znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 41/01

Ústavný súd Slovenskej republiky po verejnom ústnom pojednávaní konanom dňa 28. júna 2001 a na neverejnom zasadnutí dňa 12. júla 2001 v senáte zloženom z predsedu   J.   B.   a zo   sudcov   E.   B.   a Ľ.   D.   vo   veci   podnetu   F.   Ch.,   t.   č. v Nápravnovýchovnom   ústave   D.   n.   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   Č.,   H., ktorým   namieta   porušenie   svojho   práva   podľa   čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 787/00 p o r u š i l   základné právo F. Ch. podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky tým, že nezabezpečil, aby F. Ch. mohol nahliadnuť do spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 1 T 301/00 a obstarať si kópie časti tohto spisu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bol   dňa 9. marca 2001 doručený podnet F. Ch., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Nápravnovýchovnom   ústave   D.   n.   V.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., H., v ktorom namieta postup v jeho trestnej veci a porušenie svojich   základných   práv   garantovaných   Ústavou   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“).

Navrhovateľ   uviedol,   že   uznesením   vyšetrovateľa   Okresného   úradu vyšetrovania   Policajného   zboru   v Žiari   nad   Hronom   (ďalej   len   „okresný   úrad vyšetrovania“) sp. zn. OÚV-364/99 z 21. júna 2000 bol obvinený a bolo proti nemu začaté trestné   stíhanie pre trestný   čin   lúpeže formou   spolupáchateľstva   podľa   §   9 ods. 2 a § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a iné.

Rozsudkom   Okresného súdu   v Žiari   nad Hronom   (ďalej   len „okresný   súd“) sp.   zn.   1   T   301/00   zo   4.   októbra   2000   bol   uznaný   za   vinného   z trestného   činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 a § 249a ods. 1 a 2 Trestného zákona a z trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 a § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   To   787/00 uznesením z 28. novembra 2000 podľa § 256 Trestného poriadku zamietol.

Porušenie svojich práv vidí navrhovateľ v tom, že v priebehu celého konania navrhoval   vykonanie   dôkazov,   ktoré   mali   potvrdiť   jeho   obhajobu.   Ani   jeden z konajúcich   orgánov   jeho   práva   podávať   návrhy   na   doplnenie   dokazovania nerešpektoval.

Navrhol   napríklad   opoznanie   jeho   hlasu   svedkami,   avšak   vyšetrovateľ   jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

Okresný prokurátor mu sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa zamietol a podal obžalobu.

Podobne sa snažil, aby okresný súd predbežne prerokoval obžalobu a vrátil vec na doplnenie   vyšetrovania   na   vykonanie dôkazov,   ktoré   sám   v prípravnom   konaní navrhol.

Takisto neúspešne žiadal o doplnenie dokazovania tak na hlavnom pojednávaní, ako aj odvolaním na krajskom súde.

Navrhovateľ   tiež   uviedol,   že   nebol   riadne   oboznámený   s výsledkami vyšetrovania a predseda   senátu mu neumožnil vyhotoviť opis zápisnice z hlavného pojednávania a nebolo mu umožnené ani vyhotoviť kópiu spisu.

Podľa názoru navrhovateľa došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 48   ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy.

Navrhovateľ   tvrdí,   že   postupom   orgánov   činných   v trestnom   konaní   bolo zásadným spôsobom porušené jeho ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom a nebolo mu umožnené účinne sa v trestnom konaní obhajovať. V závere podnetu   navrhol,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   „zamietnutím   navrhovaného dokazovania zo strany Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Žiari nad Hronom, Okresnej   prokuratúry   v Žiari   nad   Hronom,   Okresného   súdu   v Žiari   nad   Hronom a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj neumožnením preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Žiari nad Hronom a neumožnením nahliadnuť do trestného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom a následnými rozhodnutiami Okresného súdu v Žiari nad Hronom a Krajského súdu v Banskej Bystrici došlo k porušeniu ústavného práva F. Ch., na obhajobu zaručeného v článkoch 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky“.

Návrh zo dňa 7. marca 2001 nespĺňal náležitosti ustanovené v § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   preto   bol   navrhovateľ   vyzvaný na jeho doplnenie.

Na   základe   výzvy   zo   dňa   5.   apríla   2001   zástupca   navrhovateľa   podaním doručeným ústavnému súdu dňa 20. apríla 2001 a navrhovateľ podaním doručeným dňa 23. apríla 2001 podnet doplnili, pričom doložili aj dôkazový materiál, ktorý je v prílohe spisu.

Okresný súd predložil spis sp. zn. 1 T 301/00 vo veci navrhovateľa F. Ch. a spol.

Navrhovateľ bol vyzvaný, aby návrh spresnil a označil, proti komu smeruje, a aby doložil dôkazy, ktoré v podnete uvádza.

V doplnenom   vyjadrení   navrhovateľ   popísal   postup   vo   svojej   trestnej   veci, pričom   uviedol,   že   sa   necíti   byť   vinným.   Uviedol,   že   vyšetrovateľ   postupoval v rozpore   s Trestným   poriadkom,   keď   napriek   jeho   výpovedi   o neuznaní   viny   mu vzniesol obvinenie. Priznanie vykonal pod vplyvom svojho ustanoveného obhajcu, ktorý tým porušil ustanovenie § 41 ods. 1 Trestného poriadku. Žiadal o vyhotovenie odpisu časti spisu, na čo nedostal žiadne vyjadrenie ani požadovanú zápisnicu. Ďalej popísal   nedostatky   prípravného   konania,   ktoré   podľa   neho   viedli   k nesprávnemu súdnemu rozhodnutiu.

