SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 417/2015-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, advokátska kancelária,Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia základného právanebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 8 Tpo13/2014-164 z 21. augusta 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola14. októbra 2014 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základnéhopráva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalejlen „listina“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)č. k. 8 Tpo 13/2014-164 z 21. augusta 2014.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa PrezídiaPolicajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky,expozitúry Východ Košice (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-91/NKA-PZ-VY-2012zo 4. apríla 2014 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za pokračovací zločin legalizáciepríjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. b)zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len„Trestný zákon“) s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona formouspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a iné.
Uznesením Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) č. k. 0 Tp 130/2014-19z 5. apríla 2014 bol sťažovateľ v tejto trestnej veci z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c)zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestnýporiadok“) vzatý do väzby. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažnosť Krajská prokuratúrav Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“), o ktorej krajský súd uznesenímsp. zn. 4 Tpo 5/2014 zo 6. mája 2014 v zložení senátu: predseda senátu JUDr. MartinaZeleňáková (referujúca sudkyňa spravodajkyňa) a̶ ⬛⬛⬛⬛ sudcovia JUDr. Peter Tobiaša JUDr. Monika Halkociová rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestnéhoporiadku zamietol.
Sťažovateľ následne 23. júna 2014 požiadal o prepustenie z väzby na slobodu.Jeho žiadosti však prokurátor vykonávajúci dozor nad prípravným konaním nevyhovel,preto ju predložil okresnému súdu na rozhodnutie. Okresný súd sa nepovažoval za príslušnýna konanie v tejto veci, preto žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na sloboduuznesením č. k. 0 Tp 130/2014-83 z 3. júla 2014 postúpil Okresnému súdu LiptovskýMikuláš. Proti rozhodnutiu o postúpení veci podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský súdv senáte, ktorého predsedníčkou a zároveň sudkyňou spravodajkyňou bola opäťJUDr. Martina Zeleňáková, rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súduuznesením sp. zn. 4 Tpo 13/2014 z 23. júla 2014 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestnéhoporiadku v celom rozsahu zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Vzhľadom na uvedené okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 130/2014 zo 4. augusta2014 podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, keďže dôvod väzby podľa § 71 ods. 1písm. c) Trestného poriadku naďalej existoval, nahradil väzbu sťažovateľa dohľadomprobačného a mediačného úradníka a prepustil ho na slobodu.
Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok krajská prokuratúra, o ktoromkrajský súd uznesením sp. zn. 8 Tpo 13/2014 z 21. augusta 2014 v zložení senátu: predsedaJUDr. František Mozner a sudcovia JUDr. Peter Revák (referujúci sudca – spravodajca)a JUDr. Monika Halkociová rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestnéhoporiadku uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 zo 4. augusta 2014 zrušila zároveň podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku sám žiadosť sťažovateľa o prepusteniez väzby na slobodu zamietol.
Podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 8 Tpo 13/2014z 21. augusta 2014 porušil jeho základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovizaručené čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a svoje presvedčenie odôvodnil takto:„Podľa bodu 2.3 rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove väzobné veci zapisované do registrov Tpo a Tos, v ktorých už krajský súd konal, sa po ich opätovnom predložení pridelia senátu, predsedom ktorého je sudca, ktorý bol v pôvodnom konaní sudcom spravodajcom. Ak pôvodný sudca spravodajca nie je predsedom senátu, vec sa pridelí senátu, členom ktorého je tento sudca, ktorý v tejto veci bude opäť sudcom spravodajcom. Ak je vo veci viac sudcov spravodajcov, pridelí sa senátu, predsedom alebo členom ktorého je posledný sudca spravodajca. To neplatí, ak poslednému sudcovi spravodajcovi bola vec pridelená postupom podľa bod 2.4. písm. a), d).
Podľa bodu 2.4 vec bude pridelená bez využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR senátu, predseda ktorého je sudca, ktorý má v príslušnom týždni pohotovosť
a) ak napadla vec, v ktorej bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby,
b) keď sa koná na verejnom zasadnutí o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí do väzby,
c) ak sa koná o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby v konaní podľa § 204 ods. 1 Tr. por.,
d) ak sa má rozhodnúť o vylúčení sudcu pre prípravné konanie. Zákonným sudcom sťažovateľa je predsedníčka senátu a sudkyňa spravodajkyňa JUDr. Martina Zeleňáková.
Preto pokiaľ vo veci rozhodol iný sudca, bolo porušené základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi...
Po opätovnom predložení veci na krajský súd nebol dôvod na postup podľa bodu 2.4 písm. a, d) rozvrhu práce, pretože nešlo o prípad, aby išlo o vec, v ktorej bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby alebo sa malo rozhodnúť o vylúčení sudcu pre prípravné konanie...“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti naďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné práva sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 8. 2014, č. k. 8 Tpo 13/2014-164- porušené bolo. Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. 8. 2014, č. k. 8 Tpo 13/2014-164- zrušuje.
