znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 41/04-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. T., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. D., B., ktorou namieta porušenie svojho práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na nezávislom   a nestrannom   súde   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   vyjadriť   sa   k vykonávaným   dôkazom   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 231/2002 a sp. zn. 1 Er 2283/2002, EX 1283/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   T. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára 2003   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   T.,   bytom   B.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou JUDr. A. D., B., ktorou namieta porušenie svojho práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   vyjadriť   sa   k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný   súd“)   sp.   zn.   1   Er   2023/2002,   EX   231/2002   a   sp.   zn.   1   Er   2283/2002,   EX 1283/2002.   Sťažovateľ   mal   v konaní   sp. zn. 1   Er 2023/2002,   EX 231/2002   postavenie účastníka exekučného konania (oprávneného).

Dňa 6. septembra 2002 vydal okresný súd pod č. 5101011568 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. M. T., B. Exekúcia je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 231/2002. Exekučné konanie sa začalo 26. augusta 2002, keď bol návrh sťažovateľa na vykonanie exekúcie doručený JUDr. M. T. Exekučným titulom bol platobný rozkaz Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2001 sp. zn. 59 Rob 567/01.

Dňa 7. októbra 2002 vydal okresný súd pod č. 5101011829 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Dr. Ľ. P., Š. Exekúcia je vedená na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 2283/2002, EX 1283/2002. Exekučné konanie sa začalo 26. septembra 2002, keď   bol   súdnemu   exekútorovi   doručený   návrh   na   vykonanie   exekúcie   od   oprávneného spoločnosti   M-faktoring,   s.   r.   o.,   Sreznevského   4,   Bratislava.   Exekučným   titulom   bola notárska zápisnica sp. zn. Nz 376/2002 z 13. septembra 2002.

Povinným   bola   v obidvoch   exekučných   konaniach   Hasičská   poisťovňa, a. s., Radlinského 6, Bratislava, a predmetom dražby bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vo   výške   5565/10000.   Išlo   o stavbu   nachádzajúcu   sa   v k.   ú.   Bratislava - Staré   Mesto, súpisné   číslo   2791,   postavenej   na   pozemku   parcelné   číslo   8232.   Spoluvlastníkom predmetnej   nehnuteľnosti   v podiele   4435/10000   je   hlavné   mesto   Slovenskej   republiky Bratislava (ďalej len „spoluvlastník“).

Dňa 25. septembra 2002 vydal exekútor JUDr. T. upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a predajom spoluvlastníckeho podielu povinného a 23. októbra 2002 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti, taktiež   zabezpečil   znalecké   ocenenie   nehnuteľnosti.   Dňa   25.   októbra   2002   vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, v ten istý deň vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva.

Podaním   z   28.   októbra   2002   oznámil   exekútor   JUDr.   T.   exekútorovi   Dr. P.   a okresnému súdu, že nehnuteľnosť je predmetom ním vedenej, skôr začatej exekúcie.

Dňa 29. októbra 2002 vydal súdny exekútor Dr. P. dražobnú vyhlášku a určil termín dražby na 29. november 2002 o 7.00 h v sídle jeho Exekútorského úradu v Šali.

Dňa 13. novembra 2002 vydal súdny exekútor JUDr. T. dražobnú vyhlášku a určil termín   dražby   na   16.   december   2002   o   13.00   h   v sídle   jeho   Exekútorského   úradu v Bratislave.

Dňa 28. novembra 2002 spoluvlastník draženej nehnuteľnosti v súlade s § 166 ods. 2 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z.   o súdnych   exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších   právnych   predpisov   (ďalej   len   “Exekučný   poriadok“)   zložil   šekom   na   účet súdneho exekútora JUDr. T. sumu 7 279 000 Sk ako najnižšie dražobné podanie, a tým zabránil   dražbe.   JUDr.   T.   podal   v ten   istý   deň   návrh   na   schválenie   nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu súdom.