Zástupca   navrhovateľa   doplnil   vo   vyjadrení   podnet   tak,   že   ako   subjekty porušujúce základné práva a slobody jeho mandanta označil krajský súd, okresný súd, Okresnú prokuratúru v Žiari nad Hronom (ďalej len „okresná prokuratúra“) a okresný úrad vyšetrovania.

Uviedol,   že   v prípravnom   konaní   navrhol   vykonanie   dôkazov,   ktoré   mali potvrdiť   jeho   nevinu.   Tento   dôkaz   navrhol   vykonať   dňa   10.   augusta   2000. Vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania návrh na doplnenie vyšetrovania podľa ustanovenia § 166 Trestného poriadku zamietol napriek tomu, že bol podaný v súlade s právami obvineného podľa ustanovenia § 33 ods. 1 druhej vety Trestného poriadku a právom   obhajcu   v trestnom   konaní   podľa   ustanovenia   §   41   ods.   2   Trestného poriadku.

Dňa 25.   augusta   2000   podal   žiadosť   o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa prokurátorom, v ktorej opätovne navrhol vykonanie dôkazov. Ani tento dôkazný návrh nebol zo strany okresnej prokuratúry akceptovaný.

Podaním z 12. septembra 2000 predložil sudcovi okresného súdu vyjadrenie k   predbežnému   prerokovaniu   obžaloby   a   navrhol,   aby vec vrátil   prokurátorovi   na došetrenie s pokynom na vykonanie dôkazov, ktoré navrhol už v prípravnom konaní. Túto   žiadosť   opakoval   aj   na   hlavnom   pojednávaní   dňa   4.   októbra   2000.   Aj   tieto návrhy boli zamietnuté, čo dokumentuje aj zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 4. októbra 2000.

Navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazov aj v odvolacom konaní na krajskom súde, čo dokazuje kópiou podaného odvolania.

Skutočnosť,   že   nebol   zákonným   spôsobom   riadne   a včas   upozornený   na možnosť preštudovať spis, je možné zistiť len zo spisu sp. zn. 1 T 301/00.

Rovnako len zo zápisnice z hlavného pojednávania je možné zistiť, že podal predsedovi   senátu   žiadosť   o vyhotovenie   zápisnice   z hlavného   pojednávania.   Táto žiadosť   bola   zamietnutá,   preto   podaním   z 23.   októbra   2000   požiadal   o možnosť nahliadnuť do   trestného   spisu   a vyhotoviť   kópie   z neho.   Ani   tejto   žiadosti   nebolo vyhovené.

Z týchto dôvodov trvá na tom, že jeho právo na obhajobu nebolo dodržané.

Ako dôkazný návrh predložil:

- prípis vyšetrovateľovi okresného úradu vyšetrovania zo dňa 10. augusta 2000 (a kópiu doručovacej knihy, že tento prípis bol expedovaný 11. augusta 2000),

- prípis zo dňa 25. augusta 2000 adresovaný okresnej prokuratúre (expedovaný

25. augusta 2000),

- prípis zo dňa 12. septembra 2000 (expedovaný 13. septembra 2000) okresnému súdu,

- prípis zo dňa 23. októbra 2000 (expedovaný 23. októbra 2000), ktorým žiada okresný   súd   o nahliadnutie do   spisu   a vyhotovenie fotokópií   zápisníc z jeho výsluchov,

- oznámenie o zamietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania sp. zn. OÚV-381/99 zo 17. augusta 2000,

- žiadosť okresnej prokuratúry zo dňa 7. septembra 2000 o preskúmanie postupu vyšetrovateľa,

- rozsudok okresného súdu vo veci sp. zn. 1 T 301/00 zo dňa 4. októbra 2000,

- uznesenie krajského súdu sp. zn. 9 To 787/00 zo dňa 28. novembra 2000.

Ústavný súd dňa 27. apríla 2001 uznesením č. k. III. ÚS 41/01-21 prijal podnet navrhovateľa v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 9 To 787/00 na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti podnet odmietol.

Podľa ustanovenia § 29 ods. 5 zákona o ústavnom súde bolo vyžiadané sudcom spravodajcom vyjadrenie krajského súdu.

Z vyjadrenia   krajského   súdu   doručeného   ústavnému   súdu   dňa   7.   júna   2001 vyplýva,   že   spisový   materiál   bol   súdu   spolu   s predkladacou   správou   doručený dňa   10.   novembra   2000   z dôvodu   podaného   odvolania   obžalovanými   M.   H. a navrhovateľom proti rozsudku okresného súdu zo dňa 4. októbra 2000.

V rámci konania pred odvolacím súdom ani obhajca a ani navrhovateľ ústne ani písomne neuplatnili svoje právo nahliadnuť do spisu. Pokiaľ by tomu tak bolo, v spise by sa o tom nachádzal úradný záznam, z ktorého by bolo zistiteľné, kde kedy a v akom časovom rozsahu im bol daný spisový materiál k nahliadnutiu.

Je pravdou, že v spise je protokolovaná žiadosť navrhovateľa o nahliadnutie do spisu pod č. listu 308, predmetnú žiadosť z 23. októbra 2000 formuloval jeho obhajca a adresoval   ju   okresnému   súdu.   Predmetná   žiadosť   bola   prvostupňovému   súdu doručená 24. októbra 2000, t. j. v čase, keď sa spisový materiál nachádzal ešte na tamojšom súde. Či bolo tejto žiadosti vyhovené do dňa 8. novembra 2000, keď bol spis odoslaný s predkladacou správou odvolaciemu súdu, nie je známe.

