znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 412/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra 2011   predbežne   prerokoval   návrh   Ing.   E.   K.,   N.,   na   preskúmanie   rozhodnutia   Výboru Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre nezlučiteľnosť   funkcií   sp. zn. VP/01/11-K z 29. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Návrh Ing. E. K.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. mája 2011 doručený   návrh   Ing.   E.   K.,   N.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   na preskúmanie   rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/01/11-K z 29. marca 2011.

Navrhovateľ   v návrhu   uviedol,   že   potom,   ako   bol   poverený   funkciou   riaditeľa štátneho podniku A., š. p., nebol zo strany príslušného orgánu štátnej správy – Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky poučený o tom, že ako verejnému funkcionárovi mu vznikajú povinnosti podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   ústavný zákon   č. 357/2004 Z.   z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane   verejného   záujmu“).   Keďže   dosiaľ   nemal   skúsenosti   s výkonom   funkcie verejného funkcionára, nemal ani vedomosť o tom, že je povinný podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“). Až potom, ako ho výbor na podanie tohto oznámenia vyzval, danú povinnosť splnil.

Navrhovateľ sa domnieva, že vzhľadom na to, že svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dodatočne splnil, uloženie pokuty v sume 744,50 € sa mu javí ako neprimerane vysoké, a to aj z dôvodu, že „vážne ovplyvňuje náš rodinný rozpočet“.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal:„Pre   vyššie   uvedené   skutočnosti   prosím,   aby   Rozhodnutie   zo   dňa   29.   3.   2011 (doručené   dňa   4.   4.   2011)   bolo   preskúmané   a sankcia   bola   prehodnotená   miernejším postihom.“

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd   je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Ústavný súd konštatuje, že podanie navrhovateľa vzhľadom na jeho obsah posúdil ako návrh na začatie konania o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   §   73a   a nasl.   zákona   o ústavnom   súde,   ktorý neobsahuje všetky náležitosti predpísané v § 20 a § 73a a nasl. zákona o ústavnom súde.

Podľa   ustanovenia   §   20 zákona o ústavnom   súde   návrh   na začatie   konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. K návrhu na   začatie   konania   sa   musí   pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd je viazaný návrhom   na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Vzhľadom na to, že podanie navrhovateľa nemalo povahu kvalifikovaného návrhu na   začatie   konania   o   preskúmaní   rozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, a teda neobsahovalo všetky obligatórne náležitosti takéhoto návrhu,   vrátane   predloženia   splnomocnenia   pre   advokáta   pre   účely   jeho   zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd listom z 10. mája 2011 vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania, pričom ho zároveň poučil, aké zákonné ustanovenia musí   tento   návrh   rešpektovať.   Na   odstránenie   nedostatkov   mu   stanovil   lehotu   10   dní od doručenia výzvy a súčasne ho poučil o tom, že ak tak v stanovenej lehote neučiní, môže byť jeho návrh podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutý.

Navrhovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu,   ktorú   prevzal   18.   mája   2011,   dosiaľ nereagoval.

Ak   ústavný   súd   poučí   navrhovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní o návrhu podľa § 73a a nasl. zákona o ústavnom súde s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany a poučí ho o tom, ako treba opravu alebo doplnenie návrhu   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   navrhovateľa   a tiež   v jeho   záujme   výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie návrhu v nej obsiahnuté rešpektovať.

Aj napriek tomu, že ústavný súd vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania s výslovným poučením o tom, ako je potrebné návrh doplniť, navrhovateľ svoje neúplné podanie nedoplnil.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd návrh navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Nad rámec svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k námietke navrhovateľa o tom, že žiada o preskúmanie rozhodnutia výboru z dôvodu, že uloženie pokuty v sume 744,50 € považuje za neprimerané, ústavný súd poznamenáva, že z ustanovení § 73a a § 73b zákona o ústavnom   súde   jednoznačne   vyplýva,   že   tieto   námietky   navrhovateľa   nemôžu   byť predmetom skúmania ústavného súdu v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy tretej časti zákona o ústavnom súde (čl. 2 ods. 2 ústavy).

Námietky   v takej   podobe   (neprimeranosť   uloženej   pokuty),   ktoré   navrhovateľ predostrel   vo   vzťahu   k rozhodnutiu   výboru,   ktorým   sa   cíti   byť   poškodený   na   svojich právach,   by mohli   byť   predmetom   skúmania   ústavným   súdom   v konaní   podľa   čl.   127 ústavy,   pričom   lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   citovaného   článku   ústavy   začína navrhovateľovi   plynúť   po nadobudnutí   právoplatnosti   rozhodnutia   výboru   (§   53   ods.   3 zákona o ústavnom súde a čl. 133 ústavy).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2011