   PrezídiaPolicajného   zboru,   národnej   kriminálnej   agentúry,   národnej   protizločineckej   jednotky,expozitúry   Východ   Košice   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   ČVS:   PPZ-91/NKA-PZ-VY-2012zo 4. apríla 2014 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za pokračovací zločin legalizáciepríjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b)zákona   č.   300/2005   Z.   z.   Trestný   zákon   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len„Trestný zákon“)   s poukazom   na   § 140   písm.   c)   Trestného   zákona   formouspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné.

Uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) č. k. 0 Tp 130/2014-19z 5. apríla 2014 bol sťažovateľ v tejto trestnej veci z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestnýporiadok“) vzatý do väzby. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažnosť Krajská prokuratúrav Prešove   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“),   o ktorej   krajský   súd   uznesenímsp. zn. 4 Tpo 5/2014   zo   6.   mája   2014   v zložení   senátu:   predseda   senátu   JUDr.   MartinaZeleňáková   (referujúca   sudkyňa   spravodajkyňa)   a̶ ⬛⬛⬛⬛ sudcovia   JUDr.   Peter   Tobiaša JUDr. Monika Halkociová rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestnéhoporiadku zamietol.

Sťažovateľ   následne   23.   júna   2014   požiadal   o prepustenie   z väzby   na   slobodu.Jeho žiadosti   však   prokurátor   vykonávajúci   dozor   nad   prípravným   konaním   nevyhovel,preto ju predložil okresnému súdu na rozhodnutie. Okresný súd sa nepovažoval za príslušnýna   konanie   v tejto   veci,   preto   žiadosť   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   na   sloboduuznesením   č.   k.   0 Tp   130/2014-83   z 3.   júla   2014   postúpil   Okresnému   súdu   LiptovskýMikuláš. Proti rozhodnutiu o postúpení veci podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súdv senáte,   ktorého   predsedníčkou   a zároveň   sudkyňou   spravodajkyňou   bola   opäťJUDr. Martina   Zeleňáková,   rozhodol   tak,   že   napadnuté   rozhodnutie   okresného   súduuznesením sp. zn. 4 Tpo 13/2014 z 23. júla 2014 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestnéhoporiadku v celom rozsahu zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Vzhľadom na uvedené okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 130/2014 zo 4. augusta2014 podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, keďže dôvod väzby podľa § 71 ods. 1písm.   c)   Trestného   poriadku   naďalej   existoval,   nahradil   väzbu   sťažovateľa   dohľadomprobačného a mediačného úradníka a prepustil ho na slobodu.

Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok krajská prokuratúra, o ktoromkrajský súd uznesením sp. zn. 8 Tpo 13/2014 z 21. augusta 2014 v zložení senátu: predsedaJUDr. František Mozner a sudcovia JUDr. Peter Revák (referujúci sudca – spravodajca)a JUDr.   Monika   Halkociová   rozhodol   tak,   že   podľa   §   194   ods.   1   písm.   a)   Trestnéhoporiadku   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   130/2014   zo   4.   augusta   2014   zrušila zároveň podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku sám žiadosť sťažovateľa o prepusteniez väzby na slobodu zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 8 Tpo 13/2014z 21.   augusta   2014   porušil   jeho   základné   právo   nebyť   odňatý   zákonnému   sudcovizaručené čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a svoje presvedčenie odôvodnil takto:„Podľa bodu 2.3 rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove väzobné veci zapisované do registrov Tpo a Tos, v ktorých už krajský súd konal, sa po ich opätovnom predložení pridelia   senátu,   predsedom   ktorého   je   sudca,   ktorý   bol   v pôvodnom   konaní   sudcom spravodajcom. Ak pôvodný sudca spravodajca nie je predsedom senátu, vec sa pridelí senátu, členom ktorého je tento sudca, ktorý v tejto veci bude opäť sudcom spravodajcom. Ak je vo veci viac sudcov spravodajcov, pridelí sa senátu, predsedom alebo členom ktorého je posledný sudca spravodajca. To neplatí, ak poslednému sudcovi spravodajcovi bola vec pridelená postupom podľa bod 2.4. písm. a), d).