Keďže v spise sa o tom nenachádza úradný záznam, možno len predpokladať, že   žiadosť   nebola   akceptovaná   zo   strany   predsedu   senátu   prvostupňového   súdu. Jednoznačne sa to vylúčiť nedá. Navyše, žiadosť nie je podpísaná navrhovateľom, ale iba jeho obhajcom, ktorému mohlo byť kedykoľvek do 8. novembra 2000 umožnené nahliadnuť   do   spisu   v zmysle   ustanovenia   §   65   ods.   1   Trestného   poriadku.   Na odstránenie týchto nejasností by bolo vhodné obrátiť sa priamo na sudcu, ktorý vo veci rozhodoval.

Faktom ale ostáva, že ani obžalovaný a ani jeho obhajca v rámci odvolacieho konania   netrvali   na   vyhovení   spomenutej   písomnej   žiadosti.   Preto   obhajcovi   ani obžalovanému nebol daný spisový materiál k nahliadnutiu.

Krajský súd v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde netrval na ústnom pojednávaní.

Predseda senátu nariadil termín verejného ústneho pojednávania na deň 28. júna 2000 o 14.00 h v budove Krajského súdu v Košiciach.

Na   verejnom   zasadnutí   sa   zúčastnil   navrhovateľ   (bol   predvedený z Nápravnovýchovného ústavu D. n. V.) a jeho zástupca JUDr. J. Č., advokát z H. Predseda krajského súdu upovedomenie o verejnom zasadnutí obdržal dňa 12. júna 2001, ale na zasadnutí za tento súd nebol nikto prítomný.

Zástupca navrhovateľa uviedol, že k podaniu podnetu na začatie konania pred ústavným súdom   podnecovateľa   viedla   na podanie   tohto   návrhu   tá   skutočnosť,   že v priebehu   konania,   ktorého   výsledok   napádali,   nadobudol   presvedčenie,   že   došlo k porušeniu jeho ústavou zaručených práv a slobôd.

Pokiaľ ide o ústavné právo na obhajobu, je navrhovateľ toho názoru, že toto ústavné právo nemožno obmedzovať len na samotné právo podnecovateľa v trestnom konaní   ako   obvineného   na   to,   aby   sa   mohol   vyjadrovať   k predmetu   obvinenia, prípadne   navrhovať dôkazy   alebo sám   sa   obhajovať,   prípadne   využiť svoje   právo stanovené v Trestnom poriadku zvoliť si obhajcu.

Je toho názoru, že účelom tohto ustanovenia ústavy je poskytnúť obvinenému možnosť,   aby sa   bránil všetkými možnými dostupnými prostriedkami obvineniam, že spáchal trestný čin.

Tvrdí, že čl. 50 ods. 3 ústavy zakotvuje dodržanie všetkých práv obvineného a obžalovaného v priebehu celého trestného konania, ktoré majú za následok alebo ich využitie má za následok dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia vo veci. Je nesporné, že čl. 50 ods. 3 ústavy bol premietnutý do mnohých práv obvineného a obžalovaného, ktoré sú uvedené v Trestnom poriadku, a práve svojím návrhom na začatie konania uviedli konkrétne skutočnosti, v ktorých teraz už odsúdený navrhovateľ vidí porušenie tohto jeho základného práva na obhajobu.

Nie   je ich   zámerom   dokázať,   že by   porušením   ústavných   práv   odsúdeného došlo k určitému nespravodlivému, prípadne nezákonnému rozhodnutiu o veci samej. Tvrdia   však,   že   v prípade   dodržiavania jeho ústavných   práv   na   obhajobu   by   bolo možné v konečnom dôsledku privodiť pre neho aj iné rozhodnutie vo veci, pretože takéto rozhodnutie vo veci samej nemožno vylúčiť.

Uviedli, že v súlade s ustanovením § 2 ods. 2, 4 a 5 Trestného poriadku sú v tomto určitým spôsobom zahrnuté základné princípy trestného konania, ktoré v ňom odzrkadľujú aj čl. 50 ods. 3 ústavy.

V ustanovení § 33 ods. 1 Trestného poriadku sú zakotvené podstatné práva obvineného brániť sa   v priebehu trestného konania. Postupom   krajského súdu   boli tieto   práva   obvinenému odňaté,   a teda   došlo   k ich   porušeniu.   Toto   porušenie   práv navrhovateľa   vidia   najmä   v tom,   že   v priebehu   trestného   konania   neboli   dodržané ustanovenia,   ktoré   majú   za   následok   doručovanie   určitých   predvolaní,   aj   keď   je zrejmé,   že   určitý   záznam   sa   v trestnom   spise   nachádza,   neboli dodržané   procesné postupy   na   to,   aby   boli   písomnosti   riadne   doručené   a obvinený   a obhajca   by   boli riadne upovedomení o možnosti preštudovať vyšetrovací spis.

O takejto   možnosti   neboli   pri   výsluchu,   tak   ako   je   to   konštatované   jednak v zápisnici o oboznámení s výsledkami vyšetrovania, ani upovedomení pri výsluchu, ktorý predchádzal oboznámeniu.

Keďže obvinený nemal možnosť nahliadnuť do spisu do jeho skončenia, teda sa zákonným   spôsobom   oboznámiť   s výsledkami   vyšetrovania,   požiadal   okresný   súd o túto možnosť. Využil svoje právo dané mu ustanovením § 65 ods. 3 tretej vety Trestného poriadku, z ktorého vyplýva, že v konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom. Už v tomto štádiu pociťovali určitú nespravodlivosť pri dodržiavaní práva na obhajobu, listom požiadali predsedu senátu o nahliadnutie do spisu. Žiadali o nahliadnutie do spisu, aby im bol stanovený termín na toto nahliadnutie, prípadne aby im umožnil využitie práva podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Trestného poriadku nahliadnuť do spisu, robiť si z neho výpisky, poznámky a obstarať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí. Táto žiadosť však ostala bez odpovede. Na túto skutočnosť poukazovali aj v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozsudku. Porušenie práva obhajoby považovali za podstatné, ktoré zabránilo riadnej obhajobe.

