znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 41/06-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť E. Š., P., v ktorej namietal porušenie svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského súdu   v Bratislave   v konaní   sp.   zn.   Spr.   698/95,   Okresného   súdu   Trnava   v   konaní sp. zn. 29 C 89/96 a Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 16 Nc 10/96, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Š.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. augusta 2005 doručená sťažnosť E. Š., P. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 14. decembra 2005, ktorou namietal porušenie svojho práva na súdnu a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   36   Listiny   základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“) postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   sp.   zn. Spr. 698/95,   Okresného   súdu   Trnava   v konaní   sp.   zn.   29   C   89/96   a   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 16 Nc 10/96.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 27. apríla 1995 podal krajskému súdu žalobu   za „trestanie   slobody   prejavu“ v súvislosti   s postupom   sudcu   Ústavného   súdu Českej republiky v spojení s konaním sp. zn. 2 T 371/92 vedeným pred Okresným súdom Trnava a uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 6/92 zo 17. júna 1992, ktorá   bola   z dôvodu   nepríslušnosti   postúpená   Okresnému   súdu   Trnava   a následne okresnému súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že jeho žaloba, ktorá bola krajským súdom postúpená Okresnému súdu Trnava a následne okresnému súdu, nebola ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu vôbec prejednaná.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   v návrhu   rozhodnutia   (petite) svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   36   listiny   postupom   krajského   súdu   v konaní   sp.   zn.   Spr.   698/95, Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 29 C 89/96 a okresného súdu v konaní sp. zn. 16 Nc   10/96.   Sťažovateľ   zároveň   žiada   o priznanie   spravodlivého   finančného zadosťučinenia v sume „okolo pol milióna korún“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V zmysle   čl.   36   ods.   1   listiny   každý   sa   môže   domáhať   ustanoveným   postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   podľa ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde.   Skúmal,   či   je   v tomto   prípade   daná právomoc   ústavného   súdu,   ako   aj   všeobecné   a osobitné   náležitosti   sťažnosti   podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľa, ako aj jeho predchádzajúcich sťažností prejednaných ústavným súdom v konaniach sp. zn. Rvp 326/04, III.   ÚS   32/04   a výzvy   č.   k.   Rvp   1376/05-6   z 23.   decembra   2005,   ktorou   požiadal predsedníčku okresného súdu o predloženie spisu sp. zn. 16 Nc 10/96, zistil nasledovné skutočnosti.

Sťažovateľ doručil krajskému súdu 27. apríla 1995 podanie, ktoré bolo pod sp. zn. Spr. 698/95 28.   apríla 1995 postúpené z dôvodu   vecnej nepríslušnosti   Okresnému súdu Trnava. Okresný súd Trnava uvedené podanie zapísal do registra „C“ pod č. k. 29 C 89/96 a následne   vydal   10.   júna   1996   pokyn   na   postúpenie   predmetnej   veci   okresnému   súdu (predtým Obvodný súd Bratislava 1) z dôvodu miestnej nepríslušnosti podľa ustanovenia § 105 ods. 2 v spojení s ustanovením § 84 a 85 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“).   Postúpenému   podaniu   bola   na   okresnom   súde   pridelená   spisová   značka 16 Nc 10/96.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 16 Nc 10/96, ktorý mu bol doručený 18. januára 2006, zistil, že okresný súd na pojednávaní 26. marca 1996 uznesením č. k. 16 Nc 10/96-20 konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 43 ods. 2 OSP, pretože sťažovateľ napriek   viacerým   výzvam   okresného   súdu   svoje   podanie   nedoplnil   v zmysle   náležitostí požadovaných ustanovením § 43 ods. 2 OSP.

Sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 27 Co 162/97-25 z 30. mája 1997 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Uvedené uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené   27.   marca   1998,   pričom   predmetné   konanie   bolo   týmto   dňom   právoplatne skončené.

Sťažnosť   ústavnému   súdu   bolo   potrebné   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od oznámenia rozhodnutia – uznesenia krajského súdu č. k. 27 Co 162/97-25 z 30. mája 1997, ktoré   bolo   sťažovateľovi   doručené   27.   marca   1998   a týmto   dňom   nadobudlo   aj právoplatnosť.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   „Táto   lehota stanovená zákonom o ústavnom súde je objektívnou lehotou, čo znamená, že zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.“ Sťažnosť sťažovateľa bola podaná na poštovú prepravu 16. augusta 2005, teda od právoplatného vybavenia veci uplynulo nepochybne dlhšie časové obdobie ako zákonná dvojmesačná lehota, preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú oneskorene (napr. rozh. sp. zn. III. ÚS 220/05 a III. ÚS 312/05).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2006