znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 416/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., vedené pod sp. zn. Rvp 9763/2012 až sp. zn. Rvp 9837/2012, zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o.,   B.,   v mene   ktorej   koná   konateľ   a   advokát   doc.   JUDr.   B.   F.,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12 Er 916/2008 z 27. januára 2012, sp. zn. 9 Er 1184/2009, sp. zn. 9 Er 621/2008 z 2. januára 2012, sp. zn. 12 Er 14/2009 z 20. januára 2012, sp. zn. 13 Er 98/2010 zo 16. januára 2012, sp. zn. 9 Er 838/2007 z 5. januára 2012, sp. zn. 13 Er 27/2009   z   27.   januára 2012,   sp.   zn. 10 Er   1015/2010   z 27. januára 2012,   sp.   zn.   9   Er 127/2009 z 2. januára 2012, sp. zn. 12 Er 970/2008 z 24. februára 2012, sp. zn. 9 Er 9/2008 z 2. januára 2012, sp. zn. 17 Er 907/2008 z 28. februára 2012, sp. zn. 12 Er 25/2008 z 24. februára 2012, sp. zn. Er 156/2009 z 13. februára 2012, sp. zn. 12 Er 618/2007 z 8. februára 2012, sp. zn. 14 Er 890/2010 z 1. marca 2011, sp. zn. 13 Er 772/2007 zo 7. februára 2012, sp. zn. 14 Er 605/2011 z 27. decembra 2012, sp. zn. 17 Er 670/2012 z 8. februára 2012, sp. zn. 10 Er 1146/2010 zo 6. februára 2012, sp. zn. 9 Er 294/2008 z 2. januára 2012, sp. zn. 9 Er 869/2009 z 5. januára 2012, sp. zn. 9 Er 772/2007 zo 4. januára 2012, sp. zn. 12 Er 889/2010 zo 6. februára 2012, sp. zn. 12 Er 476/2007 z 9. februára 2012, sp. zn. 9 Er 617/2007   zo 4. januára 2012,   sp.   zn.   12   Er   895/2008 z 27.   januára 2012,   sp.   zn.   9   Er 1059/2009 z 12. januára 2012, sp. zn. 13 Er 894/2008 z 20. januára 2012, sp. zn. 9 Er 669/2009 z 5. januára 2012, sp. zn. 21 Er 617/2007 zo 17. februára 2012, sp. zn. 17 Er 129/2009 zo 7. februára 2012, sp. zn. 13 Er 1047/2008 zo 7. februára 2012, sp. zn. 9 Er 701/2008 zo 4. januára 2012, sp. zn. 12 Er 388/2011 z 3. februára 2012, sp. zn. 12 Er 731/2009, sp. zn. 8 Er 891/2009 z 5. januára 2012, sp. zn. 14 Er 10/2010 z 1. marca 2012, sp. zn. 13 Er 939/2008 z 2. februára 2008, sp. zn. 9 Er 643/2008, sp. zn. 9 Er 15/2009 zo 4. januára 2012, sp. zn. 13 Er 157/2004 z 27. februára 2012, sp. zn. 13 Er 36/2009 z 3. februára 2012, sp. zn. 13 Er 970/2008 zo 7. februára 2012, sp. zn. 14 Er 590/2008 z 23. februára 2012, sp. zn. 14 Er 59/2011, sp. zn. 14 Er 1047/2008 z 23.feburára 2012, sp. zn. 17 Er 456/2009 z 13. marca 2012, sp. zn. 14 Er 959/2008 z 23. februára 2012, sp. zn.41 CoE 117/2012 z 23. mája 2012, sp. zn. 14 Er 387/2011 z 29. februára 2012, sp. zn. 9   Er   14/2009   zo   4.   januára   2012,   sp.   zn.12   Er   15/2009   z   20.   januára   2012, sp. zn. 43 CoE   97/2012   z   15.   