Priznanie navrhovateľa pri prvých úkonoch pred vyšetrovateľom nezbavovalo orgány činné v trestnom konaní vykonať všetky dôkazy na to, aby skutočne vina bola jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázaná, a to aj z dôvodu, že v trestnom spise sa nachádzali dôkazy, ktoré spochybňovali jeho zavinenie. A to práve z toho dôvodu,   ako   navrhovateľ   tvrdil,   že   v čase   prvotných   výsluchov   bol   pod   vplyvom alkoholu,   a teda   si   nepamätal   presne   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   všetky   tie tvrdenia, ktoré použil v rámci výsluchu ako obvineného, preto považoval za potrebné využiť svoje právo a nahliadnuť do spisu.

Toto mu nebolo umožnené ani pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, ani na   začiatku   hlavného   pojednávania   pred   prvostupňovým   súdom   a v konečnom dôsledku ani pred začiatkom verejného zasadnutia o jeho odvolaní.

Súdy tak postupovali napriek tej skutočnosti, že v podanom odvolaní žiadali o možnosť nahliadnutia do spisu a vyhotovenia kópií spisov.

V tejto súvislosti je zaujímavý ten fakt, že prvostupňový súd až v máji 2001 reagoval na ich žiadosť o nahliadnutie do spisov argumentáciou, že sa nahliadnutie nemôže uskutočniť, lebo spis sa u nich nenachádza. Z uvedených dôvodov žiadajú, aby bolo rozhodnuté, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu ústavného práva navrhovateľa podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.

Na   otázku   predsedu   senátu,   aby   sa   vyjadrili   k skutočnostiam   uvedeným v správe   sudcu   spravodajcu,   zástupca   navrhovateľa   uviedol,   že   by   sa   rád   vyjadril k úradným   záznamom   vyšetrovateľa   dotýkajúcim   sa   predvolania   na   oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.

K tejto otázke sa nemohol vyjadriť v konaní pred všeobecným súdom, pretože mu   nebol   poskytnutý   spis   a o ich   existencii   sa   dozvedel   až   z uznesenia   o prijatí podnetu ústavným súdom.

Sú toho názoru, že písomnosti majú byť doručované, pokiaľ ide o určovanie termínov rôznych   vyšetrovacích   úkonov a v tomto prípade   aj o určenie termínu na oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.

Zástupca   navrhovateľa   nevidí   dôvod,   prečo   by   sa   nezúčastnili   práve oboznámenia   s výsledkami   vyšetrovania,   keď   sa   zúčastnil   všetkých   vyšetrovacích úkonov po prevzatí obhajoby.

K vyjadreniu krajského súdu k prijatému podnetu uviedli, že ak žiadali okresný súd v závere ich žiadosti o to, aby im umožnil nahliadnuť do spisu, túto skutočnosť zdôraznili aj do odvolania. Na prvostupňovom súde navrhovateľ formuloval žiadosť, že chce nahliadnuť do spisu, je však chybou, že netrvali na protokolácii do zápisnice z hlavného pojednávania.

Na   otázku   predsedu   senátu,   či   okresný   alebo   krajský   súd   neumožnili navrhovateľovi nahliadnuť do spisu buď tak, že by ho dali predviesť z väzby na súd, alebo vykonali toto oboznámenie vo väzbe a tam mu dali spis preštudovať, zástupca navrhovateľa uviedol, že takýto procesný postup nebol využitý zo strany ani jedného z   oboch   súdov.   Na   otázku   člena   senátu,   že   pokiaľ   ide   o vykonanie   hlavného pojednávania   v Žiari   nad   Hronom   a protokolácia   o týchto   návrhoch   sa   v zápisnici nenachádza,   či   boli   podané,   zástupca   navrhovateľa   uviedol,   že   sa   snažil   vysvetliť senátu vec na začiatku hlavného pojednávania a keďže protokolácia nebola vykonaná a cítili   ujmu   na   právach,   písomne   požiadali   o možnosť   nahliadnutia   do   spisu.   Na otázku predsedu senátu na priebeh verejného zasadnutia na krajskom súde, vzhľadom na predchádzajúcu žiadosť o nahliadnutie do spisov, zástupca navrhovateľa uviedol, že každý   odvolací   senát   má   iný   postup.   Tento   senát   vyžaduje   od   procesných   strán prednesenie záverečného návrhu, čo predstavuje dosť úzky priestor pre poukazovanie na   procesné   vady,   pretože   zaujíma   ten   názor,   že   mali   dosť   času   to   napísať   do písomných   dôvodov   odvolania.   Pokiaľ   ide   o osobu   navrhovateľa,   ten   chcel   pri záverečnom návrhu zasa možno pre členov senátu nezmyselne nahliadnuť do spisu. Tým začal a potom sa jednoducho pripojil k návrhu svojho obhajcu.

Navrhovateľ   vo   svojom   prednese   zdôraznil,   že   napísal   sťažnosť   na vyšetrovateľa okresnému prokurátorovi, že nemal možnosť oboznámiť sa so spisom. Neskôr   napísal   krajskému   prokurátorovi   a napokon   ústavnému   súdu.   Žiadal o nahliadnutie   do   spisu   predsedu   senátu   okresného   súdu,   čo   mu   predseda   senátu zamietol. Potom napísal žiadosť o nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, čo mu tiež nebolo umožnené. Potom ako odsúdený v priebehu dvoch mesiacov napísal žiadosť o vyhotovenie fotokópie zápisnice z hlavného pojednávania, na čo mu sudca odpísal, že kópie z trestného spisu sa nevyhotovujú a že spis nie je dosiahnuteľný.

