znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 414/2012-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 9240/2012, sp. zn. Rvp 9241/2012, sp. zn. Rvp 9242/2012, sp. zn.   Rvp   9243/2012   a   sp.   zn.   Rvp   10890/2012,   sp. zn. Rvp 10891/2012,   sp.   zn.   Rvp 10892/2012 a sp. zn. Rvp 10893/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   práva   užívať   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom a uzneseniami Okresného   súdu   Galanta sp. zn. 23 Er 629/2012 z 15.   mája 2012,   sp.   zn. 13 Er   662/2012   z   18.   mája   2012,   sp. zn. 23 Er   662/2012   zo   17.   mája   2012,   sp.   zn. 23 Er 663/2012 zo 17. mája 2012, sp. zn. SA 4 Er 402/2003 z 20. marca 2012, sp. zn. SA 4 Er 293/2003 z 20. marca 2012, sp. zn. SA 4 Er 92/2003 z 20. marca 2012 a sp. zn. 17 Er 80/2011 zo 14. marca 2012 a taktor o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9240/2012, sp. zn. Rvp 9241/2012, sp. zn. Rvp 9242/2012, sp. zn. Rvp 9243/2012, sp. zn. Rvp 10890/2012, sp. zn. Rvp 10891/2012, sp. zn. Rvp 10892/2012 a sp. zn. Rvp 10893/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 414/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp.   zn.   Rvp   9240/2012,   sp.   zn.   Rvp   9241/2012,   sp. zn. Rvp 9242/2012   a   sp.   zn.   Rvp 9243/2012 a 25. júla 2012 jej sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 10890/2012, sp. zn. Rvp 10891/2012,   sp.   zn.   Rvp   10892/2012   a sp. zn. Rvp 10893/2012,   ktorými   namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 14 dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 Er 629/2012 z 15. mája 2012, sp. zn. 13 Er 662/2012 z 18. mája 2012, sp. zn. 23 Er 662/2012 zo 17. mája 2012, sp. zn. 23 Er 663/2012 zo 17. mája 2012, sp. zn. SA 4 Er 402/2003 z 20. marca 2012, sp. zn. SA 4 Er 293/2003 z 20. marca 2012, sp. zn. SA 4 Er 92/2003 z 20. marca 2012 a sp. zn. 17 Er 80/2011 zo 14. marca 2012 (ďalej len „napadnuté konania“ alebo „napadnuté uznesenia“).

Sťažovateľka   je   právnickou   osobou   poskytujúcou   úvery   fyzickým   osobám,   ktorá v konaní pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu v exekučnom konaní. V tomto konaní vystupovala ako oprávnená osoba a povinnými osobami boli fyzické osoby špecifikované v sťažnostiach.

V predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora (JUDr. R. K.) o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa procesnej úpravy obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 233/1995 Z. z.   o   súdnych exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene   a   doplnení   ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

Sťažovateľka   vo   svojich   sťažnostiach   konkrétne   uvádza,   že   okresný   súd predmetnými   uzneseniami „ex   offo   rozhodol   o   vylúčení   sťažovateľa   z   vykonávania exekúcie“, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.

V   petite   sťažností   po   obšírnej   právnej   argumentácii   sťažovateľka   navrhuje,   aby ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom   a   napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu v napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práv   podľa   ústavy,   dohovoru a dodatkového protokolu a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 9240/2012,   sp.   zn.   Rvp   9241/2012,   sp.   zn.   Rvp   9242/2012, sp. zn. Rvp 9243/2012,   sp.   zn.   Rvp   10890/2012,   sp.   zn.   Rvp   10891/2012, sp. zn. Rvp 10892/2012 a sp. zn. Rvp 10893/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na   totožnosť   v   osobe sťažovateľky a okresného súdu,   proti ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol   ústavný súd o spojení   sťažností   na   spoločné   konanie   tak,   ako   to   je   uvedené   v   bode   l   výroku   tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   v   petite   sťažností   uvedených   práv   postupom a uzneseniami okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, ktorými „ex offo rozhodol o vylúčení sťažovateľa z vykonávania exekúcie“, čo malo mať za následok porušenie jej označených práv.

Už   z   tohto   konštatovania   sťažovateľky,   ktoré   je   zvýraznené   v   jej   sťažnostiach, vyplýva, že dôvody sú prevzaté, resp. totožné, ako v sťažnostiach súdneho exekútora, ktorý bol   zamestnancom   sťažovateľky   a   ktorý   podal   množstvo sťažností   ústavnému súdu   pre skutočnosť, že bol vylúčený z vykonávania exekúcií.

Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty sťažovateľky sú totožné s jej argumentmi, ktoré použila v stovkách sťažností, ktoré už riešil ústavný súd tak, že ich odmietol   ako   zjavne   neopodstatnené.   Sťažovateľka   označila   len   iné   rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv.

Keďže   ústavný   súd   predtým   už   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   podrobne analyzoval   dôvody   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažností   sťažovateľky   v   iných   senátoch ústavného   súdu   a   tretí   senát   sa   s   odôvodnením   týchto   rozhodnutí   plne   stotožňuje, nepovažoval za potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je v prípade týchto sťažností sťažovateľky, pretože dôvody odmietnutia sú sťažovateľke dobre známe.V   tomto   smere   sa   tretí   senát   ústavného   súdu   stotožňuje   s   dôvodmi   uvedenými v rozhodnutiach iných senátov ústavného súdu, napr. sp. zn. II. ÚS 160/2012 z 31. mája 2012, sp. zn. II. ÚS 178/2012 z 21. júna 2012, sp. zn. I. ÚS 238/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. IV. ÚS 272/2012 z 31. mája 2012, a ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných sťažností sťažovateľky.

Ústavný súd preto jej sťažnosti odmietol z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   k   tomu   zdôrazňuje,   že   v   prípade   opakujúcich   sa   neúplných   podaní sťažovateľky (tá dosiaľ podala ústavnému súdu viac ako 6 700 sťažností) je zarážajúce, aby sťažovateľka, právne zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nerešpektovala zákon o ústavnom súde a predkladala neúplné sťažnosti, ktoré neobsahujú základné náležitosti ustanovené   týmto   zákonom,   hoci   bola   na   túto   skutočnosť   viackrát   upozornená   (napr. vo veciach sp. zn. III. ÚS 328/2012, III. ÚS 329/2012, I. ÚS 284/2012, I. ÚS 321/2012 a sp. zn. I. ÚS 283/2012 a podobne), pretože ani v tomto prípade sťažovateľka nepredložila napadnuté   rozhodnutia   všeobecných   súdov,   ktorými   bol   súdny   exekútor   vylúčený z vykonávania exekúcie.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   už   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012