znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 410/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra 2012   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 7769/2012, sp. zn. Rvp 7770/2012, sp. zn. Rvp 7771/2012, sp. zn. Rvp 7772/2012, sp. zn. Rvp 7773/2012, Rvp 7774/2012, sp. zn. Rvp 7775/2012, sp. zn. Rvp 7776/2012, sp. zn. Rvp 7777/2012, sp. zn. Rvp 7778/2012, sp. zn. Rvp 7779/2012, sp. zn. Rvp 7780/2012, sp. zn. Rvp 7781/2012, sp. zn. Rvp 7782/2012 a sp. zn. Rvp 9204/2012 vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   vlastniť majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   čl.   14   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   práva   užívať   majetok   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaniach vedených pod sp. zn. 14 Er 131/2005, sp. zn. 6 Er 304/2006, sp. zn. 22 Er 112/2003, sp. zn. 12 Er 325/2006, sp. zn. 13 Er 193/2005, sp. zn. 14 Er 255/2004, sp. zn. 5 Er 597/2006, sp. zn. Rvp 7776/2012 (EX 3102005, pozn.), sp. zn. 9 Er 83/2006, sp. zn. 13 Er 50/2005, sp. zn. 5 Er 158/2007, sp. zn. 14 Er 194/2005, sp. zn. 14 Er 193/2005, sp. zn. 5 Er 713/2006 a sp. zn. Rvp 9204/2012 (EX 4101/2009, pozn.) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 7769/2012, sp. zn. Rvp 7770/2012, sp. zn. Rvp 7771/2012, sp. zn. Rvp 7772/2012, sp. zn. Rvp 7773/2012, Rvp 7774/2012, sp. zn. Rvp 7775/2012, sp. zn. Rvp 7776/2012, sp. zn. Rvp 7777/2012, sp. zn. Rvp 7778/2012, sp. zn. Rvp 7779/2012, sp. zn. Rvp 7780/2012, sp. zn. Rvp 7781/2012, sp. zn. Rvp 7782/2012 a sp. zn. Rvp 9204/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 410/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp.   zn.   Rvp   7769/2012,   sp.   zn.   Rvp   7770/2012,   sp. zn. Rvp 7771/2012,   sp.   zn.   Rvp 7772/2012, sp. zn. Rvp 7773/2012, Rvp 7774/2012, sp. zn. Rvp 7775/2012, sp. zn. Rvp 7776/2012, sp. zn. Rvp 7777/2012, sp. zn. Rvp 7778/2012, sp. zn. Rvp 7779/2012, sp. zn. Rvp 7780/2012, sp. zn. Rvp 7781/2012 a sp. zn. Rvp 7782/2012 a 2. júla 2012 sťažnosť vedená pod sp. zn. Rvp 9204/2012, ktorými namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 12 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   14   dohovoru a práva užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   postupom   Okresného   súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 14 Er 131/2005, sp. zn.   6   Er   304/2006,   sp.   zn.   22   Er   112/2003,   sp.   zn.   12   Er   325/2006, sp. zn. 13 Er 193/2005,   sp.   zn. 14   Er   255/2004,   sp.   zn. 5   Er   597/2006,   Rvp   7776/2012 (EX 3102005),   sp.   zn.   9   Er   83/2006,   sp.   zn.   13   Er   50/2005,   sp.   zn.   5   Er   158/2007, sp. zn. 14 Er   194/2005,   sp.   zn.   14   Er   193/2005,   sp.   zn.   5   Er   713/2006 a sp. zn. Rvp 9204/2012 (EX 4101/2009); (ďalej len „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v predmetných veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor postupujúc podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 233/1995   Z.   z.   o   súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti   (Exekučný   poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd   o   udelenie   poverení   na   vykonanie   exekúcií. Okresný   súd   poveril   súdneho   exekútora   vykonaním   exekúcií,   tak   ako   o   to   žiadal. Sťažovateľka pre obavy o právny a faktický osud pohľadávok nútene vymáhaných súdnym exekútorom, ktorému boli udelené poverenia na vykonanie exekúcií, postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku navrhla exekučnému súdu zmenu exekútora.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o jej návrhoch na zmenu súdneho exekútora dosiaľ   nerozhodol   napriek   tomu,   že   tieto   veci   podľa   jej   názoru   nevykazujú   atribúty mimoriadnej   právnej   zložitosti   a   spĺňajú   všetky   formálne   a   materiálne   podmienky ustanovené   Exekučným   poriadkom,   resp.   zákonom   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

V jednom prípade (sp. zn. Rvp 9204/2012) sťažovateľka namieta, že okresný súd dosiaľ nerozhodol v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom   na   neodôvodnenú   nečinnosť   a   neefektívny   postup   okresného   súdu sťažovateľka podala 23. marca 2012 v 14 veciach a 25. mája 2012 v prípade sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 9204/2012 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Sťažovateľka následne podaniami z 30. júla 2012 doplnila svoje sťažnosti, v ktorých „spresnila petity“ týchto sťažností,   ktorými identifikovala jednotlivé súdne konania ich spisovými   značkami   a   žiadala,   aby   bolo „rozhodnuté   podľa   takto   zmenených   petitov“, a zotrvala na svojich predchádzajúcich tvrdeniach o porušení jej označených práv.

