SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 411/2015-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2016 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom Mgr. Petrom Volochom, advokátska kancelária, Čáčovská 305, Senica, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenompod sp. zn. 14 S 3/2008 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 3/2008p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Malacky p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.14 S 3/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Malacky j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účetMgr. Petra Volocha, Čáčovská 305, Senica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), jeho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 S 3/2008.
1. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu5. septembra 2008 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia výboru Poľovníckehozdruženia ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporca“) č. 2/5/2008 zo 14. júna 2008,ktorým mubolouloženédisciplinárneopatrenie(vylúčeniezozdruženia),ako aj rozhodnutia členskej schôdze odporcu z 11. augusta 2008, ktorým bolo odvolaniesťažovateľa zamietnuté.
Sťažovateľpredložilchronologickýsumár priebehu žalovaného konania,z ktorého okrem iného vyplýva, že okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkomč. k. 14 S 3/2008-60 zo 7. januára 2011 tak, že návrh sťažovateľa zamietol. Na základeodvolania sťažovateľa Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesenímz 21. októbra 2011 v konaní sp. zn. 4 So 2/2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec muvrátil na ďalšie konanie.
Po opätovnom prerokovaní veci okresný súd uznesením č. k. 14 S 3/2008-108z 3. februára 2012 konanie zastavil. Na základe odvolania sťažovateľa krajský súduznesením z 26. apríla 2013 v konaní sp. zn. 4 So 1/2012 napadnuté uznesenie okresnéhosúdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V ďalšom priebehu konania okresný súd uznesením č. k. 14 S 3/2008-165z 24. októbra 2013 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sťažovateľovi 15 € podľa § 147aods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov(ďalej len „OSP“), 100 € podľa § 147a ods. 2 OSP a 187,53 €„z titulu zavinených trov konania“. Odporca predmetné uznesenie napadol odvolaním. Krajský súd uznesenímzo 4. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 6 So 2/2014 napadnuté uznesenie okresnéhosúdu v časti zrušil a v časti zmenil.
Podľa sťažovateľa„od doručenia predmetného uznesenia Krajského súdu v Bratislave... zo dňa 04. 04. 2014..., teda odo dňa 30. 04. 2014 až do podania tejto sťažnosti... nie sú navrhovateľovi známe žiadne ďalšie úkony Okresného súdu..., nebolo nariadené žiadne ďalšie pojednávanie vo veci, Okresný súd... tak po celú túto dobu takmer jedného roka vo veci vôbec nekoná, porušenie práv sťažovateľa tak naďalej trvá“.
Sťažovateľ kritizuje, že okresný súd„nebol do dnešného dňa, teda po dobu 6 a pol roka schopný v tejto veci, ktorá nie je skutkovo ani právne zvlášť náročná, zákonným spôsobom meritórne rozhodnúť...“. Ďalej argumentuje nezákonnosťou napadnutéhorozhodnutia odporcu, ktoré mu znemožňuje výkon poľovníctva a v dôsledku ktorého mu„vznikla a pretrváva značná nemajetková ujma“. Sťažovateľ je totiž„v očiach ostatných poľovníkov aj z ostatných poľovníckych združení v širokom okolí, ako aj v širšej verejnosti v obci po celú dobu trvania súdneho konania 6 a pol roka pokladaný za pytliaka... Uvedená skutočnosť má zdrvujúci negatívny dopad na dobrú povesť a dobré meno sťažovateľa nielen v obci, ale aj v širšom okolí
, čo sťažovateľ vzhľadom na svoj vyšší vek veľmi zle psychicky znáša.“.
Sťažovateľ podal 4. júna 2013 sťažnosť na postup okresného súdu podľa § 62 zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov, na ktorú predseda okresného súdu odpovedal písomne 20. júna 2013. Vo svojejodpovedi konštatoval nedôvodnosť podanej sťažnosti na postup okresného súdus poukazom na skutočnosť, že súdny spis bol vrátený z krajského súdu 20. mája 2013 a bolurčený termín pojednávania na 11. september 2013. Predseda okresného súdu tiež zdôraznil,že okresný súd vo veci rozhodol„rozsudkom zo 7. 1. 2011 a meritórnym uznesením z 3. 2. 2012“.
