znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 414/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátska kancelária,Moyzesova 34, Čadca, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanieveci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   slovenskej   republikya práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčínsp. zn. 36 Cb 36/2010 a takto

r o z h o d o l :

, o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   len   „sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   jej   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd(ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)sp. zn. 36 Cb 36/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že „podala   na   okresnom   súde   návrh na zaplatenie 7 122,08 €, ktorá vec je vedená pod č. konania 36 Cb 36/2010. Predmetom konania   je   konanie   o náhradu   škody   7 122,08   €   s príslušenstvom   proti   odporcovi Spoločnosti... Do dnešného dňa konanie pred okresným súdom Trenčín, sp. zn. 36 Cb 36/2010 nie   je   vôbec   skončené.“. Svoj   návrh   odôvodnila   tým,   že „pravdepodobným nekonaním súdu v predmetnej veci počas doby od podania návrhu v roku 2010 do súčasnej doby,   a keďže   do   dnešného   dňa   nie   je   predpoklad   právoplatného   skončenia   veci v najbližšom   období,   boli   porušené“ jej   označené   práva   postupom   okresného   súduv napadnutom   konaní.   Pri   odôvodňovaní   požadovaného   finančného   zadosťučineniasťažovateľka tiež uviedla, že „posledné pojednávanie v predmetnej veci bolo 28.06.2012, pričom znalecké dokazovanie bolo ukončené v roku 2014 a odvtedy nebol vytýčený termín pojednávania“.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v nálezevyslovil porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal jejfinančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 332,52 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí   návrhu na začatie   konania (čl. 127   ods. 1   ústavy, §   20 a   § 49a nasledujúcich zákona o   ústavnom súde). V tejto   súvislosti už ústavný súd opakovaneuviedol,   že   všeobecné   náležitosti   návrhu   musí   spĺňať   každý   návrh,   a to   tak   náležitostitýkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v prvom   rade   konštatuje,   že   odôvodnenie   sťažnosti   je   strohé,nedostatočné a zároveň aj rozporuplné. Sťažovateľka na jednej strane tvrdí, že prieťahyvznikli pravdepodobne nekonaním okresného súdu od podania návrhu do súčasnej doby,no zároveň uvádza, že posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 28. júna 2012, žeokresný   súd   nariadil   znalecké   dokazovanie,   ktoré   podľa   informácie   sťažovateľky   boloukončené v roku 2014, a že odvtedy nebolo nariadené pojednávanie. Pritom je povinnosťousťažovateľky,   najmä   ak   je   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   poskytnúťrelevantné a presné informácie, čo sa týka priebehu konania, ak napáda postup okresnéhosúdu   v napadnutom   konaní,   ktorého   je   sama   účastníkom.   Sťažovateľka   uvádza   len   rokpodania svojho návrhu bez bližšieho spresnenia, ďalej uvádza, že príčinou porušovania jejoznačených práv je pravdepodobne nečinnosť, pričom v rozpore s tým zároveň uvedie, žeokresný súd vykonal posledné pojednávanie 28. júna 2012 a ukončil znalecké dokazovaniev roku 2014, opäť bez toho, aby uviedla presný časový údaj. Vychádzajúc z uvedenéhov kontexte   toho,   že   sťažovateľka   neuviedla,   či   využila   sťažnosť   na   prieťahy   v konanív zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ústavný súd konštatuje,že posledný uvedený nedostatok sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmaťprípustnosť   sťažnosti   podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde.   V tomto   prípade   jeprípustnosť   sťažnosti   viazaná   na   vyčerpanie   právnych   prostriedkov,   ktoré   jej   zákonna ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie jesťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobínedostatočne   a   neurčito,   vytvára   priestor   pre   dohady   a   dedukcie,   čo   sa   pri   uplatnenínámietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   pripomína,   že   nedostatky   zákonom   predpísanýchnáležitostí   vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov   advokát   je   povinný   pri výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Pretože   predmetná   sťažnosť   v   predloženej   podobe   neobsahuje   náležitosti,   ktoréna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síceopísanie   relevantných   skutočností   ako   východiskový   rámec   sťažnosti   obsahovokorešpondujúci s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, kópie sťažnosti na postup súdupodľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch a odpovede okresného súdu na ňu ako predpokladprípustnosti sťažnosti v prípade namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jejsťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšíminávrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančnéhozadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania).

Nad   rámec   odôvodnenia   svojho   rozhodnutia   ústavný   súd   pripomína,   že   totorozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísanýchnáležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci   v   prípade   zotrvania   na   stanovisku,   že   postupomvšeobecného   súdu   v   označenom   konaní   dochádza   k   zbytočným   prieťahom,   predložilaústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015