SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 413/2020-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2020 v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, obaja ⬛⬛⬛⬛, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa siedmeho oddielu Ústavy Slovenskej republiky vyrozumením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/4 GPt 1398/18/1000-34 zo 17. decembra 2019 a takto
r o z h o d o l :
1. Žiadosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.
2. Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie v záhlaví označených práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). K namietanému porušeniu práv malo dôjsť vyrozumením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/4 GPt 1398/18/1000-34 zo 17. decembra 2019 (ďalej len „vyrozumenie“).
2. Vyrozumením boli sťažovatelia informovaní o výsledku vybavenia viacerých podaní, ktoré buď doručili, alebo osobne podali do zápisnice na generálnej prokuratúre a ktoré sa týkali namietaných pochybení orgánov činných v trestnom konaní v konaniach vedených Okresnou prokuratúrou Lučenec pod sp. zn. 2 Pv 723/01/6606 a sp. zn. 1 Pv 361/03/6606. Generálna prokuratúra v označených konaniach pochybenia nezistila.
3. Vyrozumenie sťažovatelia napadli ústavnou sťažnosťou, pretože s ním nesúhlasia, podľa ich názoru bolo nepravdivo vyhotovené bez ich nahliadnutia, a prokurátorovi, ktorý vyrozumenie vypracoval, navyše neveria. Petit ústavnej sťažnosti neformulujú, postup orgánov verejnej moci označujú za zasahujúci do ľudských práv. Ústavná sťažnosť je nekonkrétna, na mnohých miestach popisujúca neidentifikovaný občiansky spor, rozmanitými podaniami posúvaný do trestnej roviny (doplnenie ústavnej sťažnosti z 3. februára 2020 a zo 6. mája 2020). V doplnení ústavnej sťažnosti z 27. augusta 2020 sťažovatelia žiadajú posúrenie vyriešenia prípadu a jeho uzavretie.
4. Ešte skôr, ako samotná ústavná sťažnosť, bola ústavnému súdu 20. januára 2020 doručená žiadosť sťažovateľov o pridelenie právneho zástupcu, pretože ich doterajší právny zástupca ich zavádza a po podpise zmluvy a vyplatení zálohy s nimi nekomunikuje. Z uvedeného dôvodu k nemu stratili dôveru. Sťažovateľka je onkologický pacient, sťažovateľ kardiologický pacient a syn účelovo zadržiavaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici.
II.
5. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
6. Sťažovatelia uvádzajú ako dôvod žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nespokojnosť s ich doterajším zmluvným právnym zástupcom, ku ktorému stratili dôveru, a ich zdravotný stav. Sumár týchto skutočností nie je postačujúci na unesenie bremena tvrdenia o ich nedostatočných majetkových pomeroch. So zrejmou bezúspešnosťou uplatňovania nároku na ochranu ústavnosti sa ústavný súd vysporiadava v bode 11 tohto rozhodnutia.
7. Ústavný súd z uvedených dôvodov žiadosti sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).
III.
8. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom.
11. Nesúhlas sťažovateľov s obsahom vyrozumenia, jeho vyhotovenie bez nahliadnutia sťažovateľmi doň ani skutočnosť, že sťažovatelia neveria prokurátorovi, ktorý vyhotovenie vypracoval, nestačia na unesenie bremena tvrdenia, ktoré má odôvodniť zásah do základných práv alebo slobôd. Z ostatnej časti ústavnej sťažnosti nie je možné abstrahovať súvislosti. V kompetencii ústavného súdu nie je ani posúrenie vyriešenia prípadu či jeho uzavretie. Vzhľadom na to ústavný súd v rámci predbežného prerokovania, na ktorom skúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľov obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde), dospel k záveru, že v ústavnej sťažnosti absentuje relevantný základ pre ústavnoprávny prieskum (porovnaj § 123 zákona o ústavnom súde).
12. Ústavný súd z uvedených dôvodov ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí (bod 2 výroku rozhodnutia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2020
Martin Vernarský
predseda senátu