znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 416/08-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. L., B., zastúpeného advokátkou JUDr. O. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   a   jeho   rozsudkom č. k. 9 C 130/05-107 zo 14. decembra 2005 a postupom Krajského súdu v Bratislave a jeho rozsudkom č. k. 9 Co 268/06-183 zo 7. februára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. T. L.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2008   (po   doplnení   21.   novembra   2008)   doručená   sťažnosť   Ing.   T.   L.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. O. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len   „okresný súd“)   a jeho   rozsudkom   č.   k.   9   C   130/05-107   zo   14.   decembra   2005 a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a jeho   rozsudkom č. k. 9 Co 268/06-183 zo 7. februára 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:„Dňa   01.   06.   2005   predložil   sťažovateľ   Okresnému   súdu   Bratislava   II.   návrh na začatie   konania   v   právnej   veci   navrhovateľa:   Ing.   T.   L.,   B.   proti   odporcovi:   S.  ... na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom (príloha)

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 14. 12. 2005, po ktorom prvostupňový súd   návrh   zamietol   rozsudkom   č.   9   C   130/05-107   zo   dňa   14.   12.   2005   (príloha) s odôvodnením,   že   odporca   nebol   nositeľom   hmotnoprávnej   povinnosti,   preto   v   konaní nebol pasívne legitimovaný.

Sťažovateľ sa v zákonnej lehote odvolal proti tomuto rozsudku dňa 05. 06. 2006 (príloha)   s   odôvodnením,   že   prvostupňový   súd   nezabezpečil   sťažovateľovi   ako navrhovateľovi   spravodlivú   ochranu   jeho   práv   a   oprávnených   záujmov,   neúplné   zistil skutkový   stav   veci   v   čase   pojednávania   a   ani   nevykonal   navrhované   dokazovanie   pri predložení príslušných listinných dôkazov. Prvostupňový súd podľa nášho právneho názoru porušil viacero právnych ustanovení zákonov...

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v predmetnom spore potvrdil rozsudkom č. 9 Co 268/06-183, 1205214343 zo dňa 07. 02. 2008 (príloha) rozsudok prvostupňového súdu, bez zistenia skutočného stavu veci (v čase odvolania bol diametrálne odlišný ako bol v čase podania návrhu), ale aj bez dokazovania, sťažovateľovi bolo súdom odňaté právo na prednesenie   svojich   návrhov   i   dôkazov   a   nebolo   mu   umožnené,   aby   bol   predvolaný svedok, (štatutár, pracovník, ktorého sa vec týkala), ktorý mal takisto konať pred súdom. Sťažovateľ dňa 15. 04. 2008 predložil dovolanie (príloha) v predmetnej právnej veci (rozsudky OS BA II., KS v BA). Najvyšší súd SR svojim uznesením č. 4 Cdo 140/2008 zo dňa 26.   06.   2008   (príloha)   dovolanie   sťažovateľa   odmietol   s   odôvodnením,   že   dovolanie je procesné   neprípustné   a   deklaroval,   že   sa   vôbec   nezaoberal   vecnou   správnosťou napadnutého odvolacieho súdu...

Postupom,   konaním   a   rozhodnutím   OS   BA II, a   KS   BA   došlo   k   závislosti, jednostrannosti v rozhodovaní, vec nebola spravodlivo prejednaná pričom súdy neumožnili sťažovateľovi vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, neumožnili mu uplatniť svoje ústavné právo konať   pred   súdom,   došlo   k   zbytočným   prieťahom   v   konaní,   boli   porušené   nasledujúce ustanovenia zákonov a nebola dodržaná zásada ústnosti pri súdnych pojednávaniach... Prvostupňový súd porušil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 2 O. s. p. tým, že v danej právnej veci, keď za štát pred súdom nekonal pracovník toho   štátneho   orgánu,   ktorého   sa   vec týkala,   alebo poverený   pracovník iného štátneho orgánu. Bol prítomný iba na pojednávaní prvostupňového súdu advokát odporcu. Išlo iba o zastupovanie odporcu...

Súd porušil § 157 ods. 2 O. s. p. v tom, že nedokázal zistiť skutkový stav veci, pričom jeho   rozhodnutie   vychádzalo   z   nesprávneho   právneho   posúdenia   právnej   veci.   V   čase pojednávania dňa 14. 12. 2005 bol právny i skutkový stav veci iný aj v tom, že nešlo o škodu vzniknutú z titulu nedoplatku zvyšných 50% funkčného platu...

Zbytočné prieťahy v rozhodovaní prvostupňového súdu sú evidentné z priložených listinných dôkazov.

Odvolací   súd   svojim   postupom   a   konaním   odňal   sťažovateľovi   v súdnom   konaní možnosť konať pred týmto súdom...

Odvolací súd neumožnil sťažovateľovi predniesť a doplniť svoje prednesy, návrhy, námietky na vedenie tohto konania predsedom odvolacieho senátu, neumožnil sťažovateľovi na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu, ale ani k právnej stránke veci...

Odvolací   súd   nevykonal   žiadne   dôkazy,   nepodrobil   dokazovaniu   námietky,   ktoré sťažovateľ   uviedol   vo   svojom   odvolaní   proti   prvostupňovému   rozsudku.   Neodôvodnil, na základe akých vykonaných dôkazov si osvojil len právny názor prvostupňového súdu...“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil: „1. Základné právo Ing. T. L. priznané podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn:   9   Co   268/06   a   postupom   Okresného   súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod č. k. 9 C 130/05 porušené bolo.

2. Základné právo Ing. T. L. priznané podľa čl. 48 ods. 1, ods. 2 ústavy postupom Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   č.   k.   9   Co   268/06   a   postupom Okresného súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod č. k. 9 C 130/05 porušené bolo

3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn: 9 Co 268/06-183 zo dňa 07. 02. 2008 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. pod sp. zn: 9 C 130/05-107 zo dňa 14. 12. 2005, Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje a vec vracia na nové konanie.

4. Ing. T. L. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000.- Sk (slovom   jednostotisíc   korún   slovenských),   ktoré   sú   povinní   Okresný   súd   Bratislava   II. a Krajský   súd   v   Bratislave   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   nálezu rovným dielom.

5. Okresný súd Bratislava II. a Krajský súd v Bratislave sú povinní zaplatiť rovným dielom   trovy   právneho   zastúpenia   Ing.   T.   L.   v   sume   11   520.-   Sk   (slovom jedenásťtisícpäťstodvadsať korún slovenských) na účet právnej zástupkyne JUDr.   O.   K. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ   súčasne   žiadal   o anonymizáciu   svojich   údajov,   ako   aj   údajov   svojej právnej zástupkyne v publikovaných rozhodnutiach ústavného súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri   prerokovaní   námietok   sťažovateľa   z hľadiska   možného   porušenia   jeho základných práv podľa   čl. 46 ods.   1 a čl. 48 ods.   1 ústavy a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru postupom a rozsudkom okresného súdu č. k. 9 C 130/05-107 zo 14. decembra 2005   ústavný   súd   vychádzal   z   princípu   subsidiarity podľa čl. 127   ods.   1   ústavy.   Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Je   nepochybné,   že   proti   rozsudku   okresného   súdu   mal   sťažovateľ   právo   podať odvolanie. Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   toto   právo   využil   a   proti   prvostupňovému rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 9 Co 268/06-183 zo 7. februára 2008 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Vzhľadom   na   to,   že   na preskúmanie rozsudku   okresného   súdu   bol   v prvom   rade povolaný krajský súd, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08).

Sťažnosť   v časti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 130/05, ako aj porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   9   Co   268/06-183   zo   7.   februára   2008,   ústavný   súd odmietol ako podanú oneskorene.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená 24. októbra 2008. Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu č. k. 9 C 130/05-107 zo 14.   decembra   2005   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   9   Co   268/06-183 zo 7. februára 2008 nadobudli právoplatnosť 31. marca 2008. Z obsahu sťažnosti a jej príloh súčasne   vyplýva,   že   proti   rozsudku   odvolacieho   súdu   podal   sťažovateľ   podaním zo 14. apríla 2008 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4 Cdo 140/2008 z 26. júna 2008 tak, že ho odmietol. Z petitu   sťažnosti,   ktorá   je   východiskom   rozhodnutia   ústavného   súdu,   je   zrejmé, že sťažovateľ ani postup, ani rozhodnutie najvyššieho súdu nenamietal.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde a krajskom súde (31. marca 2008), ako aj so zreteľom na deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (24.   októbra   2008)   ústavný   súd   považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej   lehoty   (obdobne   napr.   III. ÚS 301/04,   III.   ÚS   156/06,   III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07,   III.   ÚS   269/08).   Keďže   zmeškanie   lehoty   na podanie   ústavnej   sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   bolo   bez   právneho   významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2008