II.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T   301/00   vyplýva,   že   navrhovateľ   bol rozsudkom   zo   dňa   4.   októbra   2000   uznaný   za   vinného   z trestného   činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 249a ods. 1 a 2 Trestného zákona a z trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ odvolanie, ktoré krajský súd podľa ustanovenia § 256 Trestného poriadku zamietol uznesením sp. zn. 9 To 787/00 z 28. novembra 2000.

Z predloženého spisu vyplýva, že navrhovateľ od prvého výsluchu dňa 21. júna 2000   mal   ustanoveného   obhajcu.   Bol   vypočutý   dňa   21.   júna   2000,   ale   odmietol vypovedať bez prítomnosti obhajcu, preto bol výsluch znovu vykonaný toho istého dňa   o 17.45   h   za   prítomnosti   obhajcu   (č.   listu   68   a   nasl.).   Obhajca   sa   zúčastnil výsluchu na polícii a aj pri rozhodovaní o väzbe na okresnom súde.

Na   č.   listu   231   spisu   sa   nachádzajú   dôkazné   návrhy   obhajcu,   kde   navrhol vykonanie konfrontácie na odstránenie rozporov vo výpovediach so spoluobvineným navrhovateľa   M.   H.   a ďalej   navrhol   vypočuť   svedkov   a vykonať   rekogníciu,   aby svedkovia mohli opoznať osobu, ktorá mala vykonať skutky, za ktoré je navrhovateľ trestne stíhaný, a to opoznanie hlasu obvineného.

Tento   návrh   bol   zamietnutý   rozhodnutím   podľa   ustanovenia   §   166   ods.   1 Trestného poriadku, ktoré sa nachádza na č. listu 232 spisu. Návrh na preskúmanie vyšetrovacieho spisu prokurátorom sa v trestnom spise nenachádza (podľa spisového poriadku   prokuratúry   je   zrejme   súčasťou   dozorového   denníka   prokurátora   sp.   zn. Pv   723/2000).   Napriek   tomu   navrhovateľ   predložil   kópiu   tohto   návrhu   zo   dňa 25.   augusta   2000,   ako   aj   kópiu   doručovacej   knihy,   z ktorej   vyplýva,   že   bol expedovaný z advokátskej kancelárie 25. augusta 2000.

Spis na č. listu 276 - 277 obsahuje návrh obhajcu a navrhovateľa adresovaný okresnému súdu dňa 12. septembra 2000, ktorý súd obdržal 14. septembra 2000, a išlo o vykonanie   konfrontácie   so   spoluobvineným   M.   H.,   výsluch   ďalších   svedkov a vykonanie   rekognície   opoznaním   hlasu   obžalovaného.   Návrh   obsahoval   žiadosť o prepustenie z väzby, ako aj žiadosť o predbežné prerokovanie obžaloby.

Okresný súd reagoval na tieto návrhy uznesením, ktoré sa nachádza na č. listu 278   -   279   a   ktorým   podľa   ustanovenia   §   72   ods.   2   Trestného   poriadku   žiadosť navrhovateľa   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   zamietol   a následne   určil   termín hlavného pojednávania vo veci.

Pokiaľ   ide   o oboznámenie   s výsledkami   vyšetrovania,   na   č.   listu   241   sa nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, kde sa uvádza, že lehota na oboznámenie   bola   dodržaná   a obžalovaný   aj   obhajca   boli   oboznámení   o možnosti preštudovať spis už po skončení vyšetrovacieho úkonu dňa 4. augusta 2000. Obhajca sa mal ospravedlniť, že sa oboznámenia so spisom nemôže zúčastniť, a súhlasiť, aby sa obvinený s ním oboznámil, a trvať na doplnení vyšetrovania tak, ako uviedol vo svojom liste. Obvinený mal prehlásiť, že nemá žiadne námietky, nevie uviesť, prečo je stíhaný,   a on   sa   ničoho   nedopustil.   Navrhovateľ   (obvinený)   prípis   na   č.   listu   241 odmietol podpísať, obhajca nie je podpísaný a na prípise je uvedené - neprítomný.

V tejto   súvislosti   sa   na   č.   listu   242   spisu   nachádza   úradný   záznam,   podľa ktorého   vyšetrovateľ   mal   ústne   oboznámiť   o úkone   oboznámenia   s výsledkami vyšetrovania navrhovateľa a jeho obhajcu dňa 4. augusta 2000. V zázname o úkone zo dňa 4. augusta 2000 však žiadna zmienka o vyrozumení nie je vykonaná.

Na č. listu 292 a nasl. spisu sa nachádza zápisnica z hlavného pojednávania, ktoré   bolo   vykonané   v Žiari   nad   Hronom   dňa   4.   októbra   2000,   ktoré   sa   dotýka skutkových zistení, kde na č. listu 299 hodnotí obhajca i skutočnosti, ktoré sa týkajú možnosti obhajoby a jeho návrhov v tejto veci. Následne po vyhlásení rozsudku podal obvinený odvolanie týkajúce sa tak viny, ako aj trestu.

Na č. listu 308 sa nachádza prípis, ktorým obhajca navrhovateľa žiada okresný súd   dňa   23.   októbra   2000   o nahliadnutie   do   trestného   spisu   a vyhotovenie   kópií zápisníc   o výsluchu   navrhovateľa   v prípravnom   konaní   a kópií   zápisníc   z hlavného pojednávania   zo   dňa   4.   októbra   2000.   V prípise   tiež   uvádza,   že   na   hlavnom pojednávaní   požiadal   o oboznámenie   s vyšetrovacím   spisom.   Táto   žiadosť   bola zamietnutá.