mája   2012,   sp.   zn.   9   Er   867/2009   z   5.   januára   2012, sp. zn. 9 Er 699/2008, sp. zn. 17 Er 497/2008 z 28. februára 2012, sp. zn. 13 Er 528/2004 z 27. februára 2012, sp. zn. 14 Er 770/2007 z 22. februára 2012, sp. zn. 13 Er 29/2009 z 3. februára   2012,   sp.   zn.   9   Er   170/2008   z   12.   januára   2012,   sp.   zn.10   Er   442/2010 zo 6. februára 2012, sp. zn.10 Er 363/2009, sp. zn. 12 Er 811/2009 z 13. februára 2012, sp. zn. 12 Er 1003/2008 z 27. januára 2012, sp. zn. 12 Er 255/2008 z 24. januára 2012, sp. zn. 13 Er 488/2004 z27. februára 2012, sp. zn. 14 Er 199/2008 z 24. februára 2012, sp. zn. 13 Er 48/2004 z 24. februára 2012, sp. zn. 14 Er 898/2008 z 23. februára 2012, sp. zn. 14 Er 466/2008 z 23.feburára 2012, sp. zn.13 Er 704/2007 zo 7. februára 2012, sp. zn. 14 Er 714/2011 z 27.decembra 2011, sp. zn. 9 Er 944/2007 z 5. januára 2012, sp. zn. 14   Er   47/2011   z   1.   marca   2012,   sp.   zn.13   Er   890/2004   z   27.   februára   2012 a sp. zn. 14 Er 60/2011 z 29. februára 2012 a postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE 130/2012 z 11. apríla 2012, sp. zn. 14 CoE 102/2012 z 11. apríla   2012,   sp.   zn. 2 CoE 123/2012 z 28.   marca   2012,   sp.   zn. 2 CoE   101/2012 z 28. marca 2012, sp.   zn. 1 CoE 116/2012 z 21. marca 2012, sp. zn. 1 CoE 136/2012 z 21. marca 2012, sp. zn. 14 CoE 121/2012 z 11. apríla 2012, sp. zn. 14 CoE 157/2012 z 23. apríla 2012, sp. zn. 1 CoE 137/2012 z 24. apríla 2012, sp. zn. 16 CoE 129/2012 z 10. mája 2012, sp. zn. 41 CoE 43/2012 z 18. apríla 2012, sp. zn. 41 CoE 88/2012 z 18. apríla 2012, sp. zn. 41 CoE 94/2012 z 18. apríla 2012, sp. zn. 1 CoE 180/2012 z 24. apríla 2012, sp. zn. 14 CoE 133/2012 zo 16. apríla 2012, sp. zn. 16 CoE 141/2012 z 23. mája 2012, sp. zn. 16 CoE 130/2012 z 23. mája 2012, sp. zn. 41 CoE 44/2012 z 18. apríla 2012, sp. zn. 14 CoE 145/2012 z 23. apríla 2012, sp. zn. 15 CoE 104/2012 z 29. mája 2012, sp. zn. 1   CoE   152/2012   z   24.   apríla   2012,   sp.   zn.   1   CoE   188/2012   z   24.   apríla   2012, sp. zn. 1 CoE   135/2012   z   24.   apríla   2012,   sp.   zn.   1   CoE   181/2012   z   22.   mája   2012, sp. zn. 2 CoE   171/2012   z   30.   apríla   2012,   sp.   zn.   1   CoE   187/2012   z   22.   mája   2012, sp. zn. 1 CoE   175/2012   z   22.   mája   2012,   sp.   zn.   2   CoE   167/2012   z   30.   apríla   2012, sp. zn. 41   CoE   70/2012   z   18.   apríla   2012,   sp.   zn.   2   CoE   152/2012   z   30.   apríla   2012, sp. zn. 15 CoE   98/2012   z   29.   mája   2012,   sp.   zn.   2   CoE   170/2012   z   30.   apríla   2012, sp. zn. 2 CoE   183/2012   z   30.   apríla   2012,   sp.   zn.   2   CoE   146/2012   z   30.   