Dňa 29. novembra 2002 sa v sídle Exekútorského úradu Dr. P. v Šali uskutočnila dražba predmetnej nehnuteľnosti, a to napriek skutočnosti, že spoluvlastník využil svoje predkupné právo na dražený spoluvlastnícky podiel v inej exekúcii. Exekútor udelil príklep spoločnosti UNISES, s. r. o.

Sťažovateľ sa dražby u Dr. P. nezúčastnil. Dňa 2. decembra 2002 podal námietky proti udeleniu príklepu v tejto dražbe. Namietal, že mu nebola doručená dražobná vyhláška, znalecký   posudok,   exekučný   príkaz   a upovedomenie   o začatí   exekúcie,   hoci   mu   ako záložnému veriteľovi tieto listiny mali byť doručené, že tieto listiny neboli doručené ani iným   oprávneným   subjektom   podľa   Exekučného   poriadku,   namietal   aj   neprijateľný   čas a miesto dražby.

Okresný   súd   vydal   18.   decembra   2002   uznesenie   sp.   zn.   1   Er   2023/2002, EX 231/2002,   ktorým   neschválil   nadobudnutie   spoluvlastníckeho   podielu   na   draženej nehnuteľnosti spoluvlastníkovi s odôvodnením, že súdny exekútor JUDr. M. T. nedodržal procesný   postup   pri   zriaďovaní   exekučného   záložného   práva.   Argumentoval   tým,   že upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva a exekučný príkaz boli vydané bez vyčkania 14-dňovej lehoty na podanie námietok. Okresný súd na zistenie tejto skutočnosti vykonal dôkaz listinou, a to tým, že sa oboznámil s citovanými príkazmi.

Dňa   20.   decembra   2002   vydal   okresný   súd   uznesenie   sp.   zn.   1   Er   2283/2002, EX 1283/2002,   ktorým   zamietol   námietky   sťažovateľa   a schválil   udelenie   príklepu spoločnosti   UNISES,   s.   r.   o.   V jeho   odôvodnení   uviedol,   že   znaleckým   posudkom z 28. októbra 2002 bola určená cena draženej nehnuteľnosti na 8 787 135 Sk. Dražobná vyhláška obsahujúca náležitosti uvedené v § 140 ods. 2 Exekučného poriadku bola doručená všetkým   osobám   a orgánom   podľa   §   141   ods.   1   tohto   zákona.   Jediný   subjekt,   ktorý neuplatnil pohľadávku v exekučnom konaní, bol exekútor JUDr. T., ktorý iba listom z 28. októbra 2002 oznámil Dr. P., že spoluvlastnícky podiel je predmetom aj ním vykonávanej exekúcie. Spoluvlastník vedel o mieste a termíne dražby u exekútora Dr. P., ale do začiatku dražby nezložil sumu vo výške podielu v hotovosti ani šekom. Dopustil sa pochybenia sám, keď si predkupné právo neuplatnil.

Podľa argumentácie sťažovateľa k porušeniu práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy došlo   uznesením   okresného   súdu   z   18.   decembra   2002   sp.   zn.   1   Er   2023/2002, EX 231/2002, a to tým, že súd rozhodoval na základe ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré bolo s účinnosťou od 1. februára 2002 zrušené. Taktiež k porušeniu tohto ústavou zaručeného   práva   došlo   podľa   názoru   sťažovateľa   aj   tým,   že   okresný   súd   uznesením z 20. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2283/2002, EX 1283/2002 zamietol námietky sťažovateľa a pritom sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o niektorých vôbec nezmienil a neuviedol, čo ho   viedlo   k takému   rozhodnutiu.   Obidvoma   citovanými   uzneseniami   bolo   porušené uvedené   právo   tým,   že   súd   znemožnil   vykonať   exekúciu   na   návrh   sťažovateľa ako oprávneného   predajom   nehnuteľnosti   povinného,   a tým   uspokojiť   jeho   oprávnenú pohľadávku.

