znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 413/2015-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátkouMgr. Ľudmilou   Vorčákovou,   advokátska   kancelária,   Národná   4,   Žilina,   pre   namietanéporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenompod sp. zn. 10 C 109/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnéhosúdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 109/2008 (ďalej aj„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom podanýmna okresnom súde 6. októbra 2010 domáhala voči svojmu manželovi vylúčenia z právaužívať spoločný byt z dôvodu manželovho „agresívneho správania sa voči sťažovateľke a ich spoločným deťom“. Sťažovateľka tiež žiadala o vydanie predbežného opatrenia.

V ďalšom   odôvodnení   sťažnosti   sťažovateľka   popisuje   chronológiu   jednotlivýchúkonov okresného súdu v namietanom konaní, z ktorej vyplýva, že vo veci samej rozhodolokresný súd rozsudkom 19. októbra 2012.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súdv Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 6 Co 31/2013 zo 14. augusta 2013 tak,že rozsudok okresného súdu „vo výroku o vylúčení odporcu z práva užívať byt v ňom presne špecifikovaný   a vo   výroku   o povinnosti   odporcu   nahradiť   sťažovateľke   trovy   konania potvrdil“. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2013.

Sťažovateľka   tiež   poukázala   na   skutočnosť,   že   12.   marca   2012   podala „podnet na prešetrenie   súdnych   prieťahov   verejnému   ochrancovi   práv“,   ktorý   v upovedomenío výsledkoch vybavenia podnetu z 28. novembra 2013 konštatoval nečinnosť okresnéhosúdu vo viacerých obdobiach v rámci namietaného konania.

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd nálezomvyslovil, že jej základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súduv namietanom konaní porušené bolo.

Okrem toho sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €a náhrady trov konania.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzickýchosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   v sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu   namieta   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavypostupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 109/2008.

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať ajz toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy(obdobne napr. II. ÚS 184/06, III. ÚS 22/2011, III. ÚS 432/2013).

Zo   sťažnosti   sťažovateľky   ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   v   namietanej   vecirozhodol   rozsudkom   ešte   19.   októbra   2012,   proti   ktorému   podal   odporca   odvolanie.Vo veci následne rozhodoval krajský súd, ktorý následne rozsudkom zo 14. augusta 2013v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 31/2013 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdusp. zn. 10 C 109/2008 z 19. októbra 2012 potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu nadobudloprávoplatnosť 8. novembra 2013, tak ako to uvádza vo svojej sťažnosti aj sťažovateľka.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 432/2013) sa ochrana základnéhopráva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní predústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie práva označenýmorgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom a krajským súdom) trvalo aleboešte   pretrváva.   Ak   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   nedochádzak namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavneneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodovskončilo toto porušovanie.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti (29. apríla 2015)už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Tento stavveci viedol preto ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavneneopodstatnená.

Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015