apríla   2012, sp. zn. 1 CoE   153/2012   z   24.   apríla   2012,   sp.   zn.   13   CoE   62/2012   z   22.   mája   2012, sp. zn. 14 CoE 140/2012 z 13. apríla 2012, sp. zn. 16 CoE 139/2012 z 23. mája 2012, sp. zn. 1   CoE   163/2012   z   22.   mája   2012,   sp.   zn.   43   CoE   82/2012   z   15.   mája   2012, sp. zn. 43 CoE   61/2012   z   15.   mája   2012,   sp.   zn.   15   CoE   106/2012   z   31.   mája   2012, sp. zn. 14   CoE   174/2012   z   21.   mája   2012,   sp.   zn.   43   CoE   81/2012   z   15.   mája   2012, sp. zn. 43 CoE 137/2012 z 15. mája 2012, sp. zn. 43 CoE 138/2012 z 15. mája 2012, sp. zn. 14 CoE 188/2012 z 21. mája 2012, sp. zn. 14 CoE 198/2012 z 21. mája 2012, sp. zn. 41   CoE   118/2012   z   23.   mája   2012,   sp.   zn.   43   CoE   74/2012   z   15.   mája   2012, sp. zn. 43   CoE   89/2012   z   15.   mája   2012,   sp.   zn.   2   CoE   184/2012   z   29.   mája   2012, sp. zn. 1 CoE   199/2012   z   30.   mája   2012,   sp.   zn.   1   CoE   237/2012   z   30.   mája   2012, sp. zn. 16 CoE   131/2012   z 31.   mája   2012,   sp.   zn.   41   CoE   109/2012   z 23.   mája 2012, sp. zn.43   CoE   63/2012   z   15.   mája   2012,   sp.   zn.   16   CoE   155/2012   z   31.   mája   2012, sp. zn. 16   CoE   154/2012   z   31.   mája   2012,   sp.   zn.43   CoE   91/2012   z   15.   mája   2012, sp. zn. 2 CoE   172/2012   z   29.   mája   2012,   sp.   zn.   1   CoE   231/2012   z   30.   mája   2012, sp. zn. 43 CoE   129/2012   z   15.   mája   2012,   sp.   zn.   14   CoE   187/2012   z 21.   mája 2012, sp. zn. 14   CoE   176/2012   z   1.   júna   2012,   sp.   zn.   17   CoE   112/2012   z   15.   mája   2012, sp. zn.17 CoE   113/2012   z   15.   mája   2012,   sp.   zn.   43   CoE   126/2012   z   15.   mája   2012, sp. zn. 43   CoE   75/2012   z   15.   mája   2012,   sp.   zn.   43   CoE   65/2012   z   15.   mája   2012, sp. zn. 1 CoE   250/2012   z   30.   mája   2012,   sp.   zn.   1   CoE   238/2012   z   30.   mája   2012 a sp. zn. 1 CoE 232/2012 z 30. mája 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9763/2012 až sp. zn. Rvp 9837/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 416/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp.   zn.   Rvp   9763/2012   až   sp.   zn.   Rvp   9837/2012,   ktorými   namieta   porušenie   svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   spojení   s postupom   a uznesením   Okresného   súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) špecifikovaných a označených v úvode sťažnosti (ďalej aj   „napadnuté   rozhodnutia   krajského   súdu“   alebo aj   „napadnuté   rozhodnutia   okresného súdu“).