Sťažovateľ sa 12. novembra 2013 obrátil podnetom aj na verejnú ochrankyňu práv,ktorá ho listom č. 4513/2013/VOP z 18. marca 2014 upovedomila, že„preskúmaním podnetu je preukázané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov..., ktoré svojím postupom spôsobil Okresný súd Malacky v konaní vedenom pod spis. zn.: 14S 3/2008, ako aj Krajský súd v Bratislave, v odvolacom konaní pod spis. zn.: 4So 2/2011 a 4So 1/2012...“.
2. Uznesením č. k. III. ÚS 411/2015-18 z 18. augusta 2015 prijal ústavný súdpodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa v častinamietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľaodmietol ako zjavne neopodstatnenú.
3. Ústavný súd 8. októbra 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránkesťažnosti, na zaslanie dotknutého súdneho spisu a na stanovisko k možnému upusteniuod ústneho pojednávania vo veci.
4. Okresný súd doručil 5. novembra 2015 ústavnému súdu vyjadrenie,v ktorom súhlasil s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. Predložil požadovanýsúdny spis, ku ktorému pripojil aj chronologický prehľad priebehu konania:
„1. Nápad veci: 5. 9. 2008
2. Uznesenie: 5. 2. 2009
3. Vyjadrenie žalovaného k návrhu: 27. 2. 2009
4. Určenie termínu pojednávania: 8. 9. 2009 na 25. 11. 2009. Odročené za účelom zadováženia podkladov
5. 10. 3. 2010: dožiadania
6. Termín pojednávania určený 21. 5. 2010 na 28. 7. 2010
7. Pojednávanie odročené na: 17. 12. 2010
8. Rozsudok vyhlásený: 7. 1. 2011
9. Odvolanie žalobcu: 19. 1. 2011
10. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu: 17. 2. 2011
11. Uznesenie KS Bratislava 4 So2/2011 doručené: 15. 11. 2011
12. Pojednávanie určené 17. 11. 2011 na 3. 2. 2012
13. Uznesenie o zastavení konania: 3. 2. 2012
14. Odvolanie žalobcu: 7. 3. 2012
15. Predloženie spisu KS Bratislava: 4. 5. 2012
16. Vrátenie spisu z KS Bratislava: 20. 5. 2013
17. Pojednávanie určené 11. 6. 2013 na 11. 9. 2013
18. Uznesenie: 24. 10. 2013
19. Odvolanie proti uzneseniu: 14. 11. 2013
20. Predloženie spisu KS Bratislava: 28. 11. 2013
21. Vrátenie spisu z KS Bratislava: 15. 1. 2014
22. Opätovné predloženie spisu KS Bratislava: 27. 2. 2014
23. Vrátenie spisu z KS Bratislava: 16. 4. 2014
24. Oznámenie advokáta o ukončení zastupovania: 12. 6. 2014
25. Výzva žalovanému: 23. 7. 2014
26. Predloženie plnomocenstva: 14. 8. 2014
27. Pojednávanie určené: 19. 3. 2015 na 27. 4. 2015
28. Pojednávanie určené 9. 10. 2015 na 14. 12. 2015.“
Z vecného hľadiska podľa názoru okresného súdu z analýzy priebehu žalovanéhokonania vyplýva, že„len v jednom prípade bolo časové rozpätie 7 mesiacov (bod 26/ a 27/), v dvoch prípadoch 6 mesiacov, pričom ostatné úkony boli vykonávané v primeraných lehotách (k dĺžke konania na odvolacom súde sa nevyjadrujem).
S poukazom na dlhodobý nepriaznivý personálny stav tunajšieho súdu (najvyšší nápad vecí na 1 sudcu v Slovenskej republike), považujem konanie v predmetnej veci... za relatívne plynulé, výkonné a organizačne zvládnuté. Preto navrhujem sťažnosť sťažovateľa zamietnuť.“.
5. Vyjadrenie okresného súdu zaslal ústavný súd 16. novembra 2015 právnemuzástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko. Sťažovateľ v lehote určenejmu ústavným súdom nevyužil právo zaujať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu.
6. Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávaniavo veci samej a sťažovateľ tento súhlas vyjadril už v sťažnosti (strana 12 sťažnosti).Ústavný súd preto podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veciod ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konaniak opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávaťďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavuprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásadeneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenieústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť takýprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie účastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlades judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
1. Základnými kritériami hodnotenia veci ako zložitej je skutkový stav veci a platnáprávna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95).
Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že po skutkovejstránke žalovaná vec nie je zložitá. Z podaní účastníkov konania obsahujúcich meritórnuargumentáciu je zreteľné, že jadrom sporu neboli vôbec otázky skutkové, výlučne ibaprávne posúdenie veci. V takých kauzách sa rozhodovanie súdu koncentrujedo posudzovania právnych otázok, čo si spravidla nevyžaduje rozsiahle dokazovanie, a týmani časovú náročnosť.
K právnej stránke ústavný súd konštatuje, že okresný súd a krajský súd malirozdielne názory na charakter samotného konania vo veci samej (súdny prieskum v režimesprávneho súdnictva contra civilné sporové konanie). Táto zistená skutočnosť je všakspôsobilá ospravedlniť predĺženie konania len v rozsahu odvolacej fázy, na konci ktorejkrajský súd svoj záväzný právny názor v odvolacom rozhodnutí vyslovil.
2. Pri posudzovaní druhého kritéria hodnotenia prípadných zbytočných prieťahovv konaní dospel ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného súdneho spisu k záveru,že o prípadnom podiele sťažovateľa na kritizovanej dĺžke žalovaného konania nemožnovôbec uvažovať. Sťažovateľ včas a riadne reagoval na procesné výzvy okresného súdua pojednávania neboli odročované z dôvodu jeho neúčasti alebo z dôvodu neúčasti jehoprávneho zástupcu.
3. Postup okresného súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup, ktorývykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z vlastných zistení z vyžiadaného súdnehospisu, z ktorých vyplýva, že v žalovanom konaní sa vyskytlo viacero období bezdôvodnejprocesnej pasivity okresného súdu.
Ústavný súd tiež zistil, že procesné úkony okresného súdu sa v niektorých prípadochpopísaných v ďalšom texte odôvodnenia tohto nálezu vyznačovali nesústredenosťou. Hocisa totiž správanie štátneho orgánu spôsobujúce zbytočné prieťahy obvykle prejavujenečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci, pre splnenie účelu práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je právne významné akékoľvek správanie štátneho orgánu.To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie ústavouzaručeného základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánunesmeruje k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa osobaobrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol. Aj postupy svedčiace o nesústredenostia neefektívnosti postupu žalovaného súdu sú stabilne považované za dôvod založeniaprávomoci ústavného súdu na konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 17/99, II. ÚS 33/99, II. ÚS 64/99,III. ÚS 151/09).
3.1 Okresný súd napriek tomu, že žaloba, ktorá mu bola doručená 5. septembra 2008,spĺňala všetky obsahové i formálne náležitosti (riadne bol zaplatený i súdny poplatok, bolopredložené i splnomocnenie právnemu zástupcovi sťažovateľa ako žalobcu), až po piatichmesiacoch pristúpil k jednoduchému procesnému úkonu – uzneseniu č. k. 14 S 3/2008-30z 5. februára 2009, ktorým uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa k žalobe.
3.2 Po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe (27. februára 2009) sa pojednávanievo veci samej uskutočnilo až 25. novembra 2009, teda po deviatich mesiacoch.
3.3 Po zaobstaraní podkladov nariadil 21. mája 2010 okresný súd pojednávaniena 28. júl 2010. Právny zástupca odporcu však doručil okresnému súdu 21. júla 2010,teda krátko pred nariadeným termínom, ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní,a to z dôvodu vopred naplánovanej zahraničnej dovolenky. V ospravedlnení uviedol,že dovolenka bude trvať do 16. augusta 2010, napriek tomu okresný súd bez iného zrejméhovážneho dôvodu pojednávanie odročil až na 17. december 2010.
Ústavný súd popísaný skutkový stav hodnotí tak, že neúspech pojednávania28. júla 2010, a tým aj obdobie právnej neistoty od 21. mája 2010 do 28. júla 2010,bezpochyby možno pričítať právnemu zástupcovi odporcu (účasť na„vopred naplánovanej zahraničnej dovolenke“, ktorú okresnému súdu oznámil až týždeň pred termínompojednávania nariadeného už 21. mája 2010). Nadväzne však okresný súd nariadilpojednávanie až o takmer päť mesiacov. Z obsahu vyžiadaného súdneho spisu nevyplývapre takto nariadený termín pojednávania žiaden relevantný procesný dôvod. V tejto častitak predĺženie obdobia právnej neistoty sťažovateľa je potrebné pričítať okresnému súdu.