Podľa   bodu   2.4   vec   bude   pridelená   bez   využitia   technických   prostriedkov a programových   prostriedkov   schválených   Ministerstvom   spravodlivosti   SR   senátu, predseda ktorého je sudca, ktorý má v príslušnom týždni pohotovosť

a) ak napadla vec, v ktorej bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby,

b)   keď   sa   koná   na   verejnom   zasadnutí   o sťažnosti   prokurátora   proti   uzneseniu o nevzatí do väzby,

c) ak sa koná o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby v konaní podľa § 204 ods. 1 Tr. por.,

d) ak sa má rozhodnúť o vylúčení sudcu pre prípravné konanie. Zákonným   sudcom   sťažovateľa   je   predsedníčka   senátu   a sudkyňa   spravodajkyňa JUDr. Martina Zeleňáková.

Preto pokiaľ vo veci rozhodol iný sudca, bolo porušené základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi...

Po opätovnom predložení veci na krajský súd nebol dôvod na postup podľa bodu 2.4 písm. a, d) rozvrhu práce, pretože nešlo o prípad, aby išlo o vec, v ktorej bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby alebo sa malo rozhodnúť o vylúčení sudcu pre prípravné konanie...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti naďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 8. 2014, č. k. 8 Tpo 13/2014-164- porušené bolo. Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 8. 2014, č. k. 8 Tpo 13/2014-164- zrušuje.

Prepúšťa sťažovateľa ihneď na slobodu. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 284,08 €, ktoré je mu Krajský súd   v Prešove   povinný   uhradiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Zároveň   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   podľa   §   26   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) považoval jeho vec za naliehavú.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľatohto   ustanovenia   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesenímbez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom všeobecnéhosúdu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právomalebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 80/2010,IV. ÚS 71/2012, III. ÚS 77/05, III. ÚS 80/2010, III. ÚS 122/2012).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom nazačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavnéhosúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhuna začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorejsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiskapožiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd preto môže rozhodnúť len o tom,čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorýoznačil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05,III. ÚS 2/05).

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd za predmet sťažnosti považoval namietanéporušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, a to uznesením krajského súdu č. k. 8 Tpo 13/2014-164z 21. augusta 2014, ktoré malo spočívať v tom, že o sťažnosti krajskej prokuratúry protirozhodnutiu   okresného   súdu   o nahradení   väzby   sťažovateľa   dohľadom   probačnéhoa mediačného úradníka a jeho prepustení z väzby na slobodu rozhodol krajský súd v senáte,ktorý nebol vo veci podľa názoru sťažovateľa zákonným.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi.Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa   čl.   38   ods.   1   listiny   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi.Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Ústavný súd v prvom rade pripomína, že konanie pred všeobecnými súdmi, ktoréhovýsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, inicioval sťažovateľ podaním žiadostio prepustenie   z väzby   na   slobodu,   následkom   čoho   je potrebné   napadnuté   rozhodnutiepovažovať za rozhodnutie o osobnej slobode. Sťažovateľ v súvislosti s týmto rozhodnutímnamieta porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy (resp. čl. 38 ods. 1listiny).   Z judikatúry   ústavného   súdu   ale   vyplýva,   že   osobná   sloboda   a   jej   ochranasú predmetom čl. 17 ústavy (prípadne čl. 8 listiny). Ústavný súd už v minulosti konštatoval,že v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu (čl. 17ods. 1 ústavy) je obsiahnuté aj právo byť pozbavený slobody iba z dôvodov a spôsobom,ktorý ustanoví zákon, ako aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom by súdneodkladne   alebo   urýchlene   rozhodol   o   zákonnosti   jeho   väzby   a nariadil   prepustenieobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobunevyhnutnú   (resp.   primeranú   dobu)   alebo   byť   prepustený   počas   konania   (obdobnenapr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, I. ÚS 69/08).