Navrhovateľ v prípise uvádza „ja naďalej trvám na tom, aby som mal možnosť preštudovať   vyšetrovací   spis.   Nebol   som   riadne   upovedomený,   preto   som   nemal možnosť   využiť   svoje   právo   vyšetrovací   spis   preštudovať.   Okrem   toho   som prostredníctvom   svojho   obhajcu   požiadal   o možnosť   vyhotovenia   kópie   zápisnice z hlavného   pojednávania,   ktoré   právo   mi   bolo   odmietnuté.   Z vyššie   uvedených dôvodov   preto   dôvodne   predpokladám,   že   súd   vykoná   všetky   potrebné   úkony   na zachovanie   môjho   práva,   preto   žiadam,   aby   mojej   žiadosti   bolo   vyhovené   v čo najkratšom čase.“

V trestnom spise sa nachádza odôvodnenie odvolania, ktoré bolo predložené okresnému súdu dňa 7. novembra 2000 (č. listu 314 - 320).

Okresný súd predložil krajskému súdu spis aj s odvolaním dňa 10. novembra 2000   bez   toho,   aby   sa   v spise   nachádzala   nejaká   reakcia   na   návrh   (žiadosť) z 23. októbra 2000, ktorý obdržal 24. októbra 2000.

V priebehu odvolacieho konania na č. listu 316 a nasl. sa nachádza zdôvodnenie porušenia   práv   obhajoby v prípravnom   konaní,   nevyhovenia   návrhom   a žiadostiam o vyhotovenie kópie zápisnice z hlavného pojednávania a možnosti nahliadnutia do spisu,   ktoré   navrhovateľ   kvalifikuje   ako   závažné   pochybenie   porušenia   práva   na obhajobu,   že   napadnutý   rozsudok   trpí   vadami,   pre   ktoré   je   potrebné   ho   zrušiť. Následne   krajský   súd   vo   veci   rozhodoval   uznesením   podľa   ustanovenia   §   256 Trestného poriadku a odvolanie oboch obžalovaných zamietol.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí nevyplýva, že by navrhovateľ alebo jeho zástupca namietali priebeh verejného zasadnutia.

III.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Čl. 50 ods. 3 ústavy zaručuje práva obvinenému, pričom sa kladie dôraz na existenciu týchto práv už od vznesenia obvinenia. Subjektom práva zaručeného týmto ustanovením nie je ktokoľvek, ale osoba, voči ktorej bolo vznesené obvinenie podľa ustanovenia § 163 ods. 1 Trestného poriadku. Práva zaručené čl. 50 ods. 3 ústavy sa v nezmenenom rozsahu priznávajú aj obžalovanému a odsúdenému.

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   zaujal   stanoviská k dodržiavaniu čl. 50 ods. 3 ústavy orgánmi štátu.

Vo   veci   sp.   zn.   II.   ÚS   8/96   uviedol,   že   čl.   50   ods.   3   zaručuje   všetkým oprávneným osobám,   že   budú   mať čas   na prípravu   obhajoby, ďalej   že budú   mať možnosť   pripraviť   si   obhajobu   a že   svoju   obhajobu   budú   môcť   predniesť   právne významným   spôsobom   buď   osobne,   alebo   prostredníctvom   svojho   obhajcu. Uplatnenie   práva   na   obhajobu   nezaručuje   oprávnenej   osobe   dosiahnutie   takého rozhodnutia súdu, o ktorý sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom práva zaručeného čl.   50   ods.   3   ústavy   je   poskytnutie   príležitosti   brániť   sa   obvineniu   zo   spáchania trestného činu.

Vo   veci   sp.   zn.   II.   ÚS   52/98   ústavný   súd   uviedol,   že   pozitívny   záväzok Slovenskej republiky pri realizácii práv obvineného v trestnom konaní je zabezpečený cestou   Trestného   poriadku,   ktorý   je   právnym   predpisom   upravujúcim   postup v trestnom konaní. Trestný poriadok v jednotlivých fázach trestného konania zaručuje ústavou garantované právo obhajoby.

Zásada práva na obhajobu má medzi ostatnými zásadami trestného práva azda najvýznamnejšie postavenie. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí o stupni demokracie v trestnom procese toho-ktorého štátu.

Táto   zásada   vyjadruje   požiadavku,   aby   v trestnom   procese   bola   zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie.

Zásada   zabezpečenia   práva   na   obhajobu   je   nevyhnutným   predpokladom úspešného výkonu súdnictva, ktorého významnou úlohou je ochrana práv a zákonom chránených záujmov občanov. Zabezpečuje sa nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti.

Právom osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, na obhajobu sa rozumie súhra   práv   na   realizáciu   obhajoby   proti   vznesenému   obvineniu.   Podrobne   tieto oprávnenia uvádza ustanovenie § 33 Trestného poriadku. Vzťahuje sa na celé trestné konanie a zahŕňa:

a) právo obvineného vedieť, z čoho je obvinený,b) právo na osobnú obhajobu, t. j. právo obhajovať sa sám,c) právo   obvineného   požadovať,   aby   v trestnom   konaní   boli   zistené   aj   všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech,d) právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním(E. Husár a kolektív, Trestné právo procesné, Jura Edition 2001, s. 24 a nasl.).

Zabezpečenie práv obhajoby je konkretizované v jednotlivých ustanoveniach Trestného poriadku.