Prepúšťa sťažovateľa ihneď na slobodu. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 284,08 €, ktoré je mu Krajský súd v Prešove povinný uhradiť na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Zároveň sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd podľa § 26 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) považoval jeho vec za naliehavú.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavnýsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľatohto ustanovenia môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktorénemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekýmzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom všeobecnéhosúdu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právomalebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavneneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaníktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva aleboslobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 80/2010,IV. ÚS 71/2012, III. ÚS 77/05, III. ÚS 80/2010, III. ÚS 122/2012).
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom nazačatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavnéhosúdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhuna začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorejsťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákonao ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiskapožiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd preto môže rozhodnúť len o tom,čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorýoznačil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05,III. ÚS 2/05).
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd za predmet sťažnosti považoval namietanéporušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, a to uznesením krajského súdu č. k. 8 Tpo 13/2014-164z 21. augusta 2014, ktoré malo spočívať v tom, že o sťažnosti krajskej prokuratúry protirozhodnutiu okresného súdu o nahradení väzby sťažovateľa dohľadom probačnéhoa mediačného úradníka a jeho prepustení z väzby na slobodu rozhodol krajský súd v senáte,ktorý nebol vo veci podľa názoru sťažovateľa zákonným.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.
Ústavný súd v prvom rade pripomína, že konanie pred všeobecnými súdmi, ktoréhovýsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, inicioval sťažovateľ podaním žiadostio prepustenie z väzby na slobodu, následkom čoho je potrebné napadnuté rozhodnutiepovažovať za rozhodnutie o osobnej slobode. Sťažovateľ v súvislosti s týmto rozhodnutímnamieta porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy (resp. čl. 38 ods. 1listiny). Z judikatúry ústavného súdu ale vyplýva, že osobná sloboda a jej ochranasú predmetom čl. 17 ústavy (prípadne čl. 8 listiny). Ústavný súd už v minulosti konštatoval,že v ustanoveniach čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa práva na osobnú slobodu (čl. 17ods. 1 ústavy) je obsiahnuté aj právo byť pozbavený slobody iba z dôvodov a spôsobom,ktorý ustanoví zákon, ako aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom by súdneodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenieobvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobunevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania (obdobnenapr. III. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, I. ÚS 69/08).
Ak teda sťažovateľ v tejto veci namietal porušenie svojho základného práva nebyťodňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny, javí sajeho sťažnosť ako zjavne neopodstatnená, pretože tieto ustanovenia ústavy a listiny saaplikujú pri rozhodovaní vo veci samej a neaplikujú sa na rozhodovanie všeobecného súduo väzbe, keďže špeciálne ustanovenia čl. 17 ústavy (čl. 8 listiny) týkajúce sa osobnejslobody obsahujú jej základné hmotné a procesné atribúty vrátane práva na spravodlivésúdne konanie a v jeho rámci aj na zákonného sudcu (pozri napr. IV. ÚS 500/2011,I. ÚS 445/2014, uznesenie z predbežného prerokovania č. k. III. ÚS 207/2014-25z 18. marca 2014). Z uvedeného dôvodu je sťažnosť sťažovateľa zjavne neopodstatnená,čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napriek uvedenému v snahe vyhnúť sa prílišnému formalizmu preskúmalsťažnosť sťažovateľa aj z hľadiska jej merita, t. j. či skutočne o sťažnosti krajskej prokuratúryproti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 zo 4. augusta 2014 rozhodol krajskýsúd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Tpo 13/2014 v zákonnom zložení senátu.
Sťažovateľ tvrdí, že v jeho trestnej veci bola v rámci konania druhostupňového súduzákonnou sudkyňou JUDr. Martina Zeleňáková ako sudkyňa spravodajkyňa, ktorej vec bolaprvýkrát pridelená a ktorá zároveň bola v danom čase predsedníčkou senátu krajského súdu„4 Tpo“.
Podľa rozvrhu práce krajského súdu na rok 2014 v znení, ako ho cituje sťažovateľ,„väzobné veci zapisované do registrov Tpo a Tos, v ktorých už krajský súd konal, sa po ich opätovnom predložení pridelia senátu, predsedom ktorého je sudca, ktorý bol v pôvodnom konaní sudcom spravodajcom. Ak pôvodný sudca spravodajca nie je predsedom senátu, vec sa pridelí senátu, členom ktorého je tento sudca, ktorý v tejto veci bude opäť sudcom spravodajcom. Ak je vo veci viac sudcov spravodajcov, pridelí sa senátu, predsedom alebo členom ktorého je posledný sudca spravodajca. To neplatí, ak poslednému sudcovi spravodajcovi bola vec pridelená postupom podľa bod 2.4. písm. a), d).“.
