znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 417/08-14

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z.,... toho času vo výkone trestu, ktorou namietal porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 18 C 41/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra 2008 doručená sťažnosť M. Z. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   o   ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 18 C 41/2007.

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred   ústavným   súdom   a   vyplnené   potvrdenie   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových pomeroch.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   predložených   sťažovateľom   vyplýva,   že   v   označenej právnej   veci   evidovanej   okresným   súdom   dosiaľ   nebol   od   podania   návrhu   na   ochranu osobnosti, t. j. od 21. augusta 2007 vykonaný žiaden právne relevantný procesný úkon (vôbec nebol určený termín pojednávania a nebol vykonaný žiadny dôkazný prostriedok), a to aj napriek tomu, že od podania návrhu už uplynulo takmer 15 mesiacov.

Sťažovateľ podal 8. októbra 2008 aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ktorú predsedníčka okresného súdu uznala ako dôvodnú.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ 8. októbra 2008 doručil predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   na   ktorú   mu   odpovedala vyjadrením sp. zn. Spr. 2272/08 zo 16. októbra 2008. V tomto podaní okrem iného uviedla:«Nahliadnutím do   spisového materiálu   sp.   zn.   18C   41/2007   som zistila,   že v predmetnej veci boli uskutočnené tieto procesné úkony:

Dňa 01. 08. 2007 doručený súdu návrh na začatie konania. Dňa 06. 09. 2007 a dňa 08. 10. 2008 doručené súdu podanie navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené musím konštatovať, že súd vo veci nevykonal žiadny procesný   úkon,   čo   možno   považovať   za   objektívny   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu   ako   aj   nedostatočným   personálnym   obsadením   sudcov   na civilnom   úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „18C"   a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 18C sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Vzhľadom na vyššie uvedené môžem konštatovať, že v uvedenom období vznikol objektívny   prieťah   v   predmetnom   konaní,   a   preto   som   vyhodnotila   Vašu sťažnosť za dôvodnú a zároveň mi dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnila. Subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnancov súdu, zistené nebolo. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som požiadala zákonného   sudcu   a   vyššieho   súdneho   úradníka, aby   pokračovali   v   konaní,   tak   aby nedochádzalo   k   prieťahom   v   konaní   zo   strany   súdu. Vybavenie   veci   budem   priebežne sledovať.»

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k názoru, že hoci sťažovateľ podal predtým, ako sa obrátil na ústavný súd (3. novembra 2008), sťažnosť na prieťahy v konaní (október 2008), takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažovateľom aj so zreteľom na to, že odpoveď na jeho sťažnosť mu bola doručená   iba   koncom   októbra   2008,   nepredstavuje   dostatočný   časový   priestor na poskytnutie možnosti napadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou.   Okresný súd navyše vo svojom   vyjadrení ubezpečil sťažovateľa, že vec bude naďalej sledovať, aby k zbytočným prieťahom už nedochádzalo.

Vychádzajúc   z   uvedeného,   ako   aj   zo   svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd zastáva názor, že podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla   mať,   ak   by   predsedníčka   okresného   súdu   dostala   primeranú   lehotu   na   prijatie opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní   (m.   m.   IV. ÚS   278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008