3.4 Okresný súd v rozsudku č. k. 14 S 3/2008-60 zo 7. januára 2011 vychádzalz verejno-mocenského charakteru rozhodnutia výboru odporcu (prvostupňové rozhodnutie)i rozhodnutia členskej schôdze odporcu (druhostupňové rozhodnutie). Napadnutérozhodnutia teda boli preskúmané ako rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričomz vecného hľadiska ich okresný súd vyhodnotil ako zákonné, preto žalobu zamietol.Súčasne však v odôvodnení rozsudku kritizoval označenie odporcu v žalobe („Slovenskýpoľovnícky zväz, Poľovnícke združenie“) s tým, že takýto subjekt„neexistuje, teda ide o subjekt, ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Predpokladom civilno- procesnej subjektivity je hmotno-právna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že subjekt označený v žalobe ako žalovaný je subjektom bez právnej subjektivity.“.
Po podaní odvolaní oboma účastníkmi (odporca len proti výroku o trovách konania)krajský súd uznesením č. k. 4 So 2/2011-90 z 21. októbra 2011 rozsudok okresného súduzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia vytkol okresnémusúdu, že„nepopísal skutok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, nepoukázal na konkrétne ustanovenie stanov, resp. iného právneho predpisu, ktorý určuje, že predmetný skutok je porušením povinnosti člena združenia“. Kritika krajského súdu smerovala aj k tomu,že okresný súd neuviedol,„na základe akej úvahy dospel k zisteniu, že rozhodnutie žalovaného,... je rozhodnutím v oblasti verejnej správy a vzťahuje sa na preskúmanie tohto rozhodnutia postup podľa piatej časti O. s. p.“. Podľa krajského súdu sa okresný súd„riadne nevysporiadal ani s námietkami žalobcu ohľadom právomoci žalovaného konať vo veci kárneho previnenia... špecifikovaného v bode 1. výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia“. Napokon krajský súd konštatoval aj nepreskúmateľnosťa zmätočnosť tvrdenia okresného súdu,„že v žalobe označený žalovaný nie je procesne spôsobilým účastníkom konania, je subjektom bez právnej subjektivity, čo predstavuje prekážku konania podľa § 103 O. s. p. a so žalovaným napriek tomu riadne konal. V ďalšom texte rozhodnutia však citoval § 11 ods. 1 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré vyvracia tvrdenie súdu o nedostatku právnej subjektivity žalovaného.“.
Z citovaných pasáží odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu zreteľnerezultujú vážne nedostatky odôvodnenia rozsudku okresného súdu, ktoré majú relevanciuaj vo väzbe na základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,pretože si vyžiadali ďalšie predĺženie stavu jeho právnej neistoty.
3.5 Na pojednávaní 3. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. 14 S 3/2008-108konanie zastavil. Dospel k názoru, že„rozhodnutie poľovníckeho združenia o vylúčení člena združenia nie je rozhodnutím správneho orgánu v oblasti verejnej správy, nie je teda možné, aby tunajší súd rozhodol v rámci právomoci správneho súdnictva a preto konanie zastavil.“. Uviedol, že žalobu„je nutné... prejednávať v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov podľa časti prvej až štvrtej Občianskeho súdneho poriadku...“.
Na základe odvolania sťažovateľa bola vec predložená krajskému súdu 4. mája 2012.Krajský súd uznesením č. k. 4 So 1/2012-148 z 26. apríla 2013 napadnuté uznesenieokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že„pokiaľ... okresný súd zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že táto smerovala proti rozhodnutiu, ktoré súdnemu prieskumu podľa piatej časti OSP nepodlieha (pričom uviedol tiež, že podlieha prieskumu podľa prvej až štvrtej časti OSP avšak v zmysle tejto úvahy z nepochopiteľných dôvodov ďalej v konaní nepokračoval), odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom...“. Súčasnekrajský súd zreteľne naznačil, že konanie okresného súdu má mať povahu súdnehoprieskumu orgánu verejnej správy (správne súdnictvo).
