znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 41/2016-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 v senátezloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčikav konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouMgr. Ľudmilou Vorčákovou, Národná 814/4, Žilina, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnéhosúdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 38/2011, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konanívedenom pod sp. zn. 10 C 38/2011 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Čadcap r i k a z u j e, aby v konaní vedenom podsp. zn. 10 C 38/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov) na účet jehoprávnej zástupkyne Mgr. Ľudmily Vorčákovej, Národná 814/4, Žilina, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) uznesenímsp. zn. III. ÚS 41/2016 z 2. februára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresnéhosúduČadca(ďalejlen„okresnýsúd“)vkonanívedenompod sp. zn. 10 C 38/2011 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:«Dňa 28.02.2011 sťažovateľ podal na Okresný súd Čadca návrh na určenie výživného, nakoľko v tom čase bol študentom v Kysuckom Novom Meste.

Následne Okresný súd Čadca vyzval sťažovateľa výzvou zo dňa 06.04.2011 na predloženie dokladov, a to v lehote do 15 dní. Dňa 19.04.2011 sťažovateľ doložil súdu v uvedenej lehote všetky potrebné doklady.

Dňa 21.12.2011 podal sťažovateľ sťažnosť na súdne prieťahy, keďže od podania návrhu súd vo veci vôbec nekonal. Okresný súd Čadca odpovedal na túto sťažnosť oznámením až zo dňa 28.05.2012. Z obsahu tohto oznámenia vyplýva, že podľa názoru podpredsedu okresného súdu JUDr. Milana Gylánika „tunajší súd uskutočňoval procesné úkony smerujúce k vydaniu rozhodnutia plynulé“ a sťažnosť posúdil ako nedôvodnú s čím však sťažovateľ nesúhlasil. Z dôvodu uvedeného nesúhlasu sťažovateľ podal dňa 12.03.2012 podnet na verejného ochrancu práv. Z upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu zo dňa 28.11.2013 okrem iného vyplýva, že „v konaní vedenom pod spis. zn. 10 C/38/2011 som taktiež zistila nečinnosť Okresného súdu Čadca. V období odo dňa 24. mája 2011 (žiadosť zákonného sudcu o pripojenie súvisiacich súdnych spisov) do dňa 18. mája (opakovaný záznam, že spis nie je možné pripojiť) nebolo čo do merita veci vôbec konané a činnosť súdu v uvedenom období jedného roka spočívala len v snahe pripojiť iné súdne spisy. K prerušeniu konania z tohto dôvodu však podľa poskytnutých informácií v písomnom stanovisku nedošlo. Následne bola dňa 18. mája 2012 žiadaná správa od ošetrujúceho lekára odporcu, ktorá bola následne dňa 8. novembra 2012, to je po viac ako 5 mesiacoch, urgovaná. K iným úkonom vo vzťahu k meritu konania v tomto období nedošlo. Následne dňa 10. decembra 2012 boli žiadané informácie od odporcu, ktoré doplnil až dňa 6. mája 2013 (to je po 5 mesiacoch), pričom do dňa 23. decembra 2013, kedy bolo vyhotovené doplňujúce písomné stanovisko vo veci, opäť nebol realizovaný žiaden úkon (to je obdobie viac ako 9 mesiacov, kedy súd neurobil úkon). Ďalej podľa názoru verejného ochrancu práv „v predmetnom konaní je možné o plynulosti konania súdu hovoriť len v období pár mesiacov po začatí konania, následne došlo zo strany Okresného súdu Čadca k dlhodobej, ničím neodôvodnenej nečinnosti. Ak je týmto dôvodom potreba pripojenia spisov neukončených konaní, Okresný súd Čadca mal možnosť konanie prerušiť, čo však neurobil, prípadne si z uvedených spisov vyhotoviť potrebné fotokópie, čo zrejme taktiež neurobil. Okresný súd Čadca aj v tomto konaní spôsobil vznik zbytočných prieťahov, a teda tým porušil základné právo účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.»

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ okrem iného uviedol:„Na základe výzvy Okresného súdu Čadca zo dňa 05.06.2014 bol sťažovateľ vyzvaný, aby do termínu pojednávania (8.7.2014 - prvé vytýčené pojednávanie vo veci) predložil podrobnú špecifikáciu jeho mesačných príjmov a výdavkov a predložil potvrdenie o štúdiu. Následne však bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie o zrušení uvedeného termínu pojednávania zo dňa 24.06.2014 z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na jeho vykonanie.

Dňa 22.09.2014 Okresný súd Čadca vydal uznesenie, na základe ktorého zrušil uznesenie Okresného súdu Čadca, č. k. 10 C/38/2011-54 zo dňa 30.04.2014, ktorým ustanovil odporcovi za opatrovníka na hájenie jeho záujmov v danom konaní Mesto Čadca, nakoľko odporca udelil plnú moc advokátovi ⬛⬛⬛⬛. Dňa 01.10.2014 sťažovateľ podal námietku voči uvedenému advokátovi, keďže tento advokát písal návrhy na výkon exekúcie jeho výživného pre sťažovateľa a mal k dispozícii citlivé informácie o ňom ako aj o jeho rodine.

