znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 416/2013-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., H., Česká republika, a akad. mal. a soch. M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základných   práv   zaručených   Ústavou   Slovenskej   republiky, Listinou   základných   práv   a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co 1/2013 z 28. februára 2013 vo „výroku o náhrade trov odvolacieho konania a v rozsahu potvrdenia rozhodnutia súdu I. stupňa“ a uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 7 C 157/2001 z 18. mája 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., a akad. mal. a soch. M. T.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2013 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď., a akad. mal. a soch. M. T. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   v   odôvodnení   sťažnosti   namietali   porušenie   svojich   základných   práv   vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie ich   záležitosti   v   primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 13 dohovoru uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co 1/2013 z 28. februára 2013 vo „výroku o náhrade trov odvolacieho   konania   a v rozsahu   potvrdenia   rozhodnutia   súdu   I.   stupňa“   a   uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 157/2001 z 18. mája 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR/16/2012 a jeho uznesením z 2. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu“).

Sťažovatelia   vo   svojej   neprehľadnej   a   chaotickej   sťažnosti   na   20   stranách s priloženým prílohami v počte 53 ks opisujú priebeh súdneho konania pred súdmi, ktoré vyústilo   do   podľa   nich   nespravodlivých   rozhodnutí   o   trovách   konania   a   uvedenými napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a okresného súdu boli zaviazaní zaplatiť trovy konania   odporcom   v   druhom   a   treťom   rade   spolu   v   sume   68   286,96   €.   Okrem   toho namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy od vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 365/09 zo 17. júna 2010.

V   prílohách   k   sťažnosti   sťažovatelia   zaslali   ústavnému   súdu   aj   napadnuté rozhodnutia (body 3 a 4) a kópie dovolania a mimoriadneho dovolania, ktoré v tejto veci podali na všeobecných súdoch a Generálnej prokuratúre Slovenskej republike (body 5 a 6). Ich sťažnosť obsahuje až dva zhodné petity (návrhy rozhodnutí) a na s. 6 a s. 20 zhodne sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«1. Ústavný súd SR v zmysle § 52 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. odkladá vykonateľnosť rozhodnutia - Krajského sudu Bratislava sp. zn. 3 Co 1/2013-1461 zo dňa 28. 2. 2013.

2. Ústavný súd SR „Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3 Co 1/2013- 1461 zo dňa 28. 2. 2013 zrušuje vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a v rozsahu potvrdenia rozhodnutia súdu 1 stupňa, zrušuje aj Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 7 C 157/2001-1262 zo dňa 18. 5. 2011 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III. na ďalšie konanie.“ (Pokiaľ je to možné, tak u inej samosudkyne, či samosudcu).

3. Alternatívne pre prípad, že Ústavný súd SR nezruší porušujúce uznesenia, prizná za spôsobené prieťahy sťažovateľom finančné zadosťučinenie, každému vo výške 50.000,- Eur., na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. H., vedený v S., a. s., číslo účtu... v lehote do 60 dní od doručenia nálezu Ústavného súdu SR.

4. Alebo ak k zadosťučineniu dôjde zrušením oboch práva porušujúcich rozhodnutí, finančné zadosťučinenie ÚS neprizná.

5.   Sťažovateľom prizná náhradu trov právneho zastúpenia...   spolu 419,84 Eur..., ktoré sú porušovatelia I. a II. povinní spoločne a nerozdielne uhradiť na účet právneho zástupcu   sťažovateľov   JUDr.   J.   H...   do   jedného   mesiaca   odo   dňa   právoplatnosti   tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy, ktorú poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých je sťažovateľ uplatňujúci ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpený advokátom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľov   sa   vyznačuje   zmätočnosťou   svojho obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísanej náležitosti sťažnosti požadovanej   ustanovením   §   20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde,   ktorou   je   logické, kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľov takáto   kvalita   zjavne   chýba,   pretože   tí   v   sťažnosti   žiadnym   spôsobom   neodôvodnili porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 47 ods. 3 ústavy a tiež porušenie čl. 12 ods.   2 ústavy a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu (tieto články len citujú), a tiež odôvodnenie sťažnosti, v ktorom označujú ako porušovateľov krajský súd a okresný súd, nie je zosúladené s petitom ich sťažnosti.

Návrh na rozhodnutie nie je tiež vykonateľný, t. j. neobsahuje podstatnú náležitosť, a to presné a riadne označenie základných práv a slobôd, ktoré mali byť podľa tvrdenia sťažovateľov porušené [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde] a ktorým konkrétnym porušovateľom, čo je základnou náležitosťou na to, aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ich návrhu,   pričom   alternatívne   žiadajú   od   ústavného   súdu,   aby   priznané   finančné zadosťučinenie   ústavný   súd   zaslal   na   účet   právneho   zástupcu,   čo   v   sťažnosti   žiadnym spôsobom tiež neodôvodnili.

Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľov neobsahuje jasný, zrozumiteľný a vykonateľný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu   domáha   (§   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde),   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne,   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom   pre   rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci, a tiež petit nie je zosúladený s odôvodnením sťažnosti.

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľov,   nie   je   povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup slúži inštitút   povinného   právneho zastúpenia v   konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov advokátom konštatuje, že ich sťažnosť také nedostatky náležitostí predpísaných ústavou a zákonom o ústavnom súde vykazuje, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   (obdobne   napr. III. ÚS 210/2010, I. ÚS 584/2012, III. ÚS 571/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013