Zo   75   sťažností   sťažovateľky   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej podnikateľskej   činnosti   zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov. Sťažovateľka poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní   vrátiť   podľa   podmienok   dojednaných   v   úverových   zmluvách.   Vzhľadom   na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce aj rozhodcovskú   doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania   pred   ňou   zvoleným   rozhodcovským   súdom   –   spoločnosťou   S.,   a.   s.,   B. Rozhodcovské rozsudky tohto súdu boli exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe poverení udelených okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúciu.

V   priebehu   exekučného   konania   okresný   súd   napadnutými   uzneseniami   vyhlásil exekúciu   za   neprípustnú   a zastavil   ju.   Krajský   súd   svojimi   napadnutými   rozhodnutiami potvrdil okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   obšírnej   argumentácii   atakovala   právne   závery v rozhodovacej činnosti okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a   zároveň   poskytla ústavnému súdu na zváženie vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na jej právnu vec.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského   súdu,   zruší   napadnuté rozhodnutia   okresného a krajského súdu   a veci   vráti na ďalšie   konanie   a   prizná   jej   primerané   finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   úhradu   trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 9763/2012 až sp. zn. Rvp 9837/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   označených   základných   práv   napadnutými uzneseniami okresného súdu

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný   prostriedok   (čo   sťažovateľka   aj   využila),   a   preto   sťažnosť   v   tejto   časti   bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   tak   ako   v   iných   obdobných   sťažnostiach   sťažovateľky   doručených ústavnému súdu (napr. naposledy rozhodnutím sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012).

3.   K   namietanému   porušeniu   v   petite   sťažností   uvedených   práv   postupom a uzneseniami krajského súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského   súdu,   ktorý   potvrdil   rozhodnutia   okresného   súdu   o   vyhlásení   exekúcií za neprípustné   a   rozhodol   o   ich   zastavení,   čo   malo   mať   za   následok   porušenie   jej označených práv.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty sťažovateľky sú v podstate totožné s jej argumentmi, ktoré použila v stovkách sťažností, ktoré už riešil ústavný súd tak, že ich odmietol vo vzťahu ku krajským súdom ako zjavne neopodstatnené. Sťažovateľka označila len iné rozhodnutia krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv.

Keďže   ústavný   súd   predtým   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   podrobne analyzoval   dôvody   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažností   sťažovateľky,   nepovažoval   za potrebné   uvádzať   tie   isté   dôvody   odmietnutia,   ako   to   je   v   prípade   týchto   sťažností sťažovateľky, pretože dôvody odmietnutia sú sťažovateľke dobre známe.

V tomto smere sa pri predbežnom prerokovaní týchto sťažností ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473//2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. II. ÚS 379/2011 zo 7. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012 a naposledy I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, ako aj ďalších   rozhodnutiach   týkajúcich   sa   obdobných   sťažností   sťažovateľky,   ktoré   skončili odmietnutím   rovnakých   a   opakujúcich   sa   sťažností   sťažovateľky   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti,   pri   akceptovaní   právnych   záverov   rozhodnutí   všeobecných   súdov o vyhlásení   exekúcií   za   neprípustné   a   jej   zastavení   v   stovkách   prípadov,   pretože rozhodcovské   rozsudky   z   rôznych   dôvodov   neboli   spôsobilými   exekučnými   titulmi na vedenie exekúcii.

Ústavný súd preto jej sťažnosti bez podrobnejšej argumentácie odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   k   tomu   zdôrazňuje,   že   v   prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podaní sťažovateľky (tá dosiaľ podala ústavnému súdu viac ako 6 700 sťažností) je zarážajúce, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektovala zákon o   ústavnom   súde,   a   predkladala   naďalej   také   sťažnosti,   ktoré   neobsahujú   základné náležitosti ustanovené týmto zákonom, hoci bola na túto skutočnosť viackrát upozornená (napr.   vo   veciach   sp.   zn.   III.   ÚS   328/2012,   III.   ÚS   329/2012,   I.   ÚS   284/2012, I. ÚS 321/2012,   I.   ÚS   283/2012   a   podobne),   alebo   v   sťažnostiach   si   neoverila   fakty a uvádzala   absurdné   tvrdenia   a   údaje   (napr.   rozhodnutia   ústavného   súdu   sp.   zn. III. ÚS 303/2012 z 26. júna 2012 a sp. zn. III. ÚS 327/2012 z 10. júla 2012 a ďalšie).

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   už   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012