Ústavný súd konštatuje, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožnosamotný meritórny právny názor, ku ktorému dospel nezávislý súd (čl. 141 ods. 1 a čl. 144ods. 1 ústavy) pri prerokovávaní veci, považovať za spôsobilý zasiahnuť negatívnedo základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to ani vtedy,ak na základe opravného prostriedku druhostupňový súd vysloví právny názor opačný,a z toho dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie,čím sa rozhodnutie vo veci samej, a tým aj nastolenie právnej istoty prirodzene oddiali.
Preto samotný fakt, že okresný súd nevyhodnotil napadnuté rozhodnutieako rozhodnutie orgánu verejnej správy, pričom následne krajský súd vyslovil právny názoropačný, čo viedlo k ďalšiemu predĺženiu konania, nemožno okresnému súdu podľa názoruústavného súdu pričítať v konaní o sťažnosti sťažovateľa na ťarchu.
Na druhej strane za problém relevantný z hľadiska základného práva sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov považuje ústavný súd skutočnosť,že okresný súd konanie zastavil (teda ho ukončil bez meritórneho rozhodnutia), hocivyslovil názor, že ak napadnuté rozhodnutie odporcu nie je rozhodnutím orgánu verejnejsprávy, možno žalobu prerokovať v „klasickom“ civilnom sporovom konaní podľa tretejčasti Občianskeho súdneho poriadku. Výrok uznesenia a dôvody uvedené v ňom si takvýrazne odporujú, čo je vážna vada rozhodnutia okresného súdu, ktorá už nepramenív právnom názore tvorenom v mysli nezávislého sudcu, ale nepriaznivým spôsobom atakujekvalitu poskytovanej právnej ochrany. Ak teda z tohto dôvodu krajský súd zrušil uznesenieokresného súdu o zastavení konania, je potrebné s tým súvisiace predĺženie konaniapodľa názoru ústavného súdu pripísať na ťarchu nesústredeného postupu okresného súdu.
3.6 Bezdôvodnou nečinnosťou sa konanie okresného súdu vyznačovaloaj v osemmesačnom období od 14. augusta 2014, keď bolo okresnému súdu doručenésplnomocnenie pre novozvoleného právneho zástupcu odporcu, do 27. apríla 2015,keď na okresnom súde prebehlo pojednávanie.
3.7 Následne na základe oznámenia právneho zástupcu odporcu doručenéhookresnému súdu 7. apríla 2015 zrušil okresný súd 9. apríla 2015 pojednávanie nariadenéna 27. apríl 2015. Nový termín pojednávania bol nariadený až 3. novembra 2015(na 14. december 2015), teda takmer po 7 mesiacoch.
3.8 Po preštudovaní vyžiadaného súdneho spisu z neho pre ústavný súd vyplynulo,že okresný súd sa v ňom venoval parciálnym procesným otázkam na úkor prerokovávaniaa rozhodovania v merite.
Okresný súd bol povinný rozhodnúť o návrhu sťažovateľa na sankcionovanieodporcu a úhradu trov konania vzniknutých navrhovateľovi v dôsledku neúčasti protistranya jej právneho zástupcu na pojednávaní 11. septembra 2013. O vznesenom nároku okresnýsúd rozhodol uznesením č. k. 14 S 3/2008-165 z 24. októbra 2013, proti ktorému bolopodané odporcom odvolanie, čo si prirodzene vyžiadalo priebeh odvolacej fázy a následnépredĺženie konania. Podľa názoru ústavného súdu popísané okolnosti nebránili okresnémusúdu konať vo veci samej paralelne s rozhodovaním o spornej procesnej otázke. Okresnýsúd však rezignoval na prerokovávanie merita sporu a čakal na rozhodnutie procesnejotázky. Výsledkom jeho voľby bolo, že v období od 11. septembra 2013 do 16. apríla 2014sa predmetom konania prakticky vôbec nezaoberal.