K porušeniu   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   došlo   podľa   sťažovateľa v konaniach, ktoré predchádzali vydaniu obidvoch citovaných uznesení okresného súdu. Súd vykonával dokazovanie bez nariadenia pojednávania a účastníkom neumožnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

-   deklaroval,   že   uzneseniami   okresného   súdu   z   18.   decembra   2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002,   EX   231/2002   a   z   20.   decembra   2002   sp.   zn.   1   Er   2283/2002, EX 1283/2002   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,

- zrušil uznesenia okresného súdu z 18. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 231/2002 a z 20. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2283/2002, EX 1283/2002 a veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie,

-   uložil   okresnému   súdu   uhradiť   sťažovateľovi   nemajetkovú   ujmu   vo   výške 100 000 Sk do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa   § 25 ods.   1 a 2 zákona Národnej rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   skúma, či   dôvody   uvedené   v §   25 ods.   2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namieta,   že   okresný   súd   uznesením   z   18.   decembra   2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002,   EX   231/2002   a   uznesením   z   20.   decembra   2002 sp. zn. 1 Er 2283/2002,   EX   1283/2002   porušil   jeho základné   právo   podľa čl.   46   ods.   1, a čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zobral   do   úvahy   dôležitú skutočnosť,   že   vyššie   uvedený   postup   a rozhodnutia   okresného   súdu   v obidvoch exekučných konaniach (teda aj konanie a rozhodnutie, v ktorom ako oprávnený v exekúcii vystupuje   sťažovateľ)   boli   na   základe   návrhu   spoluvlastníka   draženej   nehnuteľnosti z 3. februára 2003 napadnuté mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sp. zn. VI/1 Pz 73/03 z 29. decembra 2003 (ďalej len „mimoriadne dovolanie“).

Ústavný   súd   už   rozhodol,   že   mimoriadne   opravné   prostriedky,   ktoré   sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nie je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu potrebné vyčerpať, keďže   ich   nemožno   považovať za   účinné   právne   prostriedky   nápravy   priamo   dostupné sťažovateľovi   (I.   ÚS   37/96).   V prípade,   že   podnet   príslušnému   orgánu   na   podanie mimoriadneho   opravného   prostriedku   je   podaný   a tento   orgán   mimoriadny   opravný prostriedok aj skutočne podá, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúma, či takýto   prostriedok   možno   považovať   za   účinný   právny   prostriedok   nápravy   tých základných   práv   alebo   slobôd,   s namietaným   porušením   ktorých   sa   sťažovateľ   svojou sťažnosťou obrátil na ústavný súd.

Ústavný súd v tejto súvislosti už rozhodol, že „Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora možno (vzhľadom na kasačné účinky rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o ňom) považovať za účinný právny prostriedok nápravy toho základného práva alebo   slobody,   s namietaným   porušením   ktorých   sa   sťažovateľ   obrátil   na   Ústavný   súd Slovenskej republiky“ (II. ÚS 42/01).

Ústavný súd taktiež judikoval: „Ak o závažných procesných pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky pred ich vyčerpaním vylúčená“ (IV. ÚS 10/02).

Keďže   samotné   oprávnenie   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 19/01), ústavný súd musel zisťovať, či generálny prokurátor podá alebo nepodá vo veci mimoriadne dovolanie. Generálny prokurátor v exekučnej veci oprávneného Ing. J. T. proti povinnému Hasičskej   poisťovni,   a. s.,   Bratislava   o vymoženie   uloženej   povinnosti   a schválenie nadobudnutia   spoluvlastníckeho   podielu   k nehnuteľnosti   vedenej   na okresnom   súde   pod sp. zn. 1 Er 2023/2002, Ex 231/2002 podal 29. decembra 2003 mimoriadne dovolanie proti uzneseniu okresného súdu z 18. decembra 2002 sp. zn. 1 Er 2023/2002, EX 1283/2002. Podľa oznámenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. februára 2004 označené veci sú   predmetom   dovolacieho konania vedeného na Najvyššom   súde Slovenskej   republiky pod sp. zn. M Cdo 46/03 a M Cdo 47/03.

Keďže   v okolnostiach   prípadu   o podanom   mimoriadnom   dovolaní   generálneho prokurátora v predmetnej veci sťažovateľa už koná a rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2004