Podľa ďalšieho ustanovenia rozvrhu práce krajského súdu na rok 2014, ktorésťažovateľ vo svojej sťažnosti neuvádza a ktoré je označené ako Pracovná pohotovosť (pozrijeho druhý odsek, strana 23) „V záujme zabezpečenia plynulého a včasného rozhodovania väzobných vecí v období justičných prázdnin v mesiacoch júl a august vydá predseda súdu... osobitné opatrenie upravujúce prideľovanie týchto vecí v danom období. Toto opatrenie sa stáva súčasťou rozvrhu práce.“.
Týmto osobitným opatrením bolo opatrenie pod sp. zn. 1 SprO/815/2014z 26. júna 2014, ktoré bolo vydané „Za účelom zabezpečenia bezodkladného konania a rozhodovania vo väzobných veciach, ktoré napadnú krajskému súdu v období od 30. 6. 2014 do 2. 9. 2014...“, a podľa relevantnej časti ktorého „Do súdneho oddelenia Tpo (v poradí nad 1000) sa mechanicky zapisujú sťažnosti proti rozhodnutiam okresného súdu podľa § 72 ods. 3 Tr. por. a podľa § 76 ods. 3 Tr. por. Tieto veci sa prideľujú tak, že o sťažnostiach bude rozhodovať sudca, ktorý má pohotovosť v príslušnom týždni, kedy sa koná verejné zasadnutie pri neakceptovaní návrhu prokurátora na vzatie do väzby... Veci, v ktorých bolo podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty trvania väzby, sa pridelia sudcovi, ktorý má v príslušnom týždni pohotovosť. Nápad ostatných vecí registra Tpo, ktoré sa prideľujú prostredníctvom elektronickej podateľne, sa riadi opatrením ako pri zapisovaní do registra Tos.“. Podľa ustanovenia týkajúceho sa zapisovania vecído registra Tos „Veci, ktoré napadnú do registra Tos, sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom prostredníctvom elektronickej podateľne...“.
V závere opatrenia predsedu krajského súdu sp. zn. 1 SprO/815/2014 z 26. júna 2014je uvedené, že „Tento osobitný spôsob prideľovania vecí sa týka iba sudcov, ktorí v príslušnom týždni, ak napadne vec, čerpajú riadnu dovolenku...“.
Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd pod sp. zn. 1 SprO 981/2014 na základežiadosti podpredsedu krajského súdu z 29. júla 2014 pozastavil nápad na trestnom úsekuv senáte „4 Tpo“, predsedníčkou ktorého bola JUDr. Martina Zeleňáková,a to od 29. júla 2014 do 28. augusta 2014 z dôvodu čerpania dovolenky „predsedu senátu“,a to na základe „Opatrenia predsedu Krajského súdu 1 SprO 815/2014 zo dňa 26. 6. 2014 v súvislosti s rozhodovaním vo väzobnej agende počas dovolenkového obdobia“. Z tohtodôvodu bola vec sťažovateľa, ktorá napadla v tomto období (prvá polovica augusta 2014)pridelená náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne do senátu „8 Tpo“.
Pokiaľ teda sťažovateľ vidí porušenie základného práva na zákonného sudcu v tom,že v jeho väzobnej veci, t. j. týkajúcej sa osobnej slobody nekonal a nerozhodoval senát „4Tpo“, ktorému v príslušnom období bol pozastavený nápad, a to za účasti sudkynespravodajkyne JUDr. Martiny Zeleňákovej, ktorá v tom čase čerpala riadnu dovolenku,ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojimi argumentmi uvedenými v sťažnosti žiadnymdostatočným spôsobom hodnoverne nepreukázal také kvalifikované porušenie zákonnýchani iných pravidiel upravujúcich prideľovanie väzobných vecí do jednotlivých senátovkrajského súdu, ktoré by malo za následok porušenie jeho základných práv. Naopak,ústavným súdom zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že vo veci sťažovateľa vedenejkrajským súdom pod sp. zn. 8 Tpo 13/2014 konal 21. augusta 2014 zákonný senátv zákonnom zložení, a teda k porušeniu základného práva na zákonného sudcu, resp. nebyťodňatý zákonnému sudcovi nedošlo. Pridelenie veci konajúcemu senátu prebehlo v súlades vopred určenými pravidlami uvedenými v rozvrhu práce krajského súdu, ktorého súčasťoubolo aj príslušné opatrenie predsedu krajského súdu.
Prihliadajúc na uvedené neprichádza do úvahy iné, len vysloviť záver, že sťažnosťsťažovateľa je vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným porušenímzákladného práva na zákonného sudcu (nebyť odňatý zákonnému sudcovi) a označenýmuznesením krajského súdu č. k. 8 Tpo 13/2014-164 z 21. augusta 2014 zjavneneopodstatnenou, preto ju ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeako zjavne neopodstatnenú.
Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, stalo sa právne bezpredmetným zaoberaťsa ďalšími v petite sťažnosti uvedenými požiadavkami sťažovateľa, rozhodovanie o ktorýchje podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomtoprípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2015