SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 414/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátska kancelária,Moyzesova 34, Čadca, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republikya práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčínsp. zn. 36 Cb 36/2010 a takto
r o z h o d o l :
, o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2015doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)sp. zn. 36 Cb 36/2010 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „podala na okresnom súde návrh na zaplatenie 7 122,08 €, ktorá vec je vedená pod č. konania 36 Cb 36/2010. Predmetom konania je konanie o náhradu škody 7 122,08 € s príslušenstvom proti odporcovi Spoločnosti... Do dnešného dňa konanie pred okresným súdom Trenčín, sp. zn. 36 Cb 36/2010 nie je vôbec skončené.“. Svoj návrh odôvodnila tým, že „pravdepodobným nekonaním súdu v predmetnej veci počas doby od podania návrhu v roku 2010 do súčasnej doby, a keďže do dnešného dňa nie je predpoklad právoplatného skončenia veci v najbližšom období, boli porušené“ jej označené práva postupom okresného súduv napadnutom konaní. Pri odôvodňovaní požadovaného finančného zadosťučineniasťažovateľka tiež uviedla, že „posledné pojednávanie v predmetnej veci bolo 28.06.2012, pričom znalecké dokazovanie bolo ukončené v roku 2014 a odvtedy nebol vytýčený termín pojednávania“.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v nálezevyslovil porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal jejfinančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania v sume 332,52 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovaneuviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitostitýkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že odôvodnenie sťažnosti je strohé,nedostatočné a zároveň aj rozporuplné. Sťažovateľka na jednej strane tvrdí, že prieťahyvznikli pravdepodobne nekonaním okresného súdu od podania návrhu do súčasnej doby,no zároveň uvádza, že posledné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 28. júna 2012, žeokresný súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré podľa informácie sťažovateľky boloukončené v roku 2014, a že odvtedy nebolo nariadené pojednávanie. Pritom je povinnosťousťažovateľky, najmä ak je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, poskytnúťrelevantné a presné informácie, čo sa týka priebehu konania, ak napáda postup okresnéhosúdu v napadnutom konaní, ktorého je sama účastníkom. Sťažovateľka uvádza len rokpodania svojho návrhu bez bližšieho spresnenia, ďalej uvádza, že príčinou porušovania jejoznačených práv je pravdepodobne nečinnosť, pričom v rozpore s tým zároveň uvedie, žeokresný súd vykonal posledné pojednávanie 28. júna 2012 a ukončil znalecké dokazovaniev roku 2014, opäť bez toho, aby uviedla presný časový údaj. Vychádzajúc z uvedenéhov kontexte toho, že sťažovateľka neuviedla, či využila sťažnosť na prieťahy v konanív zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ústavný súd konštatuje,že posledný uvedený nedostatok sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmaťprípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade jeprípustnosť sťažnosti viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré jej zákonna ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie jesťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobínedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnenínámietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísanýchnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale ajprijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoréna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síceopísanie relevantných skutočností ako východiskový rámec sťažnosti obsahovokorešpondujúci s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, kópie sťažnosti na postup súdupodľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch a odpovede okresného súdu na ňu ako predpokladprípustnosti sťažnosti v prípade namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jejsťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšíminávrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančnéhozadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania).
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že totorozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákonao ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísanýchnáležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupomvšeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložilaústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015