Okresný súd Čadca nariadil v uvedenej veci druhé pojednávanie, a to na deň 16.10.2014, ktoré bolo taktiež odročené.

Ďalšie v poradí už tretie pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 16.12.2014, ktoré však bolo opäť odročené.

Na základe vyššie uvedeného je možné skonštatovať, že od podania návrhu t. j. od 27.02.2011 do dnešného dňa sa vo veci nekonalo žiadne pojednávanie k meritu veci a zo strany súdu neboli vykonané žiadne procesné úkony, ktoré by smerovali k rozhodnutiu vo veci bez zbytočných prieťahov.“

Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ žiada, abyústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 38/2011porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy, aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj úhradu trovkonania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisomsp. zn. Spr 316/16 doručeným ústavnému súdu 29. februára 2016, v ktorom okremstručného opísania priebehu napadnutého konania uviedol, že„vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní čiastočne spôsobené súdom ale aj samotnými účastníkmi konania (odročovanie pojednávaní, potreba ustáliť okruh účastníkov)“.

Z predloženého súdneho spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 10 C 38/2011ústavný súd zistil takýto priebeh napadnutého konania:

- 28. február 2011– okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na určenie ⬛⬛⬛⬛ výživného pre plnoleté dieťa,

- 24. máj 2011– pokyn pre súdnu kanceláriu na pripojenie s vecou ⬛⬛⬛⬛ súvisiacich súdnych spisov,

- 17. apríl 2013– výzvaokresnéhosúduadresovanásťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ v súvislosti s ustanovením opatrovníka,

- 7. január 2014– opatrenie predsedníčky okresného súdu, na základe ktorého ⬛⬛⬛⬛ bola vec na ďalšie konanie a rozhodnutie pridelená novej ⬛⬛⬛⬛ zákonnej sudkyni,

- 30. apríl 2014– okresný súd ustanovil odporcovi v napadnutom konaní ⬛⬛⬛⬛ opatrovníka,

- 3. jún 2014– okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. júl 2014,

- 5. jún 2014– procesné úkony okresného súdu spojené so zabezpečením ⬛⬛⬛⬛ podkladov na rozhodnutie veci,

- 24. jún 2014– okresný súd upovedomil účastníkov konania o zrušení ⬛⬛⬛⬛ nariadeného termínu pojednávania na 8. júl 2014 ⬛⬛⬛⬛ „z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na jeho ⬛⬛⬛⬛ vykonanie“,

- 22. september 2014 – okresný súd uznesením zrušil svoje uznesenie z 30. apríla ⬛⬛⬛⬛ 2014 o ustanovení opatrovníka odporcovi,

- 22. september 2014 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. október ⬛⬛⬛⬛ 2014,

- 16. október 2014– uskutočnené pojednávanie bolo odročené na 16. december ⬛⬛⬛⬛ 2014 pre účely ďalšieho dokazovania,

- 15. december 2014– okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania ⬛⬛⬛⬛ na 16. december 2014 z dôvodu,„že nie je ustálený okruh ⬛⬛⬛⬛ účastníkov konania“,

- 29. január 2015– okresný súd vyzval sťažovateľa, aby upresnil, kto ho bude ⬛⬛⬛⬛ zastupovať v priebehu konania,

- 10. marec 2015– okresný súd nariadil termín pojednávania na 7. máj 2015, ⬛⬛⬛⬛ ktorý bol následne zrušený,

- 6. júl 2015– okresný súd nariadil termín pojednávania na 12. august ⬛⬛⬛⬛ 2015,

- 12. august 2015– pojednávanie bolo odročené po vykonanom dokazovaní ⬛⬛⬛⬛ na 31. august 2015 pre účely zabezpečenia podkladov pre ⬛⬛⬛⬛ rozhodnutie,

- 31. august 2015– pojednávanie bolo odročené na neurčito„za účelom ⬛⬛⬛⬛ rozhodnutia o procesnom postavení

,

- 21. január 2016– okresnýsúduznesenímnepripustilzastupovanie ⬛⬛⬛⬛ sťažovateľa v napadnutom konaní jeho ⬛⬛⬛⬛,

- 19. február 2016– okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľa proti ⬛⬛⬛⬛ uzneseniu z 21. januára 2016.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručenýmústavnému súdu 21. marca 2016, v ktorom okrem iného uviedol:

„Návrh o určenie výživného zo dňa 28.02.2011 podal sťažovateľ a nie syn sťažovateľa ako nesprávne uviedla predsedníčka súdu JUDr. Adriana Pytliaková, PhD. v liste zo dňa 23.02.2016. Prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené po troch rokoch a ôsmich mesiacoch (na deň 16.10.2014). Takéto prieťahy súdu nie je možné ospravedlniť dôvodom neskorého spracovania referátov a preloženia spisu inému zákonnému sudcovi. Uvedené civilné konanie trvá neprimerane dlho a pretrvávajúca právna neistota môže spôsobiť aj zmarenie subjektívnych práv sťažovateľa. Súd v zákonných medziach § 100 ods. 1 O.S.P. a § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch musí už na začiatku súdneho konania zvážiť význam predmetu konania pre účastníkov, spoločnosťou uznávanú hodnotu tohto predmetu a v súlade s tým zabezpečiť rozhodnutie vo veci. Okresný súd Čadca a zákonný sudca porušil prvoradú povinnosť zorganizovať si procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty. Takáto povinnosť vyplýva z ustanovení občianskeho súdneho poriadku, a to § 6 O.S.P., ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, § 100 O.S.P., podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov a § 114 ods. 1 O.S.P., podľa ktorého predseda senátu pripraví konanie tak, aby bolo možné rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní.

Podľa nášho názoru, prejednávaná vec - určenie výživného, nie je objektívne zložitá z pohľadu zistenia skutkového stavu a ani z pohľadu právnej úpravy. Význam predmetu konania má však pre sťažovateľa nesmierny morálny význam, keďže sa jedná o jeho výživné, ktoré nevyhnutne potrebuje pre uspokojenie svojich základných životných potrieb. Zo spoločenského hľadiska sa zároveň jedná o jednu z najdôležitejších vyživovacích povinností rodiča k dieťaťu.

Sťažovateľ odmieta tvrdenie Okresného súdu Čadca o tom, že prieťahy v konaní boli čiastočne spôsobené účastníkmi konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené sme toho názoru, že uvedeným súdom bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a navrhujeme, aby Ústavný súd vydal nález v zmysle petitu sťažnosti sťažovateľa zo dňa 25.02.2015.“

Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde v danej veci upustil od ústneho pojednávania, keďže dospel k záveru,že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorouúčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcejsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitýdôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí bolipredvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať novépojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ústavný súdv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súdrozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,že predmetom napadnutého konania je návrh sťažovateľa na určenie výživného. Po právnejstránke ide o štandardnú rodinnoprávnu vec patriacu do bežnej rozhodovacej agendyvšeobecného súdnictva. Pri posudzovaní doterajšieho priebehu konania podľa tohto kritériaústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnuúpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchtohľadísk predmetné konanie nehodnotil ako právne ani skutkovo zložité a nezistil tiež, žeby,čo sa týka dokazovania, vykazovalo črty mimoriadnej zložitosti, ktoré by boli dôvodomna jeho predĺženie.

Napokon ústavný súd konštatuje, že ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnostinepoukázal na mimoriadnu zložitosť napadnutého konania, ktorá by ospravedlňovala jehodoterajšiu dĺžku.

2. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sana spomalení priebehu konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd nezistil, že by správanie sťažovateľa v napadnutom konaní podstatnejšieovplyvnilo jeho dĺžku, tak aby mu bolo možné pričítať negatívny podiel na stave, v akom sakonanie v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzalo.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutomkonaní.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období od začatia napadnutého konania(28. február 2011) okrem niekoľkých procesných úkonov zabezpečujúcich pripojenies vecou súvisiacich spisov a predloženie písomných podkladov bol nečinný až do 7. januára2014, keď opatrením predsedníčky okresného súdu bola vec pridelená na ďalšie konaniea rozhodnutie novej zákonnej sudkyni.

Od predmetnej zmeny zákonného súdu okresný súd v zásade vo veci konal, no jehopostup podľa názoru ústavného súdu nebol dostatočne efektívny, keďže dosiaľ v merite vecinebolo rozhodnuté.

O nedostatočnej efektívnosti postupu okresného súdu vo veci svedčí aj skutočnosť,že takmer štyri roky od začiatku napadnutého konania okresný súd zrušil termínpojednávania nariadený na 16. december 2014 z dôvodu,„že nie je ustálený okruh účastníkov konania“.

Ani ostatný úkon vo veci, uznesenie o nepripustení zastupovania sťažovateľav napadnutom konaní jeho matkou, prijaté takmer po šiestich mesiacoch od odročeniapojednávania„za účelom rozhodnutia o procesnom postavení pani ⬛⬛⬛⬛ “nesvedčí o tom, že by okresný súd výrazne pokročil pri rozhodovaní o merite veci.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielennečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu, resp. orgánuverejnej moci (v danom prípade všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavouzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátnehoorgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sasťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02,IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupomokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bolo postupomokresného súdu porušené, prikázal mu, napriek tomu, že sťažovateľ sa toho nedomáhal, abyvo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorejsa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku prieťahovzavinených postupom okresného súdu„žije v neustálej neistote už 5 rokov a bez právoplatného ukončenia sporu si nemôže vysporiadať svoju životnú situáciu“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd sťažovateľovi priznal finančnézadosťučinenie v sume 1 000 €, ktorú považoval za primeranú doterajšej dĺžke konanias ohľadom na jeho predmet (určenie výživného na plnoleté dieťa), ako aj postup súduv danej veci.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré muvznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátkouMgr. Ľudmilou Vorčákovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžev odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorábola 839,83 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 predstavuje spolus režijným paušálom (2 x 8,39 €) sumu 296,44 €. Keďže advokátka je platcom danez pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčeniao registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zneníneskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijnéhopaušálu boli priznané v celkovej sume 355,73 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehoteuvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016