Nedostatok popísaný v predchádzajúcom odseku je nerozlučne spätý s procesnýmúsilím venovaným problému ukončenia pôsobenia právneho zástupcu odporcu v advokácii.Ústavný súd neopomína, že to bol práve odporca, v mene ktorého právny zástupca žiadalo odročenie pojednávania nariadeného na 11. september 2013 z dôvodu blížiaceho saodchodu do dôchodku spätého s ukončením pôsobenia v advokácii. Pozornosť okresnéhosúdu venovaná tejto procesnej otázke pri poznaní právneho stavu, podľa ktorého jepredovšetkým zodpovednosťou účastníka konania, akého právneho zástupcu si zvolí,ako aj zodpovednosťou advokáta, aby neposkytoval na odplatnej báze služby právnejpomoci v čase, keď už nie je členom Slovenskej advokátskej komory, však zreteľneprerástla úroveň pozornosti, ktorú by okresný súd mal venovať meritu prerokovávanej veci.V konečnom dôsledku to dokazuje aj výzva, ktorú okresný súd na základe oznámeniao zániku právneho zastúpenia adresoval 23. júla 2014 odporcovi, keď od neho požadoval,aby oznámil, či si zvolí nového právneho zástupcu, alebo bude konať sám za seba.
4. Žalované konanie okresného súdu trvá ku dňu rozhodovania o podanej sťažnosti7 rokov a 5 mesiacov. Bezdôvodnou nečinnosťou sa postup okresného súdu vyznačovalpribližne v rozsahu 2 rokov a 10 mesiacov.
Na celkovej doterajšej dĺžke konania sa podieľali aj obdobia, keď sa súdny spisnachádzal na krajskom súde z dôvodu podaných odvolaní (od 18. marca 2011do 15. novembra 2011, od 4. mája 2012 do 20. mája 2013, od 28. novembra 2013do 15. januára 2014 a od 4. marca 2014 do 16. apríla 2014), čo je súhrnne jeden rok a desaťmesiacov. V poradí tretie z identifikovaných období je však potrebné pričítať na ťarchuokresného súdu, keďže mu 15. januára 2014 bol spis z krajského súdu vrátenýbez rozhodnutia ako predčasne predložený, lebo nezaobstaral všetky podklady potrebnépre rozhodnutie o odvolaní.
Ústavný súd identifikoval v postupe okresného súdu aj obdobia nesústredenéhopostupu spočívajúceho v procesných pochybeniach pri rozhodovaní vo veci samej (bod 3.4),resp. pri zastavovaní konania (bod 3.5). Náprava uvedených pochybení si celkomprirodzene vyžiadala ďalšie predlžovanie konania stelesnené v jeho odvolacích fázach.Tie má procesne „v rukách“ odvolací (krajský) súd, no na oddialení nastolenia stavu právnejistoty sa i v týchto prípadoch podieľal aj okresný súd, hoci jeho podiel nemožno presnečasovo kvantifikovať.
Námietku okresného súdu o najvyššom nápade vecí na jedného sudcu v Slovenskejrepublike ústavný súd považuje za nedôvodnú. Otázky množstva vecí, personálnea organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho, či došlok neodôvodneným prieťahom v konaní a ich zodpovedanie a objasnenie môže pomôcťiba pri hľadaní príčin prieťahov v rámci súdu (III. ÚS 14/00).
Ku všetkým ústavným súdom zisteným pochybeniam okresného súdu došlo v konaní,ktoré sa pri prerokovaní merita takmer výlučne koncentrovalo na právne posúdenie.
Súhrnne ústavný súd preskúmavané konanie hodnotí ako skutkovo, a od určitéhookamihu (rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní proti meritórnemu zamietavémurozsudku okresného súdu) aj právne jednoduché. Podiel sťažovateľa na jeho predĺženízistený nebol. V žalovanom konaní okresného súdu boli zistené kratšie obdobia nečinnosti,ktoré však v spojení s popísanými prvkami nesústredeného a neefektívneho procesnéhopostupu zakladajú právomoc ústavného súdu vysloviť porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy)i jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru)v označenom konaní (bod 1 výroku tohto nálezu).
5. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti navrhol takéto rozhodnutie, konanie pred okresnýmsúdom nie je ukončené, preto ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v predmetnej vecikonal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľagarantovaného mu čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.
V sťažnostnom petite sťažovateľ navrhuje priznať mu finančné zadosťučineniev sume 10 000 €. Svoj návrh odôvodňuje skutočnosťou, že„v dôsledku neodôvodnenej nečinnosti súdu a zbytočných prieťahov v konaní... tak stále platí právny stav založený nezákonnými rozhodnutiami PZ ⬛⬛⬛⬛, ktoré sú právoplatné a vykonateľné a na základe ktorých bol sťažovateľ vylúčený z Poľovníckeho združenia... z dôvodu pytliactva.