Ak teda sťažovateľ v tejto veci namietal porušenie svojho základného práva nebyťodňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny, javí sajeho   sťažnosť   ako   zjavne   neopodstatnená,   pretože   tieto   ustanovenia   ústavy   a listiny   saaplikujú pri rozhodovaní vo veci samej a neaplikujú sa na rozhodovanie všeobecného súduo   väzbe, keďže   špeciálne ustanovenia   čl.   17   ústavy (čl. 8   listiny) týkajúce sa osobnejslobody obsahujú jej základné hmotné a procesné atribúty vrátane práva na spravodlivésúdne   konanie   a   v jeho   rámci   aj   na   zákonného   sudcu   (pozri   napr.   IV.   ÚS   500/2011,I. ÚS 445/2014,   uznesenie   z predbežného   prerokovania   č.   k.   III.   ÚS   207/2014-25z 18. marca   2014).   Z uvedeného   dôvodu   je   sťažnosť   sťažovateľa   zjavne   neopodstatnená,čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napriek uvedenému v snahe vyhnúť sa prílišnému formalizmu preskúmalsťažnosť sťažovateľa aj z hľadiska jej merita, t. j. či skutočne o sťažnosti krajskej prokuratúryproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 zo 4. augusta 2014 rozhodol krajskýsúd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Tpo 13/2014 v zákonnom zložení senátu.

Sťažovateľ tvrdí, že v jeho trestnej veci bola v rámci konania druhostupňového súduzákonnou sudkyňou JUDr. Martina Zeleňáková ako sudkyňa spravodajkyňa, ktorej vec bolaprvýkrát pridelená a ktorá zároveň bola v danom čase predsedníčkou senátu krajského súdu„4 Tpo“.

Podľa rozvrhu práce krajského súdu na rok 2014 v znení, ako ho cituje sťažovateľ,„väzobné veci zapisované do registrov Tpo a Tos, v ktorých už krajský súd konal, sa po ich opätovnom predložení pridelia senátu, predsedom ktorého je sudca, ktorý bol v pôvodnom konaní sudcom spravodajcom. Ak pôvodný sudca spravodajca nie je predsedom senátu, vec sa pridelí senátu, členom ktorého je tento sudca, ktorý v tejto veci bude opäť sudcom spravodajcom. Ak je vo veci viac sudcov spravodajcov, pridelí sa senátu, predsedom alebo členom   ktorého   je   posledný   sudca   spravodajca.   To   neplatí,   ak   poslednému   sudcovi spravodajcovi bola vec pridelená postupom podľa bod 2.4. písm. a), d).“.

Podľa   ďalšieho   ustanovenia   rozvrhu   práce   krajského   súdu   na   rok   2014,   ktorésťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza a ktoré je označené ako Pracovná pohotovosť (pozrijeho druhý odsek, strana 23) „V záujme zabezpečenia plynulého a včasného rozhodovania väzobných   vecí   v období   justičných   prázdnin   v mesiacoch   júl   a august   vydá   predseda súdu...   osobitné   opatrenie   upravujúce   prideľovanie   týchto   vecí   v danom   období.   Toto opatrenie sa stáva súčasťou rozvrhu práce.“.

Týmto   osobitným   opatrením   bolo   opatrenie   pod   sp.   zn.   1   SprO/815/2014z 26. júna 2014,   ktoré   bolo   vydané „Za   účelom   zabezpečenia   bezodkladného   konania a rozhodovania   vo   väzobných   veciach,   ktoré   napadnú   krajskému   súdu   v období od 30. 6. 2014 do 2. 9. 2014...“, a podľa relevantnej časti ktorého „Do súdneho oddelenia Tpo (v poradí nad 1000) sa mechanicky zapisujú sťažnosti proti rozhodnutiam okresného súdu podľa § 72 ods. 3 Tr. por. a podľa § 76 ods. 3 Tr. por. Tieto veci sa prideľujú tak, že o sťažnostiach bude rozhodovať sudca, ktorý má pohotovosť v príslušnom týždni, kedy sa koná verejné zasadnutie pri neakceptovaní návrhu prokurátora na vzatie do väzby... Veci, v ktorých   bolo   podaná   sťažnosť   proti   rozhodnutiu   o predĺžení   lehoty   trvania   väzby,   sa pridelia sudcovi, ktorý má v príslušnom týždni pohotovosť. Nápad ostatných vecí registra Tpo, ktoré sa prideľujú prostredníctvom elektronickej podateľne, sa riadi opatrením ako pri zapisovaní   do   registra   Tos.“.   Podľa   ustanovenia   týkajúceho   sa   zapisovania   vecído registra   Tos „Veci,   ktoré   napadnú   do   registra   Tos,   sa   v súlade   s rozvrhom   práce prideľujú sudcom prostredníctvom elektronickej podateľne...“.

