znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 412/2013-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   B.,   s.   r.   o.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   K., Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   o námietkach   proti   exekúcii vedenom pod sp. zn. 38 Er 4015/09 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti B., s. r. o., z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2013 doručená sťažnosť B., s. r.   o., K. (ďalej len „sťažovateľ“ alebo „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní o námietkach proti exekúcii vedenom pod sp. zn. 38 Er 4015/09.

V predloženej sťažnosti sťažovateľ tvrdil, že vystupuje ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 38 Er 4015/09 proti V. K. a M. K., K. Exekúcia sa má vykonať vyprataním bytu. Exekučným titulom je „vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Košice II č. k. 13 C/242/2003-68 zo dňa 31.3.2009“.

V závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   po   jej   prijatí   na ďalšie konanie rozhodol vo veci samej takto:

„Základné právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom odporcu – Okresného súdu Košice II – v konaní vo veci vedené po sp. zn. 38 Er 14015/2009 porušené.

Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v konaní   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 38 Er 4015/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- eur, ktoré je mu Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca – Okresný súd Košice II, je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia   vo   výške   331,13   eur   za   2   úkony   právnych   služieb   (príprava   a prevzatie zastúpenia,   spísanie   podania   na   súd   –   sťažnosti,   2x   režijný   paušál)   na   účet   jeho právneho zástupcu JUDr. V. K., advokáta, K., v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu   20.   augusta   2013   podanie   označené ako „Späťvzatie   ústavnej   sťažnosti...   vo   veci   porušenia   základných   práv   a slobôd alebo ľudských práv a slobôd navrhovateľa vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 127 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 13C/242/2003 (pôvodne sp. zn. 38Er/4015/2009)“. V predmetnom podaní sťažovateľ uviedol,   že „podal...   podaním   zo   dňa   02.05.2013   doručeným   Ústavnému   súdu   SR   dňa 09.05.2013   ústavnú   sťažnosť   a žiadal,   aby   Ústavný   súd   SR   nálezom   rozhodol   o tom, že základné   právo   navrhovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bolo postupom odporcu – Okresného súdu Košice   II   –   v konaní   vo   veci   vedené   pod   sp.   zn.   13C/242/2003   porušené   a priznal navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,-   eur a náhradu trov konania.   Navrhovateľ   týmto   podaním...   berie   v celom   rozsahu   voči   odporcovi   ústavnú sťažnosť   späť,   žiada   konanie   zastaviť   a nepriznať   žiadnemu   z účastníkov   náhradu   trov konania.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ak   sťažovateľ   vezme   svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

V doručenom   späťvzatí   sťažnosti   sťažovateľ   konanie   okresného súdu, v ktorom podľa   jeho   sťažnosti   malo   dôjsť   k prieťahom,   označil   popri sp. zn. 38 Er 4015/2009 aj spisovou značkou 13 C 242/2003. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol   opomenúť,   že   v súčasnosti   sa   pred   ním   vedie   viacero   konaní   o viacerých sťažnostiach   sťažovateľa, preto ľahko môže dôjsť k zámene pri   určení, ktorého konania sa späťvzatie týka.

Ústavný   súd   je   však   pri   posudzovaní   podania   povinný   prihliadať   na jeho   obsah ako na celok. Sťažovateľ v posudzovanom podaní navrhol späťvzatie sťažnosti z 2. mája 2013 doručenej ústavnému súdu 9. mája 2013. Na ústavnom súde sú vedené štyri rôzne konania   o takýchto   sťažnostiach   sťažovateľa   (okrem   tu   prerokúvanej   sťažnosti).   Žiadne z uvedených konaní sa však netýka postupu okresného súdu vo veci sp. zn. 13 C 242/2003. Súčasne   je   dôležitou   aj skutočnosť,   že   ako   exekučný   titul   v exekučnom   konaní sp. zn. 38 Er 4015/2009   slúžilo   práve   právoplatné   a vykonateľné   rozhodnutie   z konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 13 C 242/2003.

Berúc teda do úvahy obsahové náležitosti podania v ich vzájomných súvislostiach, ako aj svoju povinnosť posudzovať úkony účastníkov konania podľa ich obsahu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) dospel ústavný súd k záveru, že v analyzovanom podaní   sťažovateľ   ako   účastník   konania   prejavil   vôľu   smerujúcu   k zastaveniu   konania o jeho sťažnosti vo veci postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 38 Er 4015/2009.

Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, podľa § 54 zákona o ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013