Podstatou práva obvineného podľa tohto ustanovenia je:

a) od vznesenia obvinenia, obvinený musí byť oboznámený so skutkom, ktorý mu je kladený za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou,b) má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Ide o právo, nie povinnosť, obvinený môže aj odmietnuť k veci vypovedať,

c) má právo uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky,d) má   právo   zvoliť   si   obhajcu   a radiť   sa   s ním   aj   počas   úkonov   vykonávaných orgánom   činným   v trestnom   konaní,   má   právo   žiadať,   aby   bol   vyslúchaný   za prítomnosti   svojho   obhajcu   a aby   sa   obhajca   zúčastnil   aj   na   iných   úkonoch prípravného konania,e) má právo, aby bol o svojich právach poučený (v rozsahu primeranom konkrétnemu procesnému štádiu), pričom orgány činné v trestnom konaní sú povinné poskytnúť mu plnú možnosť na uplatnenie týchto práv.

Obvinený nesmie byť k výpovedi a priznaniu nijakým spôsobom donucovaný (§ 91 ods. 1 Trestného poriadku).

Obvinený má právo na obhajobu zabezpečené aj ďalšími opatreniami.

Obvinený musí   včas   vedieť,   za   aký trestný   čin   je stíhaný, pričom   podstata obvinení sa mu musí oznámiť do troch dní od vydania uznesenia, najneskôr však na začiatku prvého výsluchu (§ 163 ods. 1 Trestného poriadku).

Pred prvým výsluchom treba obvinenému oznámiť podstatu obvinenia (§ 92 Trestného poriadku) a poučiť ho o jeho právach, pričom obsah poučenia sa poznačí v zápisnici o výsluchu obvineného. Ak totožnosť obvineného nemožno hneď zistiť, treba k zápisnici o jeho výsluchu pripojiť také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.

Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle   opísať   skutočnosti,   ktoré   sú   predmetom   obvinenia,   uviesť   okolnosti,   ktoré obvinenia zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo odstránenie neúplnosti a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých   a nepravdivých   okolností;   nesmie   sa   v nich   naznačiť,   ako   na   ne odpovedať.

Po skončení vyšetrovania sa musí obvinenému umožniť preštudovanie spisu, pričom   má   možnosť   podať   návrhy   na   doplnenie   vyšetrovania   (§   166   Trestného poriadku).

K tomuto kroku pristúpi vyšetrovateľ, ak uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky postačujúce na podanie obžaloby. Okrem obvineného sa so spisom môže oboznámiť aj jeho obhajca, poškodený alebo jeho splnomocnenec, a to v primeranej lehote,   kedy   môžu   podať   aj   návrhy   na   doplnenie   vyšetrovania.   Na   možnosť preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní vyšetrovateľ obvineného   a jeho   obhajcu   najmenej   tri   dni   vopred.   Uvedenú   lehotu   možno   so súhlasom   obvineného   a obhajcu   skrátiť.   Ak   vyšetrovateľ   nepovažuje   navrhované doplnenia za potrebné, odmietne ich. O týchto úkonoch urobí vyšetrovateľ záznam v spise a o odmietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania vyrozumie obvineného alebo obhajcu a poškodeného.

Ak obvinený, obhajca alebo poškodený nevyužijú možnosť preštudovať spisy napriek tomu, že o nej boli riadne upovedomení, vykoná o tom vyšetrovateľ záznam do spisu a ďalej postupuje tak, akoby k takému úkonu bolo došlo.

V konaní   pred   súdom   má   obvinený,   už   označený   ako   obžalovaný,   znovu možnosť   oboznámiť sa   s celou   podstatou   vzneseného   obvinenia.   V rámci   prípravy hlavného pojednávania sa mu musí doručiť obžaloba (§ 196 Trestného poriadku).

Podľa   ustanovenia   § 206   ods.   1 Trestného poriadku   predseda   senátu   vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu. Tým je i verejne oznámená podstata obvinenia, ktoré je obžalovanému kladené za vinu.

Obhajoba   obžalovaného   je   zdôraznená   aj   poradím   záverečných   rečí,   keď obžalovaný prednáša záverečnú reč posledný a má právo posledného slova.

Významným právom obžalovaného ako procesnej strany je právo byť prítomný na pojednávaní vecí tak na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom zasadnutí, aby mohol čo najlepšie realizovať svoje právo na obhajobu.

Obvinený   (obžalovaný)   má   právo   nahliadnuť   do   spisu   za   podmienok ustanovených v § 65 Trestného poriadku.

Podľa   ustanovenia   §   65   ods.   1   Trestného   poriadku   obvinený,   poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti svedka (§   101   ods.   3   a 4)   a krycie   údaje   o totožnosti   agenta,   robiť   si   z nich   výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Trestného poriadku tomu, kto mal byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní pred   súdom   nemožno   odoprieť   nazretie   do   spisov   obvinenému   a jeho   obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.

Ide   o elementárnu   možnosť   získať   informáciu,   ktorá   môže   ovplyvniť   ďalší postup, napr. prípravu návrhov, prípravu opravných prostriedkov proti rozhodnutiam orgánov prípravného konania, ale aj proti rozhodnutiam súdu vo veci samej.

Výrazným vyrovnaním postavenia obvineného je v trestnom konaní možnosť voľby obhajcu v každej trestnej veci. V niektorých závažnejších prípadoch je účasť povinná aj za cenu ustanovenia (§ 36 a 36a Trestného poriadku).