V závere opatrenia predsedu krajského súdu sp. zn. 1 SprO/815/2014 z 26. júna 2014je   uvedené,   že „Tento   osobitný   spôsob   prideľovania   vecí   sa   týka   iba   sudcov,   ktorí v príslušnom týždni, ak napadne vec, čerpajú riadnu dovolenku...“.

Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd pod sp. zn. 1 SprO 981/2014 na základežiadosti podpredsedu krajského súdu z 29. júla 2014 pozastavil nápad na trestnom úsekuv senáte   „4   Tpo“,   predsedníčkou   ktorého   bola   JUDr.   Martina   Zeleňáková,a to od 29. júla 2014 do 28. augusta 2014 z dôvodu čerpania dovolenky „predsedu senátu“,a to na základe „Opatrenia predsedu Krajského súdu 1 SprO 815/2014 zo dňa 26. 6. 2014 v súvislosti s rozhodovaním vo väzobnej agende počas dovolenkového obdobia“. Z tohtodôvodu bola vec sťažovateľa, ktorá napadla v tomto období (prvá polovica augusta 2014)pridelená náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne do senátu „8 Tpo“.

Pokiaľ teda sťažovateľ vidí porušenie základného práva na zákonného sudcu v tom,že v jeho väzobnej veci, t. j. týkajúcej sa osobnej slobody nekonal a nerozhodoval senát „4Tpo“,   ktorému   v príslušnom   období   bol   pozastavený   nápad,   a   to   za   účasti   sudkynespravodajkyne JUDr. Martiny Zeleňákovej, ktorá v tom čase čerpala riadnu dovolenku,ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojimi argumentmi uvedenými v sťažnosti žiadnymdostatočným spôsobom hodnoverne nepreukázal také kvalifikované porušenie zákonnýchani   iných   pravidiel   upravujúcich   prideľovanie   väzobných   vecí   do   jednotlivých   senátovkrajského   súdu,   ktoré   by   malo   za   následok   porušenie   jeho   základných   práv.   Naopak,ústavným   súdom   zistené   skutočnosti   nasvedčujú   tomu,   že   vo   veci   sťažovateľa   vedenejkrajským   súdom   pod   sp.   zn.   8   Tpo   13/2014   konal   21. augusta   2014   zákonný   senátv zákonnom zložení, a teda k porušeniu základného práva na zákonného sudcu, resp. nebyťodňatý zákonnému sudcovi nedošlo. Pridelenie veci konajúcemu senátu prebehlo v súlades vopred určenými pravidlami uvedenými v rozvrhu práce krajského súdu, ktorého súčasťoubolo aj príslušné opatrenie predsedu krajského súdu.

Prihliadajúc na uvedené neprichádza do úvahy iné, len vysloviť záver, že sťažnosťsťažovateľa je vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušenímzákladného práva na zákonného sudcu (nebyť odňatý zákonnému sudcovi) a označenýmuznesením   krajského   súdu   č.   k.   8   Tpo   13/2014-164   z 21.   augusta   2014   zjavneneopodstatnenou, preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, stalo sa právne bezpredmetným zaoberaťsa ďalšími v petite sťažnosti uvedenými požiadavkami sťažovateľa, rozhodovanie o ktorýchje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomtoprípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015