SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 412/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátomJUDr. Borisom Bednárom, advokátska kancelária, Štefánikova 9, Poprad, pre namietanéporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešovesp. zn. 2 NcC 1/2015 z 12. januára 2015 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súduv Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 NcC 1/2015 z 12. januára 2015 (ďalej aj„namietané uznesenie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že namietaným uznesením krajského súdubolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, ktorú sťažovateľka vzniesla proti sudkyni Okresnéhosúdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 270/2014. Krajský súd namietanýmuznesením rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je z konania vylúčená, a to napriek tomu,že zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení k námietke predpojatosti uviedla, že sa v konanícíti byť predpojatá.
Podľa názoru sťažovateľky krajský súd „nerešpektoval odôvodnenú námietku sťažovateľa, vyjadrenie zákonného sudcu korešpondujúce s uplatnenou námietkou“, anirelevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Sťažovateľka tiež namietalaodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď uviedla, že dôvody uvádzané krajským súdom„sú neúplné, bez riadneho právneho odôvodnenia a právne neobstoja. Právne úvahy, ktorými sa súd riadil nie sú konzistentné a nezohľadňujú skutkový stav veci. Krajský súd sa riadne a spravodlivo nezaoberal dôvodmi uvedenými v námietke zaujatosti zo dňa 20. novembra 2014 a doplnení námietky zo dňa 7. januára 2015.“.
Sťažovateľka 11. júna 2015 doručila ústavnému súdu podanie z 8. júna 2015,v ktorom uviedla, že svoju sťažnosť podanú „Ústavnému súdu SR zo dňa 27. 04. 2015“ berie„v celom rozsahu späť“.
Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nejzastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä aksťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu,ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa. Ústavný súd vzhľadom na to, že sťažovateľka podaním z 11. júna 2015 vzala svojusťažnosť späť, a z tejto sťažnosti ústavný súd nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohliviesť k záveru o neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol tak, ako to je uvedenévo výrokovej časti tohto rozhodnutia (obdobne napr. III. ÚS 126/07, III. ÚS 203/2013,III. ÚS 408/2013, III. ÚS 560/2013 a iné).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015