V dvoch prípadoch sp. zn. Rvp 7776/2012 a sp. zn. Rvp 9204/2012 sťažovateľka však   dosiaľ   bližšie   nekonkretizovala   konania   vedené   okresným   súdom   (u   súdneho exekútora boli veci vedené pod sp. zn. EX 3102005 a sp. zn. EX 4101/2009, pozn.)

Podľa   tvrdení   sťažovateľky   postupom   okresného   súdu   v   napadnutých   konaniach malo dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného   súdu   v   napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva,   aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 7769/2012,   sp.   zn.   Rvp   7770/2012,   sp.   zn.   Rvp   7771/2012, sp. zn. Rvp 7772/2012,   sp.   zn.   Rvp   7773/2012,   sp.   zn.   Rvp   7774/2012, sp. zn. Rvp 7775/2012,   sp. zn.   Rvp   7776/2012,   sp.   zn.   Rvp   7777/2012, sp. zn. Rvp 7778/2012,   sp. zn. Rvp 7779/2012,   sp.   zn.   Rvp   7780/2012, sp. zn. Rvp 7781/2012, sp. zn. Rvp 7782/2012 a sp. zn. Rvp 9204/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   okresného   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   v   petite   sťažností   uvedených   práv   postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

Vzhľadom na charakter námietok, ktorými sťažovateľka odôvodňuje svoje sťažnosti (nečinnosť okresného súdu) a tvrdí porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti v primeranej lehote, od ktorého potom odvádza aj porušenie svojich ostatných označených   práv,   sa   ústavný   súd   zameral   na   posúdenie   vyčerpania   účinných   právnych prostriedkov, ktoré mala sťažovateľka k dispozícii na ochranu svojich označených práv, a tým aj posúdenie prípustnosti jej sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto   prípade   je prípustnosť   sťažností   viazaná na   vyčerpanie   právnych   prostriedkov, ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu ústavný súd poukazuje na to, že špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, III. ÚS 401/2008), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní (podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch) je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, predmetom ktorej je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil právne prostriedky   podľa   zákona   o   súdoch   (§   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde),   avšak   ich využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Ústavný súd zásadne považuje podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 120 ods. 7 citovaného zákona].

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu 23. marca   2012   uplatnila   sťažnosti   na   prieťahy   v   napadnutých   konaniach   adresované predsedovi okresného súdu (v konaní označenom pod sp. zn. EX 4101/2009 - 25. mája 2012), pričom sťažnosti podľa čl. 127 ods.   1 ústavy boli ústavnému súdu   doručené už 14. mája 2012, resp. 2. júla 2012 bez toho, aby sťažovateľka vyčkala na odpoveď predsedu okresného súdu. Z uvedeného možno vyvodiť, že sťažnosti boli ústavnému súdu podané v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnená podľa osobitných predpisov, bolo bezúspešné a neprinieslo ňou sledovaný cieľ.

Za týchto okolností považuje ústavný predmetné sťažnosti na prieťahy v konaní iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takéto sťažnosti mohli mať,   ak by predseda   okresného súdu   dostal   primeranú lehotu   na prijatie opatrení proti sťažovateľkou   namietaným   postupom   okresného   súdu   v   napadnutých   konaniach (m. m. III. ÚS 44/03, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06, III. ÚS 10/2012, III. ÚS 286/2012).

Ústavný súd v súvislosti s namietaným postupom okresného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, poukazuje na to, že sťažnosť   bola ústavnému súdu   podaná predčasne,   a to   v   čase,   keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku, ktorý zákon účinne poskytuje sťažovateľke na ochranu jej základných práv, bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti v celku, keďže porušenie ostatných označených   práv   bolo   odôvodňované   porušením   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. dohovoru, podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre ich neprípustnosť.

V   dvoch   prípadoch   (sp.   zn.   Rvp   7776/2012   a sp.   zn.   Rvp   9204/2012)   navyše sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu v texte sťažnosti ani v jej petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú namietané konania pred okresným súdom vedené, a ani ústavnému súdu s návrhom nedoručila relevantné (na návrh sa vzťahujúce) písomné   podklady,   preto   ústavný   súd   mohol   v   tejto   časti   odmietnuť   sťažnosť   aj   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

K námietke sťažovateľky, že je povinnosťou exekučného súdu podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (resp. žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do   15 dní),   ústavný súd už viackrát zaujal stanovisko   k   dodržaniu   zákonom   ustanovených   lehôt   všeobecným   súdom,   keď   uviedol, že pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (obdobne   aj   pojem v „primeranej   lehote“   obsiahnutý   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   je   pojem   autonómny,   ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   ústavný   súd   na   takéto   lehoty   síce   prihliada,   ale   ich   nedodržanie   automaticky nevyvoláva   porušenie   uvedeného   základného   práva,   pretože   aj   v   týchto   prípadoch   sú rozhodujúce   všetky   okolnosti   danej   veci.   Porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02).

Napokon ústavný súd pripomína, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky o riadnom nevybavení jej sťažností na prieťahy v konaní predsedom okresného súdu, sťažovateľka mohla   podať   sťažnosť   podľa   §   63   a   nasl.   zákona   o   súdoch   aj   predsedovi   krajského (nadriadeného) súdu, aby vo veci urobil nápravu, avšak zo sťažností nevyplýva, že by tak bola postupovala.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   už   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2012