znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 41/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   Š.,   bytom   N.,   ktorou   namietala   porušenie svojich práv garantovaných čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 7 C 154/92 z 21. mája 2001 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Co 292/01 z 31. augusta 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Š.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 12. decembra 2002 doručená sťažnosť J. Š., bytom N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   svojich   práv   garantovaných   čl.   6   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch (ďalej len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   7   C   154/92   z 21.   mája   2001   v spojení   s uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 292/01 z 31. augusta 2001.

Sťažovateľka   v závere   svojho   rozsiahleho   podania   uviedla,   že   žiada,   aby ústavný súd zrušil rozhodnutie súdov pre porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu, krajského súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby bolo prikázané okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 154/92 konať bez zbytočných prieťahov a spravodlivo a aby bol odstránený stav právnej neistoty v čo najkratšom čase, pretože súdy neboli schopné vrátiť majetok, ktorý bol skonfiškovaný trestným rozsudkom sp. zn. Nt 92/68 zo 4. júla 1969. Sťažovateľka taktiež žiadala ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1 000 000 Sk za každý rok nevydania majetku a priznanie trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Zo spisu okresného súdu sp. zn 7 C 154/92 vyplýva, že uznesením z 21. mája 2001 bolo konanie zastavené.

Uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   7   Co   292/01   z 31.   augusta   2001   bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   4   Cdo   72/02   z 2.   augusta   2002   bolo dovolanie navrhovateľov (aj sťažovateľky ako navrhovateľky č. 3) odmietnuté. Toto rozhodnutie   bolo   podľa   doručenky   (č.   l.   240   spisu)   doručené   právnej   zástupkyni sťažovateľky 4. októbra 2002.

Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila listom z 10. decembra 2002, ktorý bol ústavnému   súdu   doručený   12.   decembra   2002,   teda   po   zákonom   stanovenej dvojmesačnej lehote.

Vzhľadom   na to,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127 ústavy   nemožno považovať za časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti,   že   podstatou   tvrdení sťažovateľky   o porušení   označených   základných   práv   a slobôd   sú   skutočnosti, od uplynutia ktorých už uplynula lehota stanovená ako zákonná podmienka pre tento typ konania, bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Keďže ústavný súd zistil prekážku v konaní, a to oneskorené podanie sťažnosti, bolo bezpredmetné zaoberať sa otázkou ustanovenia právneho zástupcu sťažovateľke v konaní pred ústavným súdom.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2003