znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 413/2014-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   DELTA   WORK,   a. s.,   Krivá   21,   Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Antolom, Advokátska kancelária, Zbrojničná 12, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky zaručeného čl. 28 Listiny základných práv a slobôd, práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Daňového   úradu   Košice   IV   vydaním   protokolu č. 698/320/67047/2009/KOV zo 7. septembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti DELTA WORK, a. s., o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2014 doručená   sťažnosť   spoločnosti   DELTA   WORK   a.   s.,   Krivá   21,   Košice   (ďalej   len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods.   1   a základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 8 ods. 2 a práva na spravodlivú odmenu za prácu podľa čl. 28 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Daňového úradu Košice IV (ďalej len „daňový úrad“) vydaním   protokolu   č.   698/320/67047/2009/KOV   zo 7.   septembra   2009.   Svoju   sťažnosť sťažovateľka   doplnila   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   23.   mája   2014, ktorého obsahom boli prílohy preukazujúce úradný styk sťažovateľky s daňovými orgánmi.

Z   podania   a   jeho   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   nezákonný   postup daňového úradu pri vykonávaní opakovanej daňovej kontroly v období od 27. októbra 2008 do 9. marca 2009. Podľa sťažovateľky daňovú kontrolu vykonávali pracovníci daňového úradu, ktorý nebol miestne príslušný, čo je podľa nej v priamom rozpore s § 3 a § 24 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“). Na základe tejto skutočnosti považuje sťažovateľka rozhodnutia, ktoré boli prijaté v rámci uvedenej kontroly, za nulitné, najmä záverečný protokol o kontrole a naň nadväzujúce platobné výmery.

Skutočnosti naznačujúce porušenie § 3 a § 24 zákona o správe daní a poplatkov sa sťažovateľka   podľa   jej   tvrdenia   dozvedela „dňa   3.4.2014   na   hlavnom   pojednávaní na Okresnom   súde   Košice   II.   pod   spisovou   značkou   5T   11/2012   proti   obžalovanému JUDr. M.   Z.   pre   zločin   podľa   §   276/1,   4   Trestného   zákona   z výpovede   svedkyne Ing. O. K...“.   Sťažovateľka   v tejto   súvislosti   dodáva,   že   nemohla   vedieť „až   do   doby výpovede Ing. K., že nie je zamestnankyňou Daňového úradu Košice IV., nakoľko všetky listina a protokoly boli signované a opečiatkované Daňovým úradom Košice IV a Daňový úrad   Košice   V   a Košice   IV   v čase   prebiehajúcej   daňovej   kontroly   mali   rovnaké   sídla a na poverení neboli kontrolné daňové orgány príslušného úradu špecifikované tak, aby bolo možné jednoznačne špecifikovať, ku ktorému daňovému úradu patria“. Preto podľa sťažovateľky „žiadne   ďalšie   opatrenia   návrhy   a podania   nie   sú   spôsobilé   napraviť nezákonnosť a nezákonné rozhodnutia...“.

Sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   o jej   sťažnosti   meritórne   nálezom   takto rozhodol:

  „I.   Daňový   úrad   Košice   IV   vydaním   protokolu   č.:   698/320/67047/2009/KOV zo 7.9.2009   (a   súbor   súvisiacich   listín   uvedených   v prílohe   až   pod   listinu   z 18.3.2014), porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v rozpore s ust. § 3 a ostatnými zákona č. 511/19920Zb. z. v platnom znení, ak pri opakovanej daňovej kontrole a vydávaním listín a protokolov a pod hlavičkou miestne nepríslušného daňového úradu nekonal v tom čase v súlade s platnými právnymi predpismi,.

II. Protokol Daňového úradu Košice I č.: 698/320/67047/2009/KOV zo 7. 9. 2009 (a súbor súvisiacich listín uvedených v prílohe, až po listinu z 18.3.2014), ktorého závery viedli k oznámeniu o podozrení zo spáchania trestného činu (list č. 698/320/85759/09/KOV zo dňa 19. 11. 2009) a začatiu trestného stíhania, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II. pod spisovou značkou 5T 11/2012, spolu s rozhodnutiami (záverečný protokol o kontrole a výmery)   č.   698/230/26683/08/pav   zo   dňa   30.   10.   2009,   č.   698/230/80588/09/pav z 10. 2. 2010,   č.   698/230/26677/09/pav zo dňa 30.   10.   2009 a č.   698/230/21180/10/pav z 16. 3. 2010 sa zrušujú a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie miestne.

III. Daňový úrad Košice IV. je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov konania do troch dní od právoplatností nálezu vo výške 331,13 EUR, a to advokátskej kancelárii   JUDr.   Dušan   Antol,   č.   účtu  ...   vedeného   v  ...   najneskôr   do   3   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Zo svojej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa už skoršou sťažnosťou doručenou 16. júna 2013 domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv a práv tak, ako sú uvedené v záhlaví tohto uznesenia, práve postupom daňového úradu, ktorý spočíval vo vydaní protokolu č. 698/320/67047/2009/KOV zo 7. septembra 2009. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 365/2013-12 z 28. augusta 2013 sťažnosť sťažovateľky odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej   prerokovanie,   keď   dospel   k záveru, že „ak sťažovateľka   nebola   stotožnená,   resp. nesúhlasila   so   závermi   daňového   úradu o vykonaní   daňovej   kontroly,   mala   možnosť   domáhať   sa   preskúmania   jeho   rozhodnutí žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 až § 250k Občianskeho   súdneho   poriadku.   Sťažovateľka   disponovala   vo   vzťahu   k   napádaným protokolom daňového úradu dostupnými a účinnými prostriedkami nápravy, ktorých včasné využitie mohlo zabezpečiť účinnú ochranu jej základných práv a slobôd.“.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o   ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v   ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní súčasnej   sťažnosti   sťažovateľky   dospel k záveru, že jeho uznesenie č. k. III. ÚS 365/2013-12 z 28. augusta 2013 bolo rozhodnutím o nesplnení procesných podmienok konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, avšak charakter konštatovanej   procesnej   prekážky   vylučuje   možnosť   jej   budúceho   pominutia.   Ak   totiž v konaní o skoršej sťažnosti túto ústavný súd odmietne pre nedostatok vlastnej právomoci na podklade záveru o danosti právomoci iného (všeobecného) súdu preskúmať kritizovaný zásah   orgánu   verejnej   moci,   potom   pri   predbežnom   prerokovaní   neskoršej   sťažnosti namietajúcej ten istý verejno-mocenský zásah nemôže byť podmienka právomoci ústavného súdu dodatočne splnená, keďže s účinkami pro preaterito nemohla právomoc všeobecného súdu   na   prieskum   označeného   zásahu   orgánu   verejnej   moci   v relevantných   časových okolnostiach zaniknúť.

Na základe popísaných skutočností a na ne nadväzujúcich právnych úvah ústavný súd   uzatvára,   že v okolnostiach   predbežne   prerokúvanej   sťažnosti   sťažovateľky   ide o typický   prípad   procesnej   prekážky   rei   iudicatae,   ktorej   identifikácia   v konaní pred ústavným súdom musí podľa citovaného § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde viesť k odmietnutiu sťažnosti pre neprípustnosť.

Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné sťažovateľku ani vyzývať na odstránenie nedostatku jej splnomocnenia vystaveného pre zvoleného právneho zástupcu (nesplnenie požiadavky vyplývajúcej z § 20 ods. 2 druhej vety zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014