Obvinený má právo radiť sa so svojím obhajcom, ktorý je oprávnený podávať návrhy,   žiadosti   a opravné   prostriedky,   nazerať   do   spisov,   zúčastňovať   sa   na vyšetrovacích   úkonoch,   hovoriť   s obvineným   bez účasti   tretej   osoby,   pri   skončení vyšetrovania sa oboznámiť so spisom a podať návrh na doplnenie vyšetrovania.

Obhajcovi sa doručujú všetky písomnosti, predvolania na hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie, pri ktorom musí byť dodržaná lehota napr. päť dní pred hlavným pojednávaním.   Aj   obhajca   má   právo   nazerať   do   spisu   ako   primárneho   zdroja informácií slúžiaceho na ďalší postup v obhajobe.

Zabezpečenie práva obvineného na obhajobu je súčasťou práva na spravodlivý proces,   ktorý   predstavuje   záverečné   rozhodnutie   vo   veci   samej   pred   nezávislým súdnym orgánom.

Súčasťou minimálnych práv obvineného je i možnosť mať primeraný čas na prípravu   svojej   obhajoby.   Ani   to   však   nie   je   možné   realizovať   bez   možnosti nahliadnutia do spisu. To isté ako pre prípravu obhajoby sa vzťahuje aj na obhajcu.

Právo na obhajobu neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu   na zistení pravdy.   Bolo   by iluzórne dodržiavanie ústavy,   keby tieto postupy garantované ústavou a zákonom neboli rešpektované aj v činnosti orgánov trestného konania.

Právo obvineného obhajovať sa osobne je jeho prvým a základným právom. Pretože obvinený je tu sám sebe obhajcom, zásadne musí mať všetky práva, ktoré inak niektoré právne poriadky priznávajú len obhajcovi, ale nie osobne obvinenému, napr. právo nahliadnuť do spisu, zúčastniť sa pojednávania a pod. (B. Repík, Ľudské práva v súdnom konaní, MANZ 1999, s. 205 a nasl.).

Podľa právneho názoru ústavného súdu (II. ÚS 34/99) právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby. Podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd.

Základným pravidlom týchto práv je princíp nastolenia spravodlivej rovnováhy medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. V prípade konfliktu medzi chránenými verejnými záujmami sa jeden zo záujmov nemôže nadradiť nad iný tak,   aby   sa   poprel   účel   ochrany   priznanej   inému   chránenému   verejnému   záujmu. V okolnostiach prípadu ide o právne riešenie konfliktu medzi verejným záujmom na odhalení   a potrestaní   páchateľa   trestného   činu   a tými   verejnými   záujmami,   kvôli ktorým sa ústavou priznáva právo na obhajobu.

Podstatou   posúdenia   ústavného   súdu   je   prijatá   časť   podnetu   navrhovateľa. Ide   o tvrdenie,   že   neumožnením   nahliadnuť   mu   do   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 1 T 301/00 a obstarať si kópie časti spisu zo strany krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 787/00 došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.

Ústavný súd už v uznesení č. k. III. ÚS 41/01-21 z 27. apríla 2001, ktorým sčasti prijal podnet navrhovateľa na ďalšie konanie, uviedol, že súčasťou práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy je aj právo obvineného nazerať do spisov, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí, pričom neumožnením obvinenému napr. nahliadnuť do spisu a obstarať si fotokópie jeho častí môže dôjsť k porušeniu ústavného práva na obhajobu.

Krajský súd, ktorému bol spis okresného súdu sp. zn. 1 T 301/00 predložený 10. novembra 2000 za účelom rozhodnutia o odvolaniach podaných proti rozsudku okresného   súdu   zo   4.   októbra   2000,   mohol   z tohto   spisu   zistiť,   že   okresný   súd nerozhodol   o   žiadosti   navrhovateľa   z 23.   októbra   2000   o nahliadnutie   do   spisu a vyhotovenie kópií zápisníc o výsluchu navrhovateľa v prípravnom konaní a kópie zápisnice z hlavného pojednávania na okresnom súde dňa 4. októbra 2000. Keby bol okresný   súd   tejto   žiadosti   vyhovel,   nepochybne by   o tom   musel   existovať   v spise dôkaz (nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópií na okresnom súde alebo v ústave na výkon väzby).

Námietka   o neumožnení   navrhovateľovi   nahliadnuť   do   spisu   a obstarať   si fotokópie   časti   spisu   sa   nachádza   napokon   aj   v písomnom   odôvodnení   odvolania, ktoré mal krajský súd takisto k dispozícii.

Keďže podľa § 65 ods. 3 Trestného poriadku v konaní pred súdom obvinenému nemožno odoprieť nazretie do spisu a tento úkon, ako aj obstaranie fotokópií časti spisu   sú   nevyhnutné   na   riadne   uplatnenie   osobnej   obhajoby,   bolo   povinnosťou krajského súdu už označenú navrhovateľovu žiadosť a námietku riešiť.

Krajský   súd   mohol   pred   tým,   ako   konal   verejné   zasadnutie   a rozhodol o odvolaniach,   napr.   uložiť   okresnému   súdu,   aby   sám   žiadosti   navrhovateľa z 23. októbra 2000 vyhovel a umožnil mu nahliadnuť do spisu a obstarať si kópie časti spisu, prípadne žiadosti navrhovateľa mohol vyhovieť krajský súd sám.

Keď   krajský   súd   takto   nepostupoval,   nezabezpečil,   aby   navrhovateľ   mohol nahliadnuť do spisu okresného súdu a obstarať si kópie časti spisu, ale napriek týmto nedostatkom právoplatne rozhodol uznesením sp. zn. 9 To 787/00 z 28. novembra 2000 o vine a treste navrhovateľa (zamietnutím jeho odvolania podľa § 256 Trestného poriadku), porušil jeho právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.