Tým, že o žalobe nie je meritórne rozhodnuté je tak sťažovateľ v očiach ostatných poľovníkov aj z ostatných poľovníckych združení v širokom okolí, ako aj širšej verejnosti v obci po celú dobu trvania súdneho konania... pokladaný za pytliaka... Uvedená skutočnosť má zdrvujúci negatívny dopad na dobrú povesť a dobré meno sťažovateľa.“.
Sťažovateľ poukazuje aj na svoj vyšší vek, preto„sa právoplatného meritórneho rozhodnutia... nemusí ani dožiť, čím by bol až do smrti verejnosťou... vnímaný ako pytliak“.
Sťažovateľ„stráca nádej na ochranu svojho práva, dôveru v súdnictvo, vo vymožiteľnosť práva a právny štát na Slovensku“. Tvrdí, že„prieťahmi v predmetnom konaní mu vznikla majetková ujma v podobe poškodenia jeho dobrého mena v požadovanej výške 10,000 EUR...“.
Z citovaného čl. 127 ods. 3 vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa môže, ale nemusípriznať. Ústavný súd je toho názoru, že takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie jemožné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu porušeného základného práva iným, ústavne a zákonneupraveným spôsobom (napr. III. ÚS 278/05).
Účinnosť ochrany poskytovanej ústavným súdom základnému právu sťažovateľapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy i jeho právu zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní je danáuž aj príkazom konať vo veci bez zbytočných prieťahov adresovaným okresnému súdu.
K sťažovateľovmu dôvodu o pretrvávajúcom vnímaní verejnosti jeho osobyako pytliaka ústavný súd uvádza, že pozitívny výrok tohto nálezu vôbec nemusí nevyhnutneviesť k pozitívnemu rozhodnutiu okresného súdu o jeho žalobe. Ak je teda sťažovateľverejnosťou vnímaný ako pytliak, vôbec to nie je výsledkom porušenia jeho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento dôvod je takneakceptovateľný.
Ďalej ústavný súd k zdôvodneniu požadovaného finančného zadosťučineniazdôrazňuje, že cieľom finančného zadosťučinenia nie je náhrada prípadnej škody vzniknutejústavne vadným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci (napr. III. ÚS 237/07,III. ÚS 87/08). Preto ani argumentácia majetkovou škodou„v podobe poškodenia jeho dobrého mena“je irelevantná.
Za jediný akceptovateľný dôvod požadovaného finančného zadosťučinenia takmožno považovať spojenie vyššieho veku sťažovateľa (nar. v roku) a dĺžkyžalovaného konania spôsobujúcej stratu nádeje na ochranu jeho práv. Vyhodnotený podielokresného súdu na celkovej dĺžke konania (takmer 7 a pol roka), ako aj charakteridentifikovaných nedostatkov v postupe okresného súdu vedú ústavný súd k záveru, žesamotný príkaz konať adresovaný okresnému súdu nepostačuje na účinnú ochranuporušených práv sťažovateľa.
Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzalzo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera ESĽP,keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného na konkrétneokolnosti prípadu. Z tohto hľadiska podľa názoru je pre dosiahnutie účinnosti ochranysťažovateľových porušených práv postačujúca suma 2 500 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľ v sťažnostnom petite navrhol priznať mu náhradu trov právnehozastúpenia v sume 296,44 €, a to za dva úkony právnej služby.
Ústavný súd sa vzhľadom na výsledok meritórneho prerokovania sťažnosti stotožnils návrhom sťažovateľa na náhradu trov konania a považoval za potrebné priznať muju za dva úkony právnej služby poskytnutej jeho právnym zástupcom, a to za prevzatiea prípravu zastúpenia, ako aj za písomné podanie – sťažnosť.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzalz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Úkony právnej služby boli vykonané v roku 2015. Základná tarifa podľa ustanovenia§ 11 ods. 3 vyhlášky je 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 839 €pre úkony v roku 2015), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2015 odmenu v sume 139,83 €a k tomu režijný paušál za jeden úkon v sume 8,39 €.
Náhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpeniasťažovateľa, ako aj k podaniu sťažnosti predstavuje 279,66 €. K tomu bolo potrebnépripočítať dvakrát režijný paušál, teda 16,78 €. Sťažovateľ má nárok na náhradu trovprávneho zastúpenia v sume 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu), pričom okresný súdje povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnomsúde v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňomjeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. februára 2016