znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 41/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť N. P., D., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom a rozhodcovským rozhodnutím rozhodcu JUDr. J. Č. sp. zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť N. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára 2010   doručená   sťažnosť   N.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom a   rozhodcovským   rozhodnutím   rozhodcu   JUDr.   J.   Č.   (ďalej   len   „rozhodca“)   sp.   zn. RK Cb/1/2007 zo 7. mája 2007 (ďalej len „namietaný rozhodcovský rozsudok“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   spolu   s manželom   17.   septembra   2007 dozvedela   o prebiehajúcom   exekučnom   konaní   o vymoženie   7   500   000   Sk   s prísl.   na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) vykonávanom súdnym exekútorom Ing. Mgr. B. H., na základe exekučného titulu - namietaného rozhodcovského rozsudku.

Dňa 18. septembra 2007 podala sťažovateľka spolu s manželom trestné oznámenie a v októbri 2007 nahliadnutím do príslušného spisového materiálu zistila, že 12. septembra 2007 vydal okresný súd poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Dňa   14.   septembra   2007   bol   na   základe   namietaného   rozhodcovského   rozsudku zablokovaný exekútorom nehnuteľný majetok manželov a ich bankové účty a sťažovateľka nemohla tento majetok užívať a nakladať s ním.

Po podaní námietok proti exekúcii navštívila sťažovateľka 26. októbra 2007 spolu s manželom rozhodcu „za účelom vyhotovenia kópie celého rozhodcovského spisu, o čom bola vyhotovená aj notárska zápisnica“, pretože predtým nemali vedomosť o uskutočnení rozhodcovského konania.

Sťažovateľka   ďalej   v sťažnosti   podrobne   opisuje   dôvody,   v čom   vidí   porušenie svojich   práv   postupom   rozhodcu,   a tvrdí,   že   namietaným   rozhodcovským   rozsudkom zo 7. mája   2007   boli   porušené   aj   viaceré   ustanovenia   zákona   č.   244/2002   Z.   z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“).

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   došlo   postupom   a namietaným   rozsudkom   rozhodcu k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a tiež práv podľa čl. 13 dohovoru   a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie a vykonaní dokazovania prijal vo veci jeho sťažnosti tento nález:

„1. Základné právo na prerokovanie veci súdom zriadeným zákonom a práva na spravodlivý proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv a   základných slobôd,   postupom   rozhodcu JUDr.   J.   Č.   v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

2.   Základné   právo   na   súdnu   ochranu   zaručené   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

3.   Základné   právo   na   prejednanie   záležitosti   zákonným   sudcom   zaručené   čl.   48 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   postupom   rozhodcu   JUDr.   J.   Č.   v   rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

4.   Základné   právo   vlastniť   majetok   zaručené   čl.   20   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

5.   Základné   právo   na   pokojné   používanie   majetku   zaručené   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konaní, porušené bolo.

6.   Základné   právo   na   účinné   právne   prostriedky   nápravy   zaručeného   čl.   13 Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd, postupom rozhodcu JUDr. J. Č. v rozhodcovskom konania, porušené bolo.

7. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok bez čísla konania zo dňa 7. 5. 2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.

8. Ústavný súd Rozhodcovský rozsudok č. k. RK Cb/1/2007 zo dňa 7. 5. 2007, vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcom JUDr. J. Č., v celom rozsahu zrušuje.

9.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 25 tisíc eur, ktoré je povinný rozhodca JUDr. J. Č., nar...., K. zaplatiť   sťažovateľke   N.   P.,   nar.  ...,   D.,   do   dvoch   mesiacov   odo   dňa   vyhlásenia   tohto rozhodnutia.

Sťažovateľka   v   tejto   veci   žiada,   aby   jej   meno,   priezvisko,   bydlisko,   bolo   v publikovaných   rozhodnutiach   nahradené   iniciálkami   v   súlade   s   pokynom   predsedu Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   o   anonymizácii   údajov,   publikovaných   v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. marca 2004.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I. ÚS 33/02,   II. ÚS 29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Nedodržanie   tejto   lehoty je zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Sťažovateľka v petite sťažnosti namieta, že k porušeniu jej základných práv podľa čl. 20 ods.   1, čl. 46 ods.   1 a čl. 48 ods.   1 ústavy, ako aj porušenie práv podľa čl. 13 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu malo dôjsť nezákonným postupom rozhodcu v konaní vedenom pod sp. zn. RK Cb/1/2007 a namietaným rozhodcovským rozsudkom zo 7. mája 2007.

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľka sa však dozvedela o tomto rozsudku ešte 26.   októbra   2007   na   notárskom   úrade   JUDr.   J.   A.   (o   čom   bola   spísaná   aj   notárska zápisnica), ako to sama uvádza na strane 2 svojej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu. Znamená to, že už v tento deň 26. októbra 2007 sa sťažovateľka mohla reálne dozvedieť o „inom zásahu“ do jej označených práv spočívajúcom v namietanom nezákonnom postupe a rozsudku rozhodcu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok   ochrany ústavnosti,   s prihliadnutím na uvedený deň oboznámenia sa sťažovateľky   so   spisovým   materiálom   namietaného   rozhodcovského   konania   sp.   zn. RK Cb/1/2007 (súčasťou ktorého bol aj namietaný rozhodcovský rozsudok zo 7. mája 2007) a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (až 13. januára 2010) možno konštatovať, že lehota   stanovená   na   tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom   sťažovateľke   bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podala túto sťažnosť.

Ústavný súd preto nemal inú možnosť, len sťažnosť sťažovateľky odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2010