znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 415/2015-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EMPRESA   NACIONAL   DEELECTRICIDAD   S.A.   Rut   91.081.000-6,   Santa   Rosa   76,   Santiago,   Chile,   zastúpenejAllen & Overy Bratislava, s. r. o., Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, v mene ktorejkoná   advokát   a   konateľ   Mgr.   Martin   Magál,   LL.M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojichzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 64/2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDAD S.A.o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2014doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EMPRESA NACIONAL DE ELECTRICIDADS.A. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“ alebo aj „Endesa“) doplnenápodaním doručeným ústavnému súdu 17. decembra 2014, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.1 ústavy a práva naspravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I   (ďalej len „okresný súd“),v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 64/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   doplnenej   podaním   doručeným   ústavnému   súdu17. decembra 2014 namietala, že okresný súd postupom v napadnutom konaní porušil ňouoznačené práva, pretože jej nepriznal procesné postavenia účastníka konania s možnosťouuplatniť odvolanie proti rozhodnutiu o vydaní predbežného opatrenia, na základe ktoréhobola „blokovaná výplata bankových záruk“ v prospech sťažovateľky.

Sťažovateľka v sťažnosti a jej prílohách okrem iného uviedla, že - «na Okresnom súde Bratislava I prebieha pod spisovou značkou 32 Cb/64/2013 konanie vo veci návrhu spoločnosti, so sídlom,,   zapísanej   v   obchodnom   registri Okresného súdu Nitra, (ďalej len Navrhovateľ), proti spoločnosti

,   konajúcej   prostredníctvom

, so sídlom

, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, (ďalej len Odporca).

- ide o jedno zo štyroch konaní, v ktorých sa Navrhovateľ (resp. v treťom z týchto konaní jeho majoritný akcionár) domáha v zásade identického predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže Odporcovi plniť spoločnosti Endesa z určitých bankových záruk. Vo všetkých štyroch prípadoch tunajší súd navrhované predbežné opatrenie na prvom stupni vydal.

- odhliadnuc od skutočnosti, že opakované vydávanie v zásade identických predbežných opatrení bolo zrejme v rozpore so zásadami lis pendens a res iudicata, je pozoruhodné aj to,   že   boli   vydané   bez   účastí   spoločnosti   Endesa.   Inými   slovami,   súd   zasiahol   do hmotnoprávneho vzťahu medzi Odporcom a spoločnosťou Endesa bez toho, aby spoločnosť Endesa bola účastníkom konania.

- tri zo štyroch predbežných opatrení boli odvolacím súdom zrušené. Všetky štyri predbežné opatrenia   sa   inštančným   postupom   dostali   pred   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky.   V prípade „prvého“ predbežného opatrenia najvyšší súd potvrdil, že spoločnosť Endesa mala mať v konaní procesné práva, vrátane práva podať odvolanie proti takémuto predbežnému opatreniu (sp. zn. 5 Obdo 24/2013). Rozhodnutie najvyššieho súdu de facto potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď ústavnú sťažnosť podanú Navrhovateľom odmietol ako zjavne neopodstatnenú (sp. zn. I. ÚS 713/2013).

-   tak   isto   aj   v   prípade   „tretieho“   predbežného   opatrenia   najvyšší   súd   judikoval,   že spoločnosť Endesa „možno považovať za účastníka pre daný úsek konania“ (sp. zn. 4 Obdo 4/2014).

- o „štvrtom“ predbežnom opatrení najvyšší súd ešte nerozhodol.

-   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   aj   rozhodnutie   ústavného   súdu   vo   veci   „prvého“ predbežného opatrenia, ktoré potvrdzujú procesné práva spoločnosti Endesa sme doložili do spisu v tunajšom konaní a konajúcej sudkyni tak musia byť známe.

- v tunajšom konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb/64/2013 bol procesný vývoj osobitne komplikovaný,   dovolíme   si   ho   preto   stručne   zhrnúť.   V   tomto   konaní   tunajší   súd   vydal „druhé“ predbežné opatrenie, ktoré bolo následne na odvolanie Odporcu a spoločnosti Endesa   odvolacím   súdom   zrušené   (sp.   zn.   8   Cob/6/2013).   Na   dovolanie   Navrhovateľa najvyšší súd odvolacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (sp. zn. 3 Obdo 50/2013). V ďalšom konaní odvolací súd predbežné opatrenie v hlavnej časti potvrdil (sp. zn. 2 Cob/299/2013).

- predmetné predbežné opatrenie blokuje výplatu bankových záruk a spoločnosti Endesa tak každým   dňom   spôsobuje   spoločnosti   Endesa   majetkovú   ujmu.   Proti   potvrdzujúcemu rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   preto   spoločnosť   Endesa   podala   dňa   24.   marca   2014 dovolanie, ktorým sa domáhala jeho zrušenia.».

Vzhľadom na to, že dovolanie sťažovateľky podané proti uzneseniu Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Cob 299/2013-510 z 11. decembra 2013 nebolookresným súdom predložené na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalejlen „najvyšší súd“), sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „I. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní č. 32 Cb/64/2013 porušené bolo.

II.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 32 Cb/64/2013   bez   zbytočného   odkladu   predložiť   dovolanie   podané   sťažovateľom   dňa 24. marca 2014 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/299/2013-510 zo dňa 11. decembra 2013 na rozhodnutie dovolaciemu súdu.“

Okrem toho sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôba právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohtoustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhupre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základnýmprávom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom dotakéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistírelevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom aleboslobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosťsťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti podľa § 25 ods.1 zákonao ústavnom súde ústavný súd zo sťažnosti, jej doplnenia, pripojených príloh a na okresnomsúde zistil, že dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k. 2 Cob 299/2013-510 z 11. decembra 2013 najvyšší súd vrátil okresnému súdu na ďalší procesný postup 4.apríla 2014.

Ústavný súd ďalej zistil, že navrhovateľ v napadnutom konaní sp. zn. 32 Cb 64/2013vzhľadom na to, že sa s odporcom dohodol na „mimosúdnom vyriešení sporu“, vzal svojnávrh na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu späť.

Na základe uvedeného okresný súd uznesením z 11. júna 2015 konanie vedené podsp.   zn.   32   Cb   64/2013   zastavil   a uznesenie   zo   4.   apríla   2013,   ktorým   bolo   nariadenépredbežné   opatrenie,   zrušil.   Uznesenie   okresného   súdu   z 11.   júna   2015   nadobudloprávoplatnosť 24. júla 2015.

Keďže   napadnuté   konanie,   v ktorom   sťažovateľka   namietala   porušenie   ňouoznačených práv z dôvodu, že jej okresný súd nepriznal v tomto konaní procesné postaveniejeho   účastníka,   právoplatne   skončilo   24.   júla   2015,   bolo   už   bez   právneho   významuo sťažnosti rozhodovať, a preto ju ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   už   ďalšími